BRATISLAVA – Aktuálne najlepší slovenský deblista Miloš Karol prežíva veľmi rozporuplné obdobie. V dvojhre sa trápi a v debli žne jeden úspech za druhým.
V prvej polovici tejto sezóny si v obľúbenejšej štvorhre pripísal na konto už tri tituly a rovnaký počet finálových účastí. Príčiny tejto situácie sme rozobrali bezprostredne po jeho účinkovaní na tohtoročnom Bratislava Open.
Na úvod by som sa vrátil k vášmu vypadnutiu v úvodnom kole kvalifikácie dvojhry. Po víťaznom úvodnom sete sa vývoj zápasu preklopil vo váš neprospech za stavu 2:0 v druhom sete. V tom vám úplne odišlo nie len prvé podanie, ale ste aj začali produkovať podstatne väčší počet nevynútených chýb. Čo sa stalo?
„Úprimne, odišiel som fyzicky. Došli mi sily. Mám za sebou dlhú sériu turnajov bez prestávky a práve v tomto zápase sa to jednoducho zlomilo. Voľno som mal približne tak pred 25 dňami. Absolvoval som veľké množstvo zápasov, čo sa aj s presunmi medzi turnajmi do značnej miery podpísalo na mojom výkone. V Bratislave som musel hrať kvalifikáciu deň potom, ako som absolvoval finále štvorhry v Prostějove, pričom som si poriadne ani nezvykol na podmienky. Na kurte som sa cítil ťažkopádne, rýchlo som sa zadýchal. Bojoval som s nepriaznivými okolnosťami a napokon to tak aj dopadlo. Na druhej strane som spokojný, pretože mám za sebou celkovo úspešné obdobie a to ma v konečnom dôsledku stálo aj tento zápas.“
V priebehu zápasu vám fyzioterapeut menil obväz na kolene. Niečo vážne?
„S kolenom sa trápim už od turnaja v Košiciach. Ani by som to nenazval zranením, len sa toho problému nedokážem zbaviť. Ani sám neviem, či sa to týka stehenného svalu, alebo priamo kolena. Keď budem mať turnajovú prestávku, budem sa musieť na to lepšie pozrieť. Ale tejpovanie stehenného svalu a pod kolenom mi pomáha.“
Máte veľmi nahustený turnajový kalendár?
„Program sa odvíja aj od toho, ako sa zdravotne cítim a ako sa mi darí. Hneď po bratislavskom podujatí odchádzam do poľskej Poznane a až potom budem konečne týždeň doma.“
Keď sme sa vlani rozprávali počas bratislavského turnaja, figurovali ste približne na tej istej priečke mužského rebríčka ako dnes. V čom vidíte príčinu tejto stagnácie?
„Striedam lepšie aj horšie obdobia. Ale po hernej stránke sa stále zlepšujem. Môj herný prejav sa posúva vpred a je to v podstate už len o tom, kedy príde ten správny turnaj, na ktorom sa rozohrám a na ktorom to konečne prelomím. Do značnej miery ma v úvode tohtoročnej sezóny pribrzdila choroba. Niektoré turnaje som odohral s teplotami, ku ktorým pribudli aj drobné zranenia. Preto som tú časť sezóny, počas ktorej som nemusel obhajovať žiadne body, premárnil. Nevadí, ide sa ďalej.“
Aj v tejto sezóne dosahujete neporovnateľne lepšie výsledky vo štvorhre. S miernym nadhľadom by sa dalo konštatovať, že výsledky vo dvojhre vás brzdia v rozlete štvorhry, v rámci ktorej by ste už mohli absolvovať aj väčšie turnaje…
„Dá sa na to nazerať aj tak, že dvojhra ma brzdí vo štvorhre. Platí to aj naopak. Obe disciplíny si niekedy na turnajoch vlezú do cesty. Priznám, že niekedy ma to stojí viac energie, ktorá mi chýba v zápasoch dvojhry. Napriek tomu chcem na turnajoch hrať obidve súťaže.“
Prečo ste vo štvorhre úspešnejší?
„Vo štvorhre to mám jednoduchšie. Mám na to parametre. Disponujem dobrou výškou, ktorá je dôležitá pri podaní a navyše vzhľadom k nej mám aj dobrú rýchlosť, čo je vo štvorhre veľmi dôležitý faktor. Na rozdiel od minulosti som už absolvoval aj niekoľko tréningov zameraných výlučne na štvorhru, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo aj na dobrých výsledkoch.“
Ak by ste sa sústredili výlučne na štvorhru, dovolím si tvrdiť, že by ste sa so svojou výkonnosťou určite uplatnili aj na turnajoch hlavného okruhu…
„Je možné, že ak by som sa okamžite sústredil výlučne na štvorhru, šiel by som v deblovom rebríčku podstatne rýchlejšie na vyššie priečky a mohol by som hrať aj na väčších turnajoch. Na druhej strane budem mať ešte len 24 rokov. Takže s týmto rozhodnutím sa určite ponáhľať nebudem. Aktuálna 111. pozícia v rebríčku štvorhry je viac než sľubná a keď sa o dva, či tri roky rozhodnem štartovať iba v tejto súťaži, tak s vedomím dobrej štartovacej pozície. Navyše, štvorhru je možné hrať aj vo vyššom veku. Takže v tomto ohľade mi nemá čo ujsť. Na druhej strane priznávam, že keď rozdiel v mojom postavení v rebríčkoch dvojhry aj štvorhry nebol až taký výrazný, ma toto rozhodnutie ešte nezaťažovalo. Teraz, keď som na prahu prvej stovky, by som mohol uvažovať aj nad štartom na grandslamových podujatiach. Napriek tomu si však myslím, že je ešte priskoro na podobné rozhodnutie.“
Pomohlo vám vyššie postavenie v rebríčku štvorhry k osloveniu kvalitnejších deblových partnerov?
„Väčšinou mám vytypovaných tých istých. Najmä preto, že aj oni sa posúvajú v rebríčku nahor. Občas si zahrám aj s niekým novým. Napríklad s Andrewom Paulsonom, s ktorým sme uhrali finále na challengeri v Ríme a zvíťazili v Prostějove. V Košiciach sme si to prvýkrát vyskúšali s Ninom Serdarušičom, ktorý je 120. v rebríčku. Na turnaji sme to napokon dotiahli do víťazného konca. Problém je v tom, že stále hrám aj dvojhru, ktorej prispôsobujem svoj turnajový kalendár. A to nie vždy vyhovuje deblovým špecialistom. Vo všeobecnosti však môžem konštatovať, že mám na štvorhru lepších partnerov ako vlani.“
Vaše posledné daviscupové vystúpenie vo štvorhre proti Francúzom bolo pomerne výrazne ovplyvnené tým, že Lukáš Klein v úvode roka neabsolvoval ani jeden turnaj vo štvorhre.
„Lukáš je predovšetkým singlista a sústreďuje sa v poslednej dobe iba na dvojhru, čo je podľa môjho názoru z jeho strany správna voľba. V rebríčku dvojhry je podstatne vyššie, takže to dáva zmysel. V niektorých momentoch bolo cítiť, že nie je vo štvorhre dostatočne vyhratý a navyše nám miestami viazla aj súhra. To sa však v Davis Cupe ovplyvniť veľmi nedá. Kvôli dvom zápasom do roka nemôžete nikoho nútiť, aby hrával na turnajoch pravidelne aj štvorhru, ktorá ho môže stáť časť energie a v konečnom dôsledku ovplyvniť aj jeho výsledky vo dvojhre. Navyše, Lukáš je stále v určitých aspektoch lepším hráčom ako ja, predovšetkým na returne. V každom prípade sa mi s ním hrá dobre.“
V Trnave trénujete pod vedením otca?
„Trénujem pod vedením samého seba. Aj keď mi pomáha, koľko môže, trénerom by som ho nenazval. Oficiálneho trénera už nemám dva a polroka.“
Z akého dôvodu? Nemáte obavy z hernej stagnácie bez spätnej väzby od trénera?
„To je otázka, na ktorú je naozaj ťažko nájsť presnú odpoveď. Ja potrebujem jednoducho nájsť mentora, ktorý by naozaj ešte dokázal posunúť moju hru vyššie. Je náročné nájsť niekoho, kto chápe ako vnímam tenis, ako pracujem. Niektorých mám aj vytypovaných, ale sú dlhodobo obsadení. Ak by som mal spolupracovať s niekým, o kom by som mal mať pochybnosti, tak do toho radšej nepôjdem.“
Zdroj: ts – Igor Uher
