Po nedeľňajšom víťazstve vo finále US Open, v ktorom zdolal domáceho Bena Sheltona v štyroch setoch 6:3, 7:6 (2), 5:7, 6:2, o tom však aspoň uvažoval.

„Vzhľadom na to, že Jannik Sinner je zranený a Carlos Alcaraz sa vrátil po štyroch mesiacoch po zranení, tak v tejto chvíli – pravdepodobne áno. Keby však boli obaja zdraví a v špičkovej forme, asi nie,“ povedal Zverev.

Najlepšia sezóna v kariére

Dvadsaťdeväťročný nemecký reprezentant prežíva najlepšiu sezónu vo svojej kariére. Pred US Open triumfoval na Roland Garros, kde si pripísal svoj premiérový titul na turnajoch veľkej štvorky. Okrem toho sa dostal aj do finále vo Wimbledone, kde podľahol v štyroch setoch Sinnerovi. Taliansky tenista odvtedy pauzuje pre zranenie, dlhšiu absenciu má za sebou aj víťaz Australian Open Španiel Alcaraz, pričom títo dvaja hráči sa stretli v roku 2025 vo finále troch zo štyroch Grand Slamov.

„Pred štyrmi či piatimi mesiacmi, keď boli obaja zdraví, to tak nebolo a určite som nebol najlepší. S Jannikom som neustále prehrával. Takže ak sú všetci zdraví, myslím si, že Jannik je stále o krok vpredu. Je to tak jednoduché,“ vyzdvihol Sinnera, ktorý je napriek dlhšej pauze stále na čele svetového rebríčka. Zverev figuruje na druhom mieste, no na lídra stráca stále až 1810 bodov.

Tento rok bol jediný hráč, ktorý sa prebojoval aspoň do semifinále na všetkých štyroch Grand Slamoch, pričom na nich mal skvelú bilanciu 25 víťazstiev a dve prehry. Okrem tej vo Wimbledone ho zdolal už len Alcaraz v piatich setoch v semifinále v Melbourne.

V New Yorku neodštartoval najlepšie, keď v prvých dvoch kolách potreboval na výhry nad Talianom Lorenzom Sonegom a Francúzom Quentinom Halysom zhodne až päť setov. Potom však do finále nestratil ani jediný set. Zobral mu ho až Shelton, no na zvrátenie finálového výsledku to bolo málo.

Nepovažuje sa za hráča s božským talentom

„Určite patrím k špičke, no ako som už povedal, nemyslím si, že som v nejakom ohľade mimoriadne talentovaný. Nepovažujem sa za hráča s vrodeným, božským talentom, aký majú niektorí iní. Myslím si, že moja hra je výsledkom tvrdej práce, nespočetných hodín na kurte, v posilňovni či na bežeckej dráhe. Takýmto spôsobom hrám tenis,“ opísal svoje prednosti.

O jeho pracovitosti hovoril po finále aj jeho súper, ktorý zároveň pochválil jeho podanie. „Keď k tomu pripočítate, aký je dobrý tenista aj mimo samotného servisu, vidíte, aký je to komplexný hráč a ako sa výrazne zlepšil pri hre na sieti. Je jasné, že je to náročný súper. Na to, že meria takmer dva metre, sa pohybuje na špičkovej úrovni. Vďaka veľkému dosahu skvele zvláda returny. Je spoľahlivý pri hre od základnej čiary a patrí aj k fyzicky najlepšie pripraveným hráčom na okruhu. Áno, hrať proti nemu je skutočne tvrdý oriešok,“ povedal Shelton.

Zverev priznal, že v boji o titul mu pomohli aj bolestivé spomienky na finále US Open z roku 2020, keď premárnil vedenie 2:0 ako prvý od roku 1949 a s Rakúšanom Dominicom Thiemom nakoniec prehral.

„Myslím si, že jazvy z finále v roku 2020 tak trochu zmizli po tom, čo som zvíťazil na Roland Garros. Hovoril som to už vo Wimbledone. Hoci som to finále prehral, ​​zápas som si užil, užil som si účasť vo finále Grand Slamu, hru na centrálnom kurte, atmosféru pred úžasným publikom, prítomnosť celebrít a všetko okolo toho. Jednoducho som si to užíval. Pred víťazstvom v Paríži som však neustále pociťoval veľký stres, pretože nad tým všetkým visel otáznik: Podarí sa mi niekedy nejaký titul získať? Teraz pri takýchto finálových zápasoch cítim skôr radosť z hry,“ citovala ho agentúra AP.

Zdroj: TASR

The post VIDEO On, alebo Sinner? Zverev to po triumfe na US Open vidí jasne appeared first on Tenisový Svet.

Juhoameričan bol posledným neEurópanom, ktorý triumfoval v mužskej dvojhre na podujatiach veľkej štvorky. V newyorskom finále zdolal v roku 2009 Švajčiara Rogera Federera.        

„Americký mužský tenis má potenciál na to, aby ukončil európsku nadvládu na grandslamových turnajoch. Už pred semifinálovými zápasmi som hovoril, že Ben Shelton i Frances Tiafoe majú zbrane na to, aby mohli pomýšľať na triumf na tohtoročnom US Open,“ uviedol pre agentúru AP Del Potro, ktorý vo Flushing Meadows pracuje ako televízny analytik pre latinskoamerické vydanie ESPN.

Del Potro si novú rolu užíva. „Je skvelé, že môžem byť opäť v New Yorku. Je to pre mňa špeciálne miesto. Teší ma, že ma tu stále berú ako šampióna, ktorý dokázal vyhrať US Open v čase, keď mužskému tenisu kraľovalo trio Roger Federer, Rafael Nadal, Novak Djokovič. Nemám ešte dostatok skúseností s analyzovaním zápasov pre televíziu, no táto práca ma baví,“ zdôraznil strieborný olympijský medailista z OH 2016 v Riu de Janeiro.

Zdroj: TASR

The post Del Potro predikuje finále US Open: Má na to potenciál appeared first on Tenisový Svet.

Medzinárodná agentúra pre tenisovú integritu (ITIA) predbežne suspendovala Austrálčana 19. augusta v súlade s Tenisovým antidopingovým programom.

Grék si v pondelok v prvom kole grandslamového US Open pripísal cenný triumf nad desiatkou „pavúka“ Arthurom Filsom. Po zápase sa vyjadril aj k prehrešku svojho niekdajšieho rivala.

Vedel o tom

„Úprimne povedané, tak trochu som to aj očakával. Vedel som o tom už pred akýmkoľvek vyhlásením. Čo vám mám na to povedať? Vedel som, že sa tieto veci dejú mimo kurtu. Nebudem sa snažiť kryť niekoho, o kom poznám pravdu. Prekvapil ma asi len fakt, že to prišlo tak neskoro,“ vyjadril sa 53. muž svetového rebríčka podľa agentúry AFP.

Tsitsipas a Kyrgios odohrali na Wimbledone v roku 2022 nervózny zápas tretieho kola. Grék niekoľkokrát prudko odpálil loptičku priamo na Kyrgiosa, úmyselne poslal loptu do hľadiska a neskôr Austrálčana nazval „tyranom“. Kyrgios vtedy žiadal diskvalifikáciu súpera a na jeho adresu povedal, že má „vážne problémy“ a v šatni „ho nemajú radi“.

Kyrgios zažil na tom istom turnaji aj svoj najväčší úspech, keď sa prebojoval do svojho jediného grandslamového finále. Odvtedy však bojoval so sériou zranení. Po udelení dištancu sa síce nechcel vyhovárať, no uviedol, že zdravotné problémy ho poznačili nielen fyzicky, ale aj psychicky. Tridsaťjedenročný Austrálčan odohral tento rok len minimum duelov a v januári priznal, že už nikdy nebude taký hráč, ako kedysi.

Zdroj: TASR

The post Tsitsipas o neobľúbenom Kyrgiosovi a kokaíne: Vedel som o tom appeared first on Tenisový Svet.

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) po takmer troch rokoch predbežne zrušil suspendáciu Ruského olympijského výboru (ROC) a ukončil svoje odporúčania športovým federáciám týkajúce sa prísneho preverovacieho procesu pre ruských športovcov. Tí sa tak môžu pred OH 2028 v Los Angeles zapojiť do kvalifikačného procesu aj v tímových športoch.

Je to hrozné

„Je to hrozné. Myslím si, že to má ďaleko od princípu fair play pre všetky zúčastnené krajiny, nielen pre Ukrajinu. Chcem nastúpiť a zdolať každú jednu Rusku, proti ktorej na olympiáde nastúpim,“ citovala semifinalistku Wimbledonu agentúra AFP.

Zdroj: TASR, ts

The post Kosťuková kritizuje rozhodnutie MOV: Chcem nastúpiť a zdolať každú jednu Rusku appeared first on Tenisový Svet.

Ako hodnotíte tohtoročnú edíciu Bratislava Open?

„Aj na základe spätnej väzby od turnajových partnerov viem, že dopadol nad očakávania aj z pohľadu návštevnosti, ako aj mediálneho pokrytia. Nehovoriac o kvalitnej úrovni finálového zápasu, ktorý svojim potleskom ocenilo aj množstvo prítomných divákov, ktorí finále sledovali.“

Prítomní tréneri potvrdili, že finálový zápas sa svojou úrovňou minimálne vyrovnal tomu minuloročnému, ktorého aktéri Dino Prižmič a Valentin Royer sa neskôr veľmi solídne zviditeľnili aj na hlavnom okruhu…

„Kvalitatívnu úroveň tohtoročného finále určovali svojim výkonom špičkoví hráči. Taro Daniel ako aj Alexander Ševčenko boli svojho času na rozhraní prvej päťdesiatky svetového poradia, pričom Ševčenko sa v prvej  stovke stále nachádza a Daniel sa takýmto predvedeným výkonom s určitosťou postupne vráti na svoju bývalú pozíciu v rebríčku, ktorú stratil v dôsledku zranenia. Predviedli nám fantastický tenis s dramatickou zápletkou, ktorá vyvrcholila až v tajbrejku rozhodujúceho setu. Kvalitatívny level v ich prevedení spĺňal všetky kritériá finálového zápasu turnaja kategórie ATP 250.“

Prejdime k vystúpeniam Slovákov. Pozitívne môžeme hodnotiť ich výkony vo štvorhre. Dvojica našich najlepších deblistov Miloš Karol a Lukáš Pokorný s partnermi odohrali atraktívne vzájomné semifinále.

„Vo štvorhre sa našim chlapcom naozaj darí a mám pocit, že sa v nej aj našli. Herný prejav tejto dvojice je naozaj príťažlivý. Samozrejme, že z turnajového hľadiska by bolo najlepšie, ak by sa tieto dvojice stretli až vo finále. Avšak aj finálový zápas priniesol pre diváka atraktívny tenis. Škoda len, že Pokorného partner Vitalij Sačko bol po semifinále dvojhry, ktorú odohral iba niekoľko hodín predtým, evidentne unavený. Na tejto úrovni turnajov je do určitej miery nevďačné, ak si nájdete partnera, ktorý to aj vo dvojhre dotiahne až do záverečných kôl.“

Možno by pre divákov bolo ešte atraktívnejšie, ak by Slováci na kurt nastúpili spolu ako deblový pár.

„To si už musia dohodnúť oni sami. Určite by však do budúcnosti bolo pre daviscupovú reprezentáciu vhodné, aby kvôli lepšej súhre odohrali niekoľko turnajov spolu.“

Ak by sme mali začať pri hodnotení vystúpení Slovákov vo dvojhre niečím pozitívnym, tak by to mal byť úspech Andreja Martina, ktorý vyhral z našich najviac zápasov.

„Ako sám Andrej zvykne hovoriť, na slovanistickej osmičke je ako vo vlastnej obývačke. Napokon tam aj opätovne začínal po uplynutí dvojročného trestu. Stále je to kvalitný hráč vo výbornej kondícii. Som rád, že prešiel nie len kvalifikáciou, ale uspel aj v prvom kole. Osobne si myslím, že mal na to, aby uhral ešte aspoň o jedno kolo navyše.“

Ešte predtým, než zhodnotíme pôsobenie Lukáša Pokorného, by som chcel poukázať na fakt, že mu vedenie STZ udelilo voľnú kartu do hlavnej súťaže. Napriek tomu, že v mužskom rebríčku ATP je niekoľko Slovákov s podstatne lepším rankingom a tí štartovali len v kvalifikácii.

„Udeľovanie kariet bolo v tomto prípade výsadným právom a kompetenciou vedenia STZ, ktorému som pred turnajom dal túto možnosť. Viac by o tom vedeli povedať Tibor Tóth s pánom Habasom. Ja som im do ich voľby nezasahoval.“

V každom prípade si voľnú kartu svojim postupom do druhého kola obhájil…

„S tým súhlasím. Z môjho pohľadu je ako hráč typickým strelcom. Voľná karta mu prišla vhod. Rád by som však zaevidoval z jeho strany viac stabilnejších výkonov. Vo štvorhre je už teraz výborný, uvidíme, ako sa mu bude v dohľadnej budúcnosti dariť vo dvojhre.“

Z pohľadu diváckej atraktivity utrpel turnaj hneď na úvod veľkú stratu, keď sa z neho odhlásil v súčasnosti najlepší Slovák Alex Molčan. Myslíte si, že to výrazne ovplyvnilo divácky záujem?

„Priznám sa, že ma táto skutočnosť mierne rozladila. Dúfal som, že sa na turnaji predstaví aj vo výbornej forme hrajúci najlepší slovenský zástupca. Navyše v pozícii jedného z hlavných kandidátov na titul. Viem, že by to v Bratislave dotiahol do záverečných kôl a získal by body, ktoré aktuálne veľmi potrebuje. Táto skutočnosť mohla do určitej miery ovplyvniť návštevnosť v úvode turnaja. Najmä po vypadnutí Thanasiho Kokkinakisa, ktorý bol veľkým ťahákom prvých dvoch hracích dní. Cez víkend však boli tribúny plné vďaka iným hráčom.“

Molčan neprišiel do Bratislavy preto, že sa prepracoval do finále v Prostějove a dva po sebe idúce náročné turnaje by boli po fyzickej stránke zrejme aj preňho veľkým sústom. Nestálo by za pokus osloviť ho s tým, aby v budúcnosti Prostějov zo svojho turnajového kalendára vynechal?

„Osobne som rád, že to v Čechách dotiahol až do finále. Je to však výrazne individuálny šport. Niekde sa hrá tenistovi lepšie, než inde a v Prostějove sa Molčanovi hralo evidentne dobre. Získané body potreboval. Mohol však ďalšie pridať aj  v Bratislave, kde sa mu v minulosti tiež darilo. Každý hráč je tvorcom vlastného turnajového programu. Rovnako tak si ale aj sám zodpovedá za výšku vlastnej marketingovej ceny. Ak by hral v domácom prostredí, jej hodnota by rapídne narástla. Je na každom hráčovi, či sa chce predstaviť pred domácim hľadiskom, alebo mu na tom vôbec nezáleží. Je to len na ňom.“

Napriek tomu, že Slovensko svojho zástupcu v záverečných kolách dvojhry nemalo, paradoxne sa v jej semifinále stretli dvaja Bratislavčania.

„Je to tak. Vitalij Sačko je už približne osem rokov miestnym etablovaným hráčom, ktorý tu má aj vlastný byt. Alexander Ševčenko sa z Viedne tiež sťahuje do Bratislavy, kde už má vyhliadnutý apartmán. Pre náš turnaj je samozrejme len prínosom, keď si tu našli im vyhovujúce zázemie. Tak, ako to Ševčenko povedal počas záverečného turnajového ceremoniálu, rád sa zakaždým vráti preto, že sa tu dobre cíti a chce tu aj žiť.“

Za zhodnotenie stoja aj výkony tých najmladších, Maxa Lörenčíka a Marka Bekéniho.

„Myslím si, že práve tadiaľto vedie cesta. Som presvedčený o tom, že mladí chlapci by mali dostávať viacej priestoru. Počas turnaja si vyskúšali, aké je to hrať proti starším a skúsenejším hráčom a získali možnosť s nimi v priebehu turnaja aj trénovať. Zistili, o čom je svetový tenis. Videli, kde sa nachádza level hry tenistov z prvej stovky svetového rebríčka. Lörenčík robil v priebehu celého týždňa hráčom sparingpartnera aj vďaka tomu, že viacerí z nich chodia na turnaje bez vlastných koučov. Keď si nenájdu vlastného tréningového partnera, tak mi ho poskytneme, čím zároveň dáme príležitosť mladým chlapcom. Vďaka tomu trénoval napríklad aj s Kokkinakisom. Bekéni z Nových Zámkov dostal voľnú kartu do kvalifikácie. Je to mladý, perspektívny hráč NTC, ktorý hrá naozaj pekný tenis. Myslím si, že jeho nominácia bola správnou voľbou zo strany zväzu.“

Lörenčík bol vašim kandidátom pre voľnú kartu?

„Pôvodne sme ju mali pripravenú pre Joja Kovalíka. Ten sa však po zranení dostáva do turnajového tempa iba postupne a preto v Bratislave napokon nastúpil iba vo štvorhre. Zavolal som preto na STZ pánovi Habasovi a spolu sme sa na tomto mene zhodli. Ja som chcel niekoho z HTS a zo zväzu padla voľba naňho, s čím som samozrejme okamžite súhlasil.“  

Už ste spomínali, že existuje reálna šanca posunúť budúci rok hodnotu turnaja na ešte vyššiu úroveň…

„Tento termín máme už mnoho rokov, je v turnajovom kalendári pevne stanovený a zároveň je veľmi vhodný najmä pre antukárov, ktorí sa neponáhľajú na turnaje s trávnatým povrchom. Ak by sa nám podarilo získať turnajovú hodnotu ATP Challenger 125, mali by sme po finále Roland Garros najväčší antukový turnaj na svete v tomto termíne. Viaceré súbežne organizované podujatia sa v tom čase  konajú už na tráve. A v tom prípade by som mal veľmi uľahčenú situáciu s pozývaním kvalitných hráčov z vyšších priečok rebríčka prvej stovky. Pretože, úprimne musíme priznať, že slovenskí tenisti nie sú s výnimkou Molčana v jeho aktuálnej forme na takej výkonnostnej úrovni, aby dokázali zatraktívniť turnaj. Momentálne sú turnajovými ťahúňmi hráči z prvej stovky, ktorí sa do Bratislavy radi vracajú. Avšak v prípade navýšenia turnajovej hodnoty, by sme vedeli pozvať aj väčšie osobnosti svetového tenisu.“

Zdroj: ts – Igor Uher

The post Stankovič o neúčasti Molčana na Bratislava Open: Sám zodpovedá za výšku vlastnej marketingovej ceny appeared first on Tenisový Svet.

Systému, ktorý všetko povoľuje a ktorý dostatočne neinformuje a nevzdeláva. Poukazuje predovšetkým na absenciu systémového prístupu k rozvoju hráčov. Ako je možné, že väčšina trénerov nezvláda rozpoznať najzákladnejšie  fundamentálne prvky v technike pohybu a úderov? Absencia jednotného systému vzdelávania spôsobuje chaos, ktorý je príčinou názorovej rozdielnosti. Aj preto v tenise, ako v jednom z mála športov, bohužiaľ platí, čo tréner, to iný názor na riešenie toho istého problému. Viac k téme v dnešnej časti rozhovoru.

Viete pomenovať príčiny tejto situácie?

„Každá tenisová federácia má nastavený určitý systém vzdelávania. Ak by som bral to, čo vidím v praxi na kurtoch ako zrkadlo ich snahy, tak je mi jasné, že niečo nie je v poriadku.“

V čom je teda chyba?

„Chýbajú kvalitne nastavené základy. Chýbajú aj experti, ktorí by tieto základy vedeli jasne pomenovať, vysvetliť a zároveň aj vniesť do metodiky výučby. Neraz som rozmýšľal nad tým, či ide o ignoranciu, nezáujem a nezodpovednosť samotných trénerov, alebo je problém niekde hlbšie.

Napriek rozšírenej nekompetentnosti stretávam aj množstvo snaživých trénerov, ktorí sú pre svoju prácu skutočne zapálení, chcú sa zlepšovať a investujú do vlastného vzdelávania. Zároveň však mnohí z nich robia rozhodnutia a učia svojich zverencov veci, ktoré nielenže priamo obmedzujú ich výkonnosť, ale zároveň im spôsobujú aj zranenia. Častokrát to ani nie je chybou samotných trénerov. Sú totiž závislí na veľmi obmedzených informáciách a sami nevedia čomu veriť.“

Vyskytujú sa chyby už na klubovej úrovni?

„Áno, aj. Keď vstúpite do akéhokoľvek tenisového klubu alebo akadémie, všetci tréneri sa budú považovať za technických expertov, no výskumy ukazujú, že väčšina z nich nedokáže rozpoznať, vysvetliť, ukázať a naučiť základné držania, postoje, či štýly úderov. Sám som robil štúdiu na vyše 350 tréneroch zo 47 krajín a výsledky ma úplne šokovali. Napriek tomu, ako sebavedomo sa všetci tvárili, drvivá väčšina z nich nedokázala po biomechanickej stránke ani len rozpoznať a nie to ešte vysvetliť tie najdôležitejšie negatívne technické herné prvky od tých pozitívnych. A to hovorím aj o tréneroch, ktorí pracujú s reprezentantmi rôznych vekových kategórií, ako aj na WTA a ATP tour. Ako som už spomínal, väčšina len sleduje iných, hlavne tých najlepších a len kopíruje.“

Takže základom je rospoznať chybnú techniku?

„Jedna vec je chybu rospoznať a druhá napraviť ju. Lenže na to, aby tréner učil kvalitnú techniku úderov a pohybu po kurte, by mal ovládať teóriu a rozumieť problematike z komplexného hľadiska. Inak to bude vždy len dočasné plátanie dier, alebo dokonca zhoršovanie existujúcich, či vytváranie nových problémov.“

Toto by zrejme mala riešiť metodika

„V tenise však neexistujú žiadne jasne definované a globálne akceptované smernice, normy a štandardy, o ktoré by sa dalo oprieť. Pri snahe vysvetliť, alebo dokázať svoje tvrdenia, vám systém opakovane pripomína, že keď sa nemáte od čoho odraziť, tak neexistuje spôsob, ako odlíšiť skutočnú expertízu od prázdnych rečí. A tam, kde neexistuje spôsob kontroly, prirodzene zaniká aj zodpovednosť za odvedenú prácu. Preto považujem za nevyhnutné venovať tejto vážnej téme väčšiu pozornosť. Tu totiž narážame na jeden z kľúčových bolestivých bodov, ktoré spôsobujú chaos vo výkonnostnom tenise.“

Neexistuje žiadna kontrola, ani na vrcholovej úrovni? Ako je to možné?

„Mňa by skôr zaujímalo, ako to mohol riadiaci a tým aj zodpovedný systém, či už na medzinárodnej, alebo aj na národnej úrovni, vôbec dopustiť. Respektíve, že ako a prečo to dokáže tak dlho ignorovať? Tak dlho, že to tenisová verejnosť berie ako normálnu vec a jednoducho to ignoruje. Zaoberajúc sa touto témou dosť dlho a dosť detailne vidím problém hlavne vo vzdelávaní, ako aj v tom, že neexistuje systémový prístup k rozvoju hráčov. V tenise je preto veľký problém s absenciou reálnych expertov.“

Má absencia jednotného systému vzdelávania na svedomí anarchiu vo výklade techniky?

„Pri absencii fungujúceho systému považuje každý tréner svoje často až extrémne metódy za správne. Osemnásťročný junior, premotivovaný rodič, bývalý profesionál, učiteľ telesnej výchovy, či podnikateľ, ktorý má rád tenis. To sú moji kolegovia. Áno, počujete dobre. Skoro každý človek, ktorého stretnete na ulici, má možnosť stať sa z večera do rána tenisovým trénerom. A ak je šikovný rečník, tak vás aj presvedčí o tom, že je expert. Na YouTube a Instagrame sa ich prezentujú stovky.“

Rodičia mladých tenistov sa tak vlastne stávajú obeťami komunikačne zručných amatérov…

„Väčšina rodičov sa v problematike vôbec nevyzná, a bez striktne stanovených noriem si aj zlé názory a metódy ľahko získajú svojich nasledovateľov. To sťažuje dokazovanie akékoľvek pochybenia. Nemáte si totiž jeho tvrdenia, expertízu, ani kvalifikáciu ako overiť. A keď sme už pri kvalifikácii a trénerských licenciách, tak náročnosť kurzov k jej získaniu je taká, aby to zvládol naozaj každý.

Ako príklad uvediem GPTCA ktorý ponúka, že z vás spraví akreditovaného profesionálneho trénera na úrovni ATP za 3 dni. Vstupný poplatok je 100 EUR a ročný členský poplatok je 120 EUR. Pri aktuálnych cca 5000 členoch je to zisk 500 000 EUR pri zápise a 600 000 EUR za každý rok, ktoré vyzbierajú na členských poplatkoch. Trojdňové semináre organizujú za 500-600 EUR. Ubytovanie si samozrejme hradíte sami.“

A kvalita prednášok?

„Pokiaľ ide o techniku, tak sa každý z hostí a spíkrov bojí jasne pomenovať a vyjadriť k negatívnym technickým návykom top hráčov. U niektorých to je z nevedomosti, u iných z politických dôvodov. Určite ich nechcem kritizovať za snahu zarobiť si, alebo za ochotu zdieľať vedomosti a snahu posúvať tenis správnym smerom. Máme však vďaka tejto organizácii aj reálne o 5000 kvalitných trénerov viac? Viac takých, ktorí učia svojich zverencov správne technické návyky a plynulú biomechaniku?

Ak pridáme PTR, PTCA, USPTA, ITF a vzdelávanie organizované federáciami, tak by sme mali mať po svete vyše 500 tisíc licencovaných, alebo certifikovaných tenisových trénerov. Ako je potom možné, že drvivá väčšina z nich nezvláda rozpoznať, vymenovať a demonštrovať najzákladnejšie fundamentálne prvky v technike pohybu a úderov? O naprávaní negatívnych prvkov ani nehovorím.“

Znamená to, že je vzdelávanie trénerov slabé?

„Znamená to, že problém je skôr v jeho efektivite. Namiesto zvyšovania úrovne to naopak vytvára zmätok a nedôveru medzi hráčmi, rodičmi a trénermi. Toto je aj dôvod, prečo sú mnohí hráči v konečnom dôsledku tak často trénovaní rodičmi, ktorí nemajú žiadne, alebo len minimálne vzdelanie a chýba im chápanie komplexnosti, ktorú si kvalitný rozvoj hráča vyžaduje. A vďaka tomu vznikajú ďalšie problémy. Je to ako reťazová reakcia, na ktorú si už všetci zvykli do tej miery, že ju berú ako prirodzený ekosystém pre život súťažného tenistu.“

Tenisové zväzy však majú svojich metodikov a vzdelávací systém, v rámci ktorého organizujú trénerské semináre. Nestačí to?

„Každá federácia vykonáva určité vzdelávacie aktivity, vytvára svoju metodiku, organizuje školenia a udeľuje trénerské licencie. Ako som už spomenul, ide skôr o efektivitu. Prečo to zodpovedné organizácie väčšinou len prelepujú nedostatočne efektívnymi vzdelávacími náplasťami? Dôvodov je niekoľko. V prvom rade preto, že následkom neefektívneho vzdelávacieho systému je obrovský nedostatok reálnych expertov, dostatočne kvalifikovaných na to, aby dozerali na zdravý vývoj tohoto krásneho športu. Neexistujú normy. Mnohí ľudia, ktorí sú zodpovední za vytváranie metodiky, sa ani sami nevedia odraziť od akýchkoľvek medzinárodne uznávaných noriem, pretože tie neexistujú.“

Pomohli by prísnejšie kontroly tréningového procesu?

„Otázka znie, prečo „netlačia na pílu“ so vzdelávaním? Prísnejšie kontroly a vyžadovanie licencií od každého, kto dáva lekcie, by totiž boli pre finančné obraty spojené s tenisom drastické. Nejde ani o licencie, ale skôr o názorovú rozdielnosť. Všetci dobre vieme, že v tenise platí, čo tréner, to iný názor na riešenie toho istého problému. Je to príliš politické a pichať do osieho hniezda sa neoplatí. Konfrontovalo by to majoritu ľudí v tomto priemysle, ktorý vytvára finančný obrat. Je to, ako keby politická strana pred voľbami presadzovala reformu, ktorá by ju stála podporu väčšiny jej voličov. Bolo by to sebazničujúce.“

Vy však kritizujete systém, nie ľudí 

„Toto nie je kritika rodičov ani bývalých hráčov. Ich prínos je častokrát obrovský. Je to kritika systému, ktorý ich do tejto pozície tlačí. Systému, ktorý to všetko povoľuje. Ktorý dostatočne neinformuje a nevzdeláva. A rovnako tak aj kritika časti trénerov, ktorých nekompetentnosť núti rodičov byť aktívnejšími, než by vôbec mali byť. Na druhej strane im dáva tento systém príliš veľkú moc nad rozhodnutiami, ktoré by mali mať plne v rukách tréneri. Je to zaujímavé.“

Myslíte si, že by v tomto ohľade pomohla jednotná metodika tréningového procesu na Slovensku? A je to vôbec realizovateľné?

„Samozrejme, že áno. Lenže nešlo by len o jednotnosť, ale hlavne o kvalitu a efektivitu spôsobu aplikácie informácií smerom k trénerom. A nielen trénerov, vzdelával by som aj rodičov. Tí sú totiž veľmi dôležitou súčasťou, ktorá sa nedá obísť. Oni robia tie najdôležitejšie rozhodnutia a preto by mali byť tiež vzdelávaní. Jediný problém vidím v tom, že v dobe internetu a technológií je udržať tieto normy a jednotné vzdelávanie náročnejšie.

YouTube lekcie a Instagramové videá s radami sú úplná vražda. Stačí, že Sinner si urobí srandu a nahrá video, kde si dá pred zápasom uhorku s Nutelou a desaťtisíce trénerov, rodičov a hráčov to budú bez zamyslenia bezhlavo opakovať. Alcaraz bude predstierať rozcvičku skackajúc na jednej nohe a všetci sa už zamýšľajú, že čo je to za nový zázračný trik. Ženská svetová jednotka bude hrať všetky údery z otvoreného postavenia a celý svet bude nasledovať tento trend. Alcaraz sa rozhodne opakovať pri podaní Djokoviča a podávať so zvesenou raketou a všetci si budú myslieť, že práve tento detail je zázračná formulka k tomu, aby sme všetci mali úžasné podanie.

Väčšina trénerov ani nevie vysvetliť, prečo učia tie veci, ktoré učia. Je to dané posadnutosťou bezhlavo opakovať všetko, čo robia svetové jednotky. Je však zaujímavé aj to, že opakovanie tých najlepších 99,9% hráčom nepomôže vyhrať ani len jeden ATP či WTA bod. Zamyslime sa…“

Svojho času bola vysoko cenená československá tenisová škola. Myslíte si, že tenis na Slovensku pokračuje v jej tradícii?

„Nuž, keď sa tak zamyslím, tak veľa z toho neprežilo. Je pravda, že za socializmu sme mali v Československu jednotnú metodiku. Mali sme regionálne tréningové centrá. Na kvalitu práce aj rozvoj talentov v regiónoch by mali dozerať experti. Za komunizmu to ako-tak aj fungovalo. Nebola to síce žiadna veda, ale aspoň to stanovovalo určité normy kvality pri budovaní základov. Dnešným deťom najviac chýbajú práve kvalitné základy. Takže nemyslím si, že by sme mali v tom, čo fungovalo len pokračovať. Dnes máme toľko možností ten jednoduchý systém ešte vylepšiť. Ja sám som už svoju pomoc ponúkol.“

Zdroj: ts – Igor Uher

The post Ján Solčáni: Aj človek z ulice z večera do rána tenisovým trénerom appeared first on Tenisový Svet.

Dnešná téma rozhovoru s Jánom Solčánim je v prevažnej miere venovaná práve téme techniky úderov. V jej rámci venujeme veľký priestor držaniu rakety a jeho vplyvu na biomechaniku pohybu hráčov a tiež na celkovú efektivitu herného prejavu. A v neposlednom rade aj jeho dopadov na zdravie samotného hráča. Mimochodom, všimli ste si, že ani aktuálna svetová jednotka Jannik Sinner nevyužíva pre svoje držanie rakety na forhende naplno svoj potenciál? Rozhovor na túto konkrétnu tému sme pre jeho rozsah rozčlenili na dve časti. Tú druhú vám prinesieme v najbližších dňoch.

Celosvetový problém?

V jednom z posledných dielov poukazujete na nízku profesionalitu trénerov, ktorí učia svojich zverencov zlé technické a pohybové návyky. Môžeme hovoriť o slovenskom, alebo celosvetovom globálnom probléme?

„Je šokujúce, že na akomkoľvek juniorskom turnaji, ktorý navštívim, je väčšina hráčov po technickej stránke značne limitovaná. Bez ohľadu na to, či je hráč z Ruska, Srbska, Slovenska, alebo Švajčiarska. Môžu byť snaživí, behať za každou loptičkou, dokonca vyhrávať zápasy, či turnaje. Faktom však zostáva, že zlé technické návyky im nikdy nedovolia naplno dosiahnuť svoj potenciál. Tie totiž preukázateľne ovplyvňujú variabilitu úderov, zhoršujú štatistiky, limitujú hráčov po taktickej stránke a logicky im tým všetkým aj znižujú sebavedomie.“

Nevhodná technika má zrejme vplyv aj na zdravie a zranenia hráčov

„Samozrejme, že nehovoríme len o výkonnosti. Percento hráčov, ktorí v dôsledku zlých technických návykov trávia viac času v nemocniciach a u fyzioterapeutov než na kurte, je alarmujúce. Tenisoví tréneri, ale aj tenisoví rodičia, majú v rukách oveľa väčšiu zodpovednosť, než sa môže na prvý pohľad zdať.“

Pozrime sa na to z opačnej strany. Čo všetko správna technika ovplyvňuje?

„Priblížením sa k optimálnej mechanike pohybu dokážeme zvýšiť efektivitu úderov aj pohybu hráča po kurte, čo sa následne pozitívne odzrkadľuje na výkonnosti, variabilite hry, lepších štatistikách aj prevencii zranení. Nemalo by byť práve dosahovanie maximálneho potenciálu hráčov hlavným cieľom každého, kto sa rozhodne byť trénerom?“

Náročná problematika

Je náročné pre trénerov túto problematiku pochopiť?

„Keďže sa to deje všade okolo nás, tak by táto téma mala byť jednoduchá na pochopenie. Ale vzhľadom na to, že len málokto dokáže rozlíšiť negatívne herné prvky od tých pozitívnych, tak je zároveň mimoriadne zložitá na vysvetlenie. Najfrustrujúcejšie je neustále sa snažiť vysvetľovať a dokazovať veci pomocou logiky, vedy a jasných dôkazov. Systém vám pritom opakovane pripomína, že bez jasne nastavených štandardov neexistuje spôsob, ako odlíšiť skutočnú expertízu od prázdnych rečí. Keďže rád používam prirovnania, tak to aj teraz skúsim vykresliť týmto spôsobom.

Videli ste už futbalistov kopať priame kopy tak neprirodzeným spôsobom, aby si tým spôsobovali zranenia? Videli ste basketbalistov hádzať na kôš desiatimi rozdielnymi spôsobmi? Hokejistov držať hokejku s rukami pri sebe ako v tenise? Predstavte si, že by si jeden hráč zmenil držanie hokejky tak, že by čepeľ, s ktorou prihráva a strieľa bola vytočená o 30 stupňov do jednej či druhej strany od “normálu”? A pritom mnohé tenistky držia raketu medzi 40 až 80 stupňov inak, než je optimálne. To, čo je v iných športoch jednoducho neakceptovateľné, je v tenise úplne normálne.“

Bavíme sa o optimálnej biomechanike pohybu?

„Existujú optimálne prvky v biomechanike kopania, hádzania, či udierania lopty a všetko ostatné je len kompromis. Fyziku a mechaniku pohybu jednoducho neoklameš. Toto vôbec nie je o tom, aby hrali všetci tenisti rovnako. Je to len o tom, či sa rozhodneme život si zjednodušovať, alebo si ho sami len zbytočne komplikovať. Dobrovoľne limitovať vlastnú hru je jedna vec. Dá sa to pochopiť, lebo hráči často nevedia, čo je pre nich najlepšie. Veď napokon na to predsa majú svojich trénerov. Pokiaľ však tieto „red flags“ nevie tréner rozpoznať, nedokáže napraviť, alebo ešte horšie, ak ich ako tréner dokonca ignoruje, tak je to už problém.“

Ide vývoj tenisovej techniky tým správnym smerom?

„Skoro v každom športe sa technika evolúciou vyvíjala smerom k zjednodušeniu a plynulosti pohybu. K pohybu, ktorý maximalizuje efektivitu a zároveň minimalizuje zaťaženie tela. Otázkou zostáva, prečo toľko tenisových trénerov obhajuje extrémne postavenie, držanie rakety a komplikované štýly úderov? Lebo oni reálne veria v to, že práve to je tá správna cesta. Prečo skoro každý tréner povie na tú istú tému niečo iné? V tenise je evolúcia hry totiž založená na dvoch primitívnych teóriách. Prvou je tvrdenie, že „no a čo, veď vyhráva“ a druhou teóriou je “no a čo, veď tak hrá aj svetová jednotka a pozri sa kde je“. Preháňam? Ak by som sa s tým nestretával skoro každý deň po celom svete už vyše dvadsať rokov, tak si to nedovolím povedať, napísať a ani sa k tomu bližšie vyjadrovať.“

Zlozvyky tenisovej elity

Môžu mať aj najlepší hráči sveta zlozvyky, ktoré limitujú ich hru?

„Samozrejme, že môžu a aj majú. Tí najlepší hráči tam určite nie sú preto, že by mali, alebo majú optimálnu techniku. Pre tých, čo bezhlavo kopírujú všetko to, čo robia súčasní úspešní hráči, to vysvetlím jednoducho. Šikovný hráč zahrá svoje údery ponad sieť aj s extrémnym držaním, či komplikovaným náprahom a z nevhodného postavenia. Prirovnal by som to k riadeniu Ferrari čiastočne na ručnej brzde. Ferrari pravdepodobne stále predbehne Škodu Fabia, ktorá bude v top stave a v plnej výbave.“

Inak povedané, ani top technika nezaručí automaticky úspech…

„Každý z nás má strop svojho potenciálu niekde inde. Ten je ovplyvnený kombináciou viacerých mentálno – telesných faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť kariéry tenistu. Nie je to vždy rovnaká polievka a u niekoho prevažujú mentálne a u iného zas telesné vlastnosti. Ak by sme aj robili všetko správne, tak by sme pri dosiahnutí nášho maximálneho potenciálu možno aj tak dosiahli len 65 percent potenciálu Alcaraza, Djokoviča, či Nadala. To je ako s tou Škodou a Ferrari, len namiesto ručnej brzdy má napríklad taký Sinner pri forhende západné držanie rakety.“

Môžeme si to rozobrať podrobnejšie?

„Sinnerovo západné držanie rakety pri forhende spôsobuje, že pri bode kontaktu s loptičkou má menej vystretú ruku ako napríklad Alcaraz. Sinner spĺňa na jednotku všetky fundamentálne prvky, ktoré optimálny forhend má mať. Až na jeden. Bol by Sinnerov forhend ešte lepší, ak by mu tréneri v mladosti upravili jeho západné držanie? Určite. Možno o 5, možno až o 7 percent. Bod kontaktu by mal jednoznačne o niečo viac vpredu, čo by mu vylepšilo nielen celkovú kvalitu, ale aj variabilitu úderu. Taktiež by znížil šancu potenciálnych zranení spôsobených preťažením, či opotrebovaním svalov a úponov v pravej ruke. Navyše, hra so západným držaním narúša rovnováhu vrchnej časti tela a tým zvyšuje aj šancu na problémy s krčnou chrbticou. Čiže aj Sinner so svojím vynikajúcim forhendom musí vďaka jednej chybičke kompenzovať. Presne to isté platí aj pri forhende Djokoviča.“

A čo Carlos Alcaraz?

„Alcaraz zas pri bekhende dostatočne neuvoľňuje svoje pravé nedominantné zápästie a kvôli tomu nespúšťa hlavu rakety pod loptičku tak, ako by mal a mohol. Uberá mu to na kvalite aj variabilite úderu. Je to akoby mala armáda k dispozícii vo svojom arzenáli buď sedem, alebo až desať rozličných zbraní. Sami posúďte, ktorý variant by bol v boji efektívnejší. Je Alcarazov bekhend výborný úder? Samozrejme, ale nič to nemení na fakte, že spomenutý technický detail by mu pomohol priblížiť sa ešte bližšie k svojmu maximálnemu potenciálu.“

Ak teda spĺňajú títo hráči skoro všetky normy, mali by zverenci kopírovať ich techniku?

„Skôr by som sa sústredil na rozpoznávanie tých pozitívnych prvkov v ich hre a dával za príklad len tie, ktoré budú prínosom pre hru môjho zverenca. Určite by som nekopíroval bezhlavo celý úder môjho obľúbeného tenistu. Niektorí hráči nedokážu uhrať ani jeden ATP bod aj keby sa na kurte pretrhli a iní aj bez trénera a s horšou technikou vyhrajú challenger. Porovnávať vášho zverenca či dieťa a bezhlavo kopírovať technické návyky tých najlepších je preto scestné. Hlavne v tých prípadoch, keď nedokážete rozpoznať pozitívne herné prvky od tých negatívnych, ktorým sa treba radšej vyvarovať.“

Čo je správne?

Ako máme v ich hre rozpoznať, čo je správne?

„To je asi najkritickejší bod, na ktorý sa vo vzdelávaní zabúda. U tých najlepších tenistov by mali experti rozpoznávať a dávať za príklad tie pozitívne prvky, ktoré väčšina z nich aj zdieľa. Ale zároveň by tí istí experti mali byť schopní jasne pomenovať aj negatívne stránky hry najlepších hráčov a vysvetľovať, prečo sa ich majú vyvarovať.“

Západné držanie rakety je možné postrehnúť aj u viacerých hráčok

„To je pravda. Uvediem príklad hráčky, ktorá používa pri forhende západné držanie rakety, hrá s lakťom pri tele a pri náprahu zachádza s raketou nad hlavu a za líniu ramien. Predstavte si, že by ste mali letieť z Viedne to Dubaja priamo, jednoducho, rýchlo, bezpečne a bez stresu. Alebo sa rozhodnete dobrovoľne letieť do Dubaja s prestupom cez Londýn, ktorý vás vráti o 1400 kilometrov opačným smerom a ďalším prestupom v Štokholme. Aj v prvom aj v druhom prípade sa dostanete do vysnívanej destinácie.

Je to podobné, ako keď spomínaná hráčka s komplikovaným forhendom zahrá svoje údery na druhú stranu siete a možno s ním aj dokáže vyhrávať zápasy. Ale za akú cenu? Je len na vás, či si vyberiete dlhšiu a komplikovanejšiu cestu, alebo tú rýchlejšiu a jednoduchšiu. O väčšom riziku zranenia ani nehovorím. Riziko, že sa dačo stane pri troch vzletoch a príletoch je väčšie, ako len pri jednom. Rovnako, ako aj možnosť, že sa niečím nakazíte na štyroch letiskách skôr, ako na dvoch. K pochopeniu tak jednoduchého princípu človek naozaj nemusí vyštudovať nukleárnu fyziku.“

Zdroj: ts – Igor Uher

The post Ján Solčáni: Alcaraz, Djokovič a Sinner nemajú dokonalú techniku appeared first on Tenisový Svet.

Líder mužského rebríčka si myslí, že peňažné odmeny pre súťažiacich by mali byť vyššie a nepáči sa mu, že vedenie štyroch najprestížnejších turnajov nereaguje na ich apely.

Sinner pred štartom turnaja ATP 1000 v Ríme povedal, že hráči sa k dohode s vedením Wimbledonu a turnajov Roland Garros, US Open a Australian Open ani o krok nepriblížili. „Myslím si, že dávame oveľa viac, než dostávame späť. Nejde len o špičkových hráčov, ide o nás všetkých. Nie je príjemné, že po roku sme ani zďaleka nedospeli k záveru, ktorý by sme si priali,“ vyjadril sa Talian.

Bojkot grandslamov?

Sinner však zatiaľ nevedel predpovedať, či by v budúcnosti pre nedostatočné benefity vedel odmietnuť štart na grandslamovom podujatí. „Ťažko povedať. Prvýkrát mám však pocit, že hráči aj hráčky majú rovnaký názor. Všetci sme sklamaní z vývoja tejto debaty. Chápem aj tých, ktorí hovoria o bojkote. Bavíme sa, samozrejme, o peniazoch, no ide nám najmä o rešpekt,“ pokračoval Sinner.

Podobne sa v utorok vyjadrila aj ženská svetová jednotka Arina Sobolenková. Hráčky podľa nej „niekedy v budúcnosti“ budú z tohto dôvodu bojkotovať tieto turnaje. Minulý rok sa poprední hráči a hráčky podpísali pod dva listy všetkým štyrom organizátorom turnajov.

Okrem vyšších odmien žiadali aj navýšenie príspevkov do fondu na podporu hráčov a väčšie zapojenie v rozhodnutiach o programe. V listoch stanovili cieľ vo forme 22-percentného podielu na príjmoch, čím by sa grandslamové turnaje vyrovnali tým kategórie 1000 pod hlavičkou ATP a WTA.

Zdroj: TASR

The post VIDEO Po Sabalenkovej útočí aj Sinner: Dávame oveľa viac, než dostávame späť appeared first on Tenisový Svet.

Mečír zvíťazil ako jediný kandidát a s jednoznačnou podporou hlasujúcich delegátov. Všetko nasvedčuje tomu, že zväz je spolu s klubmi opäť názorovo zjednotený a odhodlaný pokračovať v jazde v správne rozbehnutom a nevykoľajenom vlaku smerujúcom k pevne stanoveným zajtrajškom slovenského tenisu.

Logicky sa ponúka otázka, ako je možné, že voľba dospela k tak jednoznačnému výsledku. Prvé vysvetlenie ponúkol samotný prezident vo svojom úvodnom vyjadrení, hneď po svojom opätovnom zvolení do funkcie. „Bolo vidieť, že aj rada mala nachystané všetko tak, ako má byť. Niektorí ľudia sa obmenili. Bolo zvolené nejaké percento nových ľudí. Samozrejme, bude to zoznamovanie, nová výzva…“

Vysvetlenie a preklad uvedeného pre neznalých vecí je nasledovný. Výkonný výbor v úzkej spolupráci s Radou STZ pripravili pred voľbou prezidenta STZ pôdu k tomu, aby sa nezopakovala situácia z predchádzajúcich volieb, kedy musel Mečíř čeliť názorovej opozícii. Pre lepšie pochopenie aktuálnej situácie s hladkým priebehom volieb je nutné ozrejmiť okolnosti, ktoré predchádzali minulým voľbám v STZ a predovšetkým to, čo nasledovalo niekoľko mesiacov po nich.

A práve udalosti z tohto obdobia nám ponúkajú druhé a zásadnejšie vysvetlenie priebehu tohtoročných volieb. Pred prezidentskými voľbami v roku 2022 zvíťazila v bratislavskom kraji vo voľbách do regionálnych zväzov názorová skupina okolo Petra Miklušičáka. Tá sa snažila o reformu celého systému slovenského tenisu. Pre svoje rozvojové aktivity v bratislavskom regióne a predovšetkým pre snahu o kontrolu financovania štruktúr STZ sa členovia tejto skupiny dostali do hľadáčika ľudí zo sekretariátu na siedmom poschodí budovy NTC na Príkopovej 6. Práve to, čo sa stalo s názorovými oponentami spomínanej skupiny, pomôže k lepšiemu pochopeniu priebehu tohtoročných volieb.

Nasledujúci materiál mapujúci osud tejto skupiny sme koncipovali formou konfrontácie vyjadrení čelných predstaviteľov zväzu z verejne dostupných oficiálnych zápisov zo zasadaní Výkonného výboru STZ (ďalej VV) s vyjadreniami členov tejto názorovej platformy. Vzhľadom k veľkému množstvu detailov sme rozdelili článok do dvoch nadväzujúcich častí, ktoré chronologicky mapujú vývoj stupňujúceho sa konfliktu medzi Milošom Mečířom a jeho názorovými oponentami, ktorý vyvrcholil na jeseň roku 2023.

Kauza vyradenia Vladimíra Pláteníka z Trénerskej rady (ďalej TR)

Trénerská rada rieši otázky spojené s reprezentáciou v jednotlivých vekových kategóriách. Schvaľuje zoznam podporovaných klubov, zloženie NTC tímov, ako aj  zoznam hráčov zaradených do individuálnej zväzovej podpory.

Viac ako pol roka bol súčasťou tejto rady aj renomovaný kouč a medzinárodne rešpektovaná trénerská osobnosť Vladimír Pláteník, ktorý sa na túto pozíciu dostal ako náhradník za Daniela Trčku z trnavskej akadémie Empire. Pýtate sa, čo bolo dôvodom jeho vyhodenia? Odpoveď je zarážajúco jednoduchá. Vlastný názor. Tréner viacerých popredných svetových hráčok kriticky poukázal na systémové nedostatky slovenského tenisu v relácii televízie TA3. Reakcia na seba nenechala dlho čakať a Pláteník bol Výkonným výborom STZ 14. júna 2023 odvolaný z funkcie.

Zo zápisnice Výkonného výboru STZ č. 03/2023 zo dňa 14.6. 2023 (strana 12/14):

„M. Mečíř informoval, že V. Pláteník je členom TR, ktorá je poradným orgánom VV STZ a aj napriek tomu opakovane spochybňuje a neprávom kritizuje rozhodnutia VV STZ v médiách, či na sociálnych sieťach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol odvolať V. Pláteníka z TR STZ…“ Toto rozhodnutie nasledovalo po Mečířovom vystúpení na zasadaní Trénerskej rady.

Zo zápisu zasadnutia Trénerskej rady STZ dňa 7. 3. 2023

„Prezident STZ sa vyjadril, že v televízii TA3 odzneli od V. Pláteníka informácie, ktoré je možné označiť za nepresné, klamlivé a zavádzajúce a že tieto informácie poškodzujú STZ. Konkrétne sa ohradil najmä proti tvrdeniam, že v STZ neexistujú, alebo sú nejasné kritériá, či pravidlá na podporu mládeže, že sa nepodporujú kluby a že neexistuje komunikácia STZ s klubom v oblasti možností spolupráce klubov a škôl. Taktiež sa ohradil voči konštatovaniu, že všetko tu riadi nejaký Výkonný výbor a nejaká Trénerská rada.“

Pláteník sa proti týmto tvrdeniam ohradil a listom požiadal VV STZ o nápravu a zrušenie výsledkov hlasovania TR. „Obraciam sa na Vás ako inštitúciu, ktorá je nadradená Trénerskej Rade z dôvodu absurdného a neférového jednania, osočovania, prekrúcania skutočnosti a následne absolútne odignorovanie mojej žiadosti o nápravu, kde som dokonca priložil video ako dôkaz.“

Výkonný výbor však svojim rozhodnutím zo 14. 6. 2023 zmietol žiadosť Pláteníka zo stola, rovnako ako jeho žiadosť o zabezpečenie a tiež archiváciu audiovizuálneho záznamu zo zasadnutia Trénerskej rady.

Pre objektívne posúdenie, do akej miery sa Pláteník dopustil údajného klamstva a zavádzania, ponúkame link na kompletný rozhovor v relácii TA3. Vyjadrenie Pláteníka na danú tému začína v čase: 04:26.

S odstupom času nám Pláteník poskytol vyjadrenie k tejto kauze. „Nemyslím si, že by som povedal niečo urážlivé. V korektne vedenom rozhovore som poskytol svoj názor. Predstavitelia STZ to využili a prekrútili moje slová aj napriek tomu, že som poslal mailom ako na TR aj na VV žiadosť o nápravu aj s priloženým videom. Musím uviesť, že Mečíř od samého počiatku, keď ma trnavská akadémia Empire navrhla do TR, namietal na moju prítomnosť v rade.“

Zo zápisnice Výkonného výboru STZ č. 07/20/22 zo dňa 26. 10. 2022 (strana 9/11):

„M. Mečíř má výhrady voči výmene V. Pláteníka za D. Trčku – uviedol, že by bol rád, keby bol navrhnutý iný kandidát do TR z dôvodu, že šíri nepravdivé informácie ohľadom fungovania STZ.“

Pláteník k tomu dodáva: „Mečíř sa jednoducho už v tom čase bál zrozumiteľnosti mojej argumentácie. Je zvláštne, že ma obviňuje z klamstva. A pritom práve súčasný nelichotivý stav slovenského tenisu mi dáva za pravdu vo všetkom, čo som o ňom kedy povedal. Musím s plnou vážnosťou dodať, že je to práve on, kto je s Moškom spoluzodpovedný za súčasný stav slovenského tenisu. Aj preto sa prikláňam k názoru, že slovenský tenis voľbami 2026 skončil.“

Kauza pozastavenia členstva Petra Miklušičáka a Františka Babeja vo Výkonnom výbore na 12 mesiacov

Opis tejto kauzy začneme doplňujúcim vyjadrením Pláteníka v súvislosti jeho vlastným vyradením z TR: „Chcel by som ešte poukázať na absenciu transparentnosti priebehu konania VV. Od mája 2022 Mečíř apeloval na členov VV, aby nevynášali zo zasadania informácie o jeho priebehu. Jeho apel je zaznamenaný vo viacerých zápisniciach. Dovolím si však tvrdiť, že práve oni sú tí, ktorí by mali podľa stanov STZ transparentne informovať o svojej činnosti ostatných členov STZ a tenisového hnutia. Ich vlastné vnímanie pojmu transparentnosti najlepšie dokumentovali v prípade Františka Babeja s Petrom Miklušičákom, na ktorých uvalili sankcie disciplinárnej komisie pre ich otvorenosť.“

O čo šlo v tejto kauze? Dňa 5. mája 2023 bol dvom čelným predstaviteľom BTZ Františkovi Babejovi a Petrovi Miklušičákovi udelený bezprecedentný trest v podobe pozastavenia výkonu funkcie vo Výkonnom výbore STZ na obdobie 12 mesiacov. Oficiálne z dôvodu znevažovania a poškodzovania dobrého mena slovenského tenisu a jeho predstaviteľov. O čo konkrétne išlo?

Z rozhodnutia disciplinárnej komisie STZ zo 4.5. 2026:

„Disciplinárna komisia STZ rozhodla, že za disciplinárne previnenie spočívajúce v úmyselnom porušení predpisov zo strany funkcionárov, ukladá menovaným funkcionárom trest zákazu výkonu funkcie na 12 mesiacov…

Odôvodnenie: „Disciplinárna komisia STZ po preštudovaní podkladov konštatuje, že funkcionári nerešpektovali rozhodnutie VV zo dňa 15.2. 2023 (01/23/11), ale naopak, toto rozhodnutie verejne spochybňovali a hrubo znevažovali prácu uvedeného orgánu STZ a jeho členov, minimálne na portáli tenisovysvet.sk, ako aj aktívnym navštevovaním funkcionárov STZ po celom území SR a ich odhováraním od hlasovania za zmenu stanov na Rade STZ…

…Uvedení funkcionári patria tiež medzi organizátorov tlačovej konferencie zvolanej na 28.3. 2023 v Bratislave, kde otvorene vystupovali proti prijatému rozhodnutiu VV STZ, ktorého sú členmi….“

Skúsme si to zrozumiteľne zhrnúť. Dvojica odvolaných členov mala porušiť povinnosti člena Výkonného výboru v týchto troch bodoch.

• Porušenie stanov č.1: Miklušičák v rozhovore pre náš portál podrobne vysvetlil účelovosť zmeny volebného kľúča pre výpočet klubových zástupcov vo voľbách do regionálnych zväzov. Tento novelizovaný kľúč po prijatí zmeny stanov výrazným spôsobom zvýhodnil v bratislavskom kraji dva veľkokluby Slovan a Sláviu STU. Tejto problematike a ďalším manipuláciám zo strany STZ, ktoré sú preukázateľne spojené s touto kauzou sa budeme podrobne venovať v nasledujúcej časti. Link na spomenutý rozhovor nájdete tu: https://tenisovysvet.sk/peter-miklusicak-o-navrhovanom-kontroverznom-volebnom-kluci-aj-povodny-vzorec-bol-podstatne-transparentnejsi/
• Porušenie stanov č.2: Pred schvaľovaním týchto zmien stanov STZ konzultovali Miklušičák s Babejom tieto zmeny na oficiálnom pracovnom výjazde v Podbrezovej a Prešove s funkcionármi z regionálnych zväzov východoslovenského a stredoslovenského kraja.
• Porušenie stanov č.3: Obaja sa podieľali na organizácii spomínanej tlačovej konferencie Iniciatívy za lepší tenis. Tej istej tlačovej konferencie, na ktorej bol osobne fyzicky prítomný aj samotný Mečíř, ktorý pred prítomnými novinármi aktívne vystupoval a diskutoval s organizátormi tlačovky.. Link na článok o spomínanej tlačovej konferencii nájdete tu: https://tenisovysvet.sk/klizan-na-tlacovke-iniciativy-za-lepsi-tenis-razne-ukoncil-prestrelku-s-predstavitelmi-stz-dnes-ste-sem-prisli-z-nepochopitelnych-dovodov/
• Link na petičnú akciu BTZ – Iniciatíva za lepší tenis: https://tenisovysvet.sk/iniciativa-za-lepsi-tenis-nesuhlasi-s-navrhovanymi-stanovami-stz-pre-nastartovanie-tenisu-na-slovensku-sa-neurobilo-az-tak-vela/

Na záver tejto kauzy ponúkame vyjadrenie právneho zástupcu Miklušičáka a Babeja v súdnom spore s STZ: „Jediným dôvodom disciplinárneho stíhania našich klientov bolo vyslovenie ich kritických názorov k plánovanej zmene stanov STZ, ktorá bola pritom v zjavnom rozpore so zákonom č. 440/2015 Z.z. športe.“  … „Reakciou na vyššie uvedenú kritiku (ako vyslovenie opozičného názoru v zmysle zásad občianskej demokracie) bolo vykonštruované disciplinárne konanie, ktorého podstatou malo byť to, že klienti mali vyjadrením svojho demokratického postoja údajne nerešpektovať rozhodnutie výkonného výboru STZ (ktorý odporučil najvyššiemu orgánu Rade STZ schváliť nové znenie stanov), hrubo znevažovať prácu tohto orgánu a to na základe vyššie uvedených článkov na portáli tenisový svet.“

Kauza vyradenia Františka Babeja z rozpočtovej komisie

O niečo neskôr 22. júna prišlo k ďalšiemu vylúčeniu Františka Babeja. Tentokrát  z rozpočtovej komisie.

Rozpočtová komisia STZ je poradným a kontrolným orgánom Výkonného výboru. Jej hlavnou úlohou je dohliadať na finančné hospodárenie zväzu. Komisia prerokováva a navrhuje položky rozpočtu zväzu, sleduje priebežný stav hospodárenia STZ a jeho dcérskych spoločností. 

Babeja vylúčili na návrh, koho iného, ako samotného prezidenta STZ Miloša Mečířa. Dôvodom bolo údajné vynášanie informácií z rokovania Výkonného výboru. Babej si totiž dovolil počas rokovania overiť fakty z „trnavskej kauzy 1+1“. Tá sa týkala nedodržania dohodnutých podmienok zo strany STZ, ktoré prisľúbil Mečíř trnavskej akadémii Empire za udelenie voľných kariet pre hráčov NTC na trnavský turnaj kategórie Futures.

Vyjadrenie Babeja k predmetnej situácii na VV: „Počas prestávky zasadania VV som si v telefonickom rozhovore so športovým riaditeľom trnavskej akadémie Empire Tomášom Bolemanom overoval spôsob, akým bolo dohodnuté udelenie voľných kariet na trnavský turnaj z kategórie Futures pre hráčov NTC. Boleman evidentne informoval o našom telefonáte riaditeľa akadémie Miroslava Hlavnu. Myslím si to preto, že v nasledujúcom priebehu pokračujúceho zasadania VV prišla Ľubomírovi Páleníkovi SMS správa od evidentne rozladeného riaditeľa trnavskej akadémie. Páleník sa však vôbec nevenoval obsahu tejto správy. Miesto toho obrátil pozornosť úplne iným smerom.

Spýtal sa prítomných, kto vynáša informácie zo zasadania komisie. Takže reč ani náhodou nebola o tom, prečo táto situácia vôbec nastala. Páleník necítil potrebu referovať o tom, že deň predtým sa Hlavna s Mečířom dohodli na podmienkach udelenia týchto kariet výmenou za podporu trnavského podujatia z kategórie Futures. Jediný problém bol v tom, že Mečíř v deň konferencie túto podporu trnavskému turnaju navrhol zrušiť. V konečnom dôsledku som bol však ja za toho zlého, kto si overoval fakty z druhej strany. No a samozrejme Mečíř bol tým, kto ma vzápätí okamžite navrhol vylúčiť z komisie. Mečíř týmto krokom iba odvrátil pozornosť od seba a od toho, akým spôsobom deň predtým podviedol Hlavnu.“

Na záver

Pri povrchnom pohľade na tieto tri kauzy by sme mohli uvažovať o pohnútkach osobnej angažovanosti staronového prezidenta STZ pri postupnom odstraňovaní názorovej opozície. Mohli by sme preklopiť tému a viesť polemiku o tom, čo to napríklad vypovedá o charaktere muža, ktorý bude viesť tenisové hnutie v nasledujúcich štyroch rokoch. Týmto smerom sa však nevydáme.  

Problém je podstatne hlbší. Tieto prípady boli len predohrou k manipuláciám mocenského boja o charakter vývoja slovenského tenisu, ktorý vyvrcholil na jeseň roku 2023. Podrobnejšie si jeho príčiny, priebeh a dopady pre budúcnosť rozoberieme v nasledujúcej časti, ktorú vám prinesieme okolo 25. mája.

Zdroj: ts – Igor Uher

The post Vladimír Pláteník po znovuzvolení Mečířa: Slovenský tenis skončil appeared first on Tenisový Svet.

S bývalou štvrtou hráčkou svetového poradia sme pri tejto príležitosti rozobrali v rozsiahlom rozhovore mnohé témy. V dnešnej záverečnej časti nám okrem iného ozrejmila okolnosti konca jej hráčskej kariéry a pri spätnom hodnotení jej trénerov vysvetlila dôvody nerovnovážnych osobných vzťahov koučov a ich zvereniek.

Počas vašej kariéry vás viedli viacerí tréneri. Ktorý z nich bol najlepší motivátor? Ktorý z nich vás vedel najlepšie psychicky povzbudiť?

„Každý z trénerov, pod ktorými som trénovala, mi niečo dal a posunul ma. Najkomplexnejší z nich však bol Matej Lipták, ktorý bol jediný, čo ma začal na kurte učiť samostatnosti. Tým predchádzajúcim vyhovovalo, že som bola na nich závislá a že ma dokážu na kurte ovládať. Predtým, ako ma začal Matej učiť, som zvyčajne čakala ako na povel, čo mám robiť.“

Čo konkrétne robil inak?

„S ním som napríklad pozerala množstvo zápasov, v ktorých sme rozoberali spolu veľké množstvo herných situácií. Počas zápasu ma pobádal k tomu, aby som zakaždým nečakala na pokyn, ale rozmýšľala nad tým, čo chcem na tom kurte robiť. Spočiatku to pre mňa nebolo vôbec jednoduché. Hovorila som mu: „Veď vy musíte vedieť, čo mám robiť.“ Dlho mi trvalo, než som to navnímala a pochopila, že je to je jedna z vecí, ktorá ma môže výrazne posunúť vpred. Myslím si, že predovšetkým jeho zásluhou teraz dokážem mladým tenistom pomôcť aj ja.“

Sú známe prípady dominantných trénerov, ktorí mali absolútnu nadvládu nad svojimi zverenkyňami. Neskôr im bolo zo strany hráčok vyčítané, že chceli mať kontrolu aj nad ich súkromím. Stretli ste sa s podobnými prípadmi aj počas vašej bohatej kariéry?

„Áno, stretla, ale menovať ich nebudem. Boli aj takí, ktorí ma chceli dokonca odstrihnúť od rodičov a vo väčšej miere prejaviť svoju dominanciu. Ja som si ich ale nikdy k telu až do tejto miery nepripustila.“

Môžeme vlastne hovoriť o prirodzenej snahe trénerov mať úplne všetko pod kontrolou?

„Je to dané aj tým, že im to hráčky jednoducho dovolia. Tréneri vedia, že si to môžu dovoliť a majú s tým z vlastného uhla pohľadu pozitívne skúsenosti. Pretože chlap by takéhoto trénera automaticky poslal niekam dočerta. Lenže problém nás žien je v tom, že sme ďaleko viac emočne naviazané. Inak vnímame vzťahy, sme citlivejšie, jednoducho v tomto ohľade sme úplne odlišné od mužov. Ak si takýto tréneri nájdu citlivejšiu hráčku, tak si ju bez problémov dokážu dokonale omotať okolo prsta.“

S trénerom Matejom Liptákom ste začali spolupracovať v priebehu zimnej sezóny roku 2012, ale prvýkrát ste si potykali až po skončení kariéry, keď ste boli uvedená do siene slávy STVR. Prečo až tak neskoro?

„To je dané mojou výchovou. Otec mi vždy prízvukoval, aby som trénerom vykala. Je v tom vyjadrený prirodzený rešpekt. Tréner je pre svojho zverenca autoritou, ktorú treba počúvať. Preto mi vykanie bolo vždy prirodzenejšie. Aj keď sa teraz kedykoľvek stretneme, ja vždy naňho: „Dobrý!“ A on zakaždým: „Však sme si už potykali.“ Doteraz si na to tykanie neviem zvyknúť.“

Po kariére

Ako dlho ste zvažovali koniec vašej aktívnej kariéry?

„To rozhodnutie prirodzene nepadlo zo dňa na deň. V rámci tímu sme to riešili už asi rok a pol. Nevládala som a ani som nechcela ísť už ďalej. Jednoducho som z toho už bola po toľkých rokoch veľmi unavená. Niekedy v roku 2019 padlo rozhodnutie, že to ešte potiahnem po Roland Garros, kde vydám zo seba úplne všetko. Aj keď som to verejne neprezentovala, v hlave som to už mala takto nastavené. Mohla nastať aj situácia, že by som to ešte prehodnotila. Sú to tri odlišné psychologické štádiá, podľa ktorých je zásadný rozdiel, či nad niečím iba rozmýšľate, alebo o tom začnete aj nahlas hovoriť a úplne iné, keď to aj začnete konať.“

Aké to bolo po poslednom zápase?

„Zažila som najkrajší možný odchod z turnaja. Bolo to na spomínanom Roland Garros. Aj dievčatá v šatni už vedeli, že je to môj posledný turnaj. Keď som medzi ne prišla, tak všetko zo mňa opadlo a povedala som im: „Dievčatá, už vás nikdy neuvidím. Vy tu bojujte aj naďalej, ja toto miesto opúšťam. A všetky do jednej vraveli: „Ako ti strašne závidíme. To je super Domi.“ Takže som im zamávala na pozdrav a s úsmevom na perách som si pomyslela,: Majte sa, robte si tu čo chcete, mňa sa to už netýka.“

Aké to bolo ráno nasledujúci deň? Tá istá emócia?

„Absolútne. Nasledujúce mesiace sme s Michalom veľa cestovali, užívali sme si život. Bolo to úžasné obdobie. Ak som si aj počas kariéry vydupala u trénera nejaké to voľno, tak vždy po návrate to bolo s pocitom, že zajtra opäť musím začať na sebe makať, aby som sa dostala naspäť do formy. A navyše, v dôsledku toho, že som na okruhu patrila medzi najnižšie hráčky, musela som sa špeciálne o to viac sústrediť na kondičnú prípravu. A z toho som bola v závere kariéry prirodzene unavená nielen psychicky, ale aj fyzicky. Moje telo už niekedy nevládalo a vypínalo.“

Ako reagovalo vaše telo, keď zo dňa na deň prestalo čeliť námahe?

„Celkom dobre vďaka tomu, že som počas celej kariéry bola zodpovedná k fyzioterapii. Každý jeden deň sme robili kompenzačné cvičenia, každý jeden večer som mala tripment – cvičenia na odblokovanie a uvoľnenie svalov. Riadila som sa heslom: To, čo svojmu telu dáš aj dostaneš späť a to, čo do seba investuješ, sa ti vráti späť. Vďaka tomu, že som sa roky starala o svoje telo a v posledných rokoch kariéry som bola minimálne zranená, mi zdravie do dnešných dní drží doslova perfektne. Nebolí ma žiadny kĺb, nemusím ani cvičiť a trénovať a zdravie mi napriek tomu dokonale slúži.“

Osobný život

V súčasnosti sa okrem svojej práci v akadémii venujete aj internetovej propagácii viacerých značiek.

„Áno, som ambasádorkou viacerých značiek, ktoré využívajú môj instagramový kanál a Facebook. Okrem toho mám vlastnú aplikáciu ShapeApp, v ktorej predstavujem svoj vlastný fitness program vrátane výživy. V rámci tohto programu som už zorganizovala aj fit pobyt na Zochovej chate. O mesiac organizujeme ďalší na východnom Slovensku.“

To je celkom praktické zamestnanie pre ženu v domácnosti vychovávajúcu dve deti, pokiaľ máte dostatočný výtlak sledovanosti.

„Presne tak. Výhodou je, že sa to dá robiť z domu, aj napriek tomu, že mám toho dosť a stále robím niečo iné.“

Máte dve deti vo veku, kedy už dokážu chytiť raketu do ruky…

„Jakubko bude mať šesť a má všeobecný talent na šport. Chodí na atletiku, gymnastiku, futbal. Učí sa korčuľovať na hokej a samozrejme už trénuje aj tenis.“

To znamená, že každý deň iný šport?

„Áno, je to tak. Aj v škôlke majú rôzne pohybové aktivity a napriek tomu sa zakaždým, keď ho vyzdvihnem, celý netrpezlivý pýta, na aký šport dnes ideme. Zdedil športové gény a je veľmi šikovný v každom ohľade. Aj tak si myslím, že najlepšie mu ide práve tenis, ktorý ho zatiaľ aj veľmi baví. Chcem ho postupne dávať na tenis už dvakrát do týždňa. Trénuje ho Karol Szimandel. Je to fantastický kouč pre deti, ktorý sám má dve dcéry. Vie výborne naučiť deti techniku, Kubka som mu zverila do rúk preto, že mu absolútne dôverujem.“

Nechceli ste byť vy jeho prvou trénerkou?

„Nie. Neovládam na potrebnej úrovni metodiku výučby techniky pre začínajúce deti na odbornej úrovni ako niekto, kto sa tomu venuje už mnoho rokov. Ani som to nevyštudovala a Karola vnímam ako jedného z najlepších detských trénerov na Slovensku. Na druhej strane chodím prirodzene ako každá mama na Kubkove tréningy a dohliadam na neho.“

Napokon, nie vždy spojenie rodič ako tréner funguje…

„Je veľmi náročné trénovať vlastné dieťa. Poznám množstvo prípadov rodičov, ktorí boli skvelými tenistami, ale trénovanie vlastných detí nezvládli. Ako rodič by som bola možno zbytočne nervózna a napomínala by som ho, aby sa viac sústredil. A Karol by mi na to povedal, že päť a polročný chlapec sa nedokáže sústrediť dlhšie. A toto by som ja objektívne ako rodič posúdiť nevedela.“

Nina zatiaľ zrejme ešte naháňa hračky po izbe

„Nina mala v marci tri roky a je to úplný živel. Ako typická baba v jej veku by stále iba tancovala. Je to taký malý diabol, ktorý vôbec nikoho nerešpektuje. Vidím to tak na herečku :)“

Zdroj: ts – Igor Uher

The post Cibulková o konci kariéry a tréneroch: Bol z nich najkomplexnejší appeared first on Tenisový Svet.