BRATISLAVA – Lukáš Pokorný si vyslúžil pozornosť výsledkami na Bratislava Open 2026, kde štartoval v hlavnej súťaži na základe voľnej karty od STZ.
Spolu s Andrejom Martinom v nej postúpili ako jediní slovenskí zástupcovia do druhého kola, čo by nijak výrazne nevybočovalo zo šedého priemeru dlhoročnej biedy mužského tenisu na Slovensku.
Podstatne viac však zaujal svojimi výkonmi vo štvorhre, v ktorej sa spolu s ukrajinským partnerom Vitalijom Sačkom prepracovali až do turnajového finále, v ktorom podľahli vo vyrovnanom súboji poľskej dvojici Karol Drzewiecki a Piotr Matuszewski 4:6, 5:7. A keďže v tejto disciplíne dosahuje dlhodobejšie stabilne dobré výsledky, rozhodli sme sa ho detailnejšie predstaviť našim čitateľom v obsiahlom rozhovore, v ktorom sme sa zamerali nie len na jeho hru, ale aj na jeho vyhliadky a perspektívu v daviscupovom tíme Slovenska.
Dvadsaťštyriročný rodák z Bratislavy je členom NTC, kde sa pripravuje pod vedením trénera Ladislava Simona. V rebríčku dvojhry je aktuálne na 563. mieste, pričom najvyššie v kariére sa ocitol v septembri 2025, kedy mu patrila 383. pozícia. Vo štvorhre patrí tomuto 191-centimetrov vysokému hráčovi momentálne 197. priečka, čo ho radí v poradí Slovákov na druhé miesto za Milošom Karolom.
Mentalitu a hru tohto tenistu zrejme najlepšie vystihuje situácia pri mečbale v štvrťfinále štvorhry turnaja. Ako hráč na prijme zahral na drzovku svoj return po čiare, asi pol metra od súpera stojaceho pri sieti, ktorý sa presúval do stredu kurtu. Na projektil z rakety slovenského dlháňa nemal šancu ani len zareagovať: „Čakal som, že tam pôjde, pretože tam chodil v priebehu celého zápasu. Ale zároveň som si periférne všimol, že sa pohol.“
Nedalo sa nevšimnúť, že váš spoluhráč Vitalij Sačko na kurte plynulo hreší po slovensky aj bez prízvuku.
„Vitalij už dlhšie žije a pripravuje sa na Slovensku. Predtým žil dlhé roky v Prostějove, takže slovensky rozpráva čisto a plynule. V Bratislave pravidelne trénuje, alebo robí sparingpartnera našim hráčom.“
Hrávate spolu častejšie aj štvorhru?
„Zatiaľ veľmi nie. Po turnaji v Prostějove sme na Slovane odohrali náš druhý spoločný turnaj.“
Máte iného stabilného partnera na štvorhru?
„Nemám najmä preto, že si turnaje prioritne vyberám podľa mojich možností vo dvojhre. Takže v podstate na každom podujatí hrám s niekým iným.“
Počas štvrťfinále aj semifinále ste hrali na bekhendovej strane. Preferujete ju, alebo ste sa prispôsobili partnerovi?
„Keďže na každom turnaji hrám s niekým iným, prispôsobujem sa situácii. Dá sa povedať, že v tomto ohľade som univerzálny typ. Predtým som hral niekoľko zápasov aj na forhende, keď sme sa však vymenili, hrali sme lepšie a súčasne s tým som aj zistil, že mi je to v podstate jedno, na akej strane hrám.“
Z herného prejavu vášho partnera som mal dojem, že je typický skôr pre singlistu, než deblového špecialistu….
„Viacero situácií rieši na kurte ako singlista. Napriek tomu je vo štvorhre úspešný. Hrá ju veľmi dobre.“
Z opačného uhľa pohľadu ste boli podstatne aktívnejší a zároveň úspešnejší pri hre na sieti….
„Priestor pri sieti mám jednoducho rád. Často k nej nabieham a ukončujem volejmi akonáhle sa vo výmene naskytne príležitosť. Cítim, že som v tomto priestore užitočnejší, než pri hre od základnej čiary.“
Pre lepší prehľad čitateľov prejdime teraz k vašej osobe. Ste hráčom Love4Tennis. Kde ste začínali?
„S tenisom som začal na Právniku. Potom som pokračoval na Slávii Agrofert v Petržalke a aktuálne sa pripravujem v NTC pod vedením trénera Ladislava Simona.“
Je možné určiť, v ktorom klube ste urobili najväčší herný progres?
„To je naozaj veľmi ťažké povedať. Na Právniku som začínal. Moja hra sa vyvíjala a formovala iba postupne. Veľmi mi pomohli v klube Love4Tennis a rovnako tak aj v NTC.“
Skúsim sa spýtať inak. Kde sa najviac profiloval váš aktuálny herný prejav?
„Môj dnešný herný prejav sa formoval už odmalička. Nikdy som nebol hráčom, ktorý by iba behal a vracal lopty naspäť do kurtu. Samozrejme, že aj pre mňa je potrebná medzihra, ale ten agresívny štýl je jej základom. Ak by som mohol, tak výmeny stále ukončujem prvým úderom.“
To sa očividne prejavuje aj vo štvorhre.
„To je o inom. V nej je nevyhnutné hrať returny agresívnejšie, aby som neposkytol zbytočne veľa času súperovi na sieti.“
Predpokladám, že vašou najsilnejšou stránkou je prvé podanie.
„Samozrejme, že servis a v hre od základnej čiary aj forhend.“
Aký máte rekord rýchlosti prvého podania?
„Namerali mi už aj 232 km za hodinu. Priemerne sa bežne v zápase prepracujem cez 220, ak mi ide dobre prvý servis. Ale vždy minimálne nad 210.“
Z vašich tohtoročných výsledkov vyplýva, že sa vám viac darí v hale a na tvrdých povrchoch…
„Jednoznačne áno. Preto na harde aj dosahujem lepšie výsledky. Aj keď som vyrastal v domácich podmienkach, čo znamená na antuke, musím povedať, že mojej hre podstatne viac vyhovuje tvrdý povrch. Na druhej strane aj na antuke viem zahrať tiež veľmi dobre. Tento rok som na nej odohral päť turnajov a s hrou som spokojný.“
Niektorí tréneri majú k vášmu prejavu kritické poznámky preto, že vraj do toho strieľate pri každom údere a z každej pozície. A preto aj produkujete veľké množstvo chýb.
„Každý hráč preferuje niečo iné. Každý má svoj vlastný štýl hry. Ja si tiež nechám poradiť podľa toho, čo sa mi hodí. Je pravda, že v dnešnej dobe je nevyhnutné mať aj prepracovanú medzihru. Je jasné, že celý zápas zabíjať z prvej nie je možné. Preto sa snažím aj o zlepšenie medzihry, ale stále zostávam pri svojom štýle hry. Svoje hlavné prednosti podanie a forhend sa snažím podržať si na najvyššom možnom leveli a do toho sa snažím zaradiť aj niektoré prvky, ktoré mi pomôžu v medzihre.“
Váš tréner Ladislav Simon vás ťahá skôr do rozohrávania výmen a medzihry, alebo k agresívnejšiemu štýlu hry?
„Veľmi dobre si rozumieme. Netlačí ma do niečoho, čo by som sám nechcel. Snaží sa skôr rozvíjať moje prednosti.“
Pri semifinálovej štvorhre sa nedalo nevšimnúť si, že častokrát razantne útočíte aj z bekhendovej strany, čím veľmi skracujete reakčný čas súpera…
„Samozrejme, že pri každej jednej príležitosti útočím aj z bekhendu a nehrám ho iba na údržbu. Štvorhra je špecifická aj v tom ohľade, že vyžaduje podstatne väčšiu razanciu úderov, ako je tomu vo dvojhre.“
Pri zápasoch štvorhry som si všimol, že Miloš Karol chodieva na sieť niekedy aj po druhom servise. V prípade vašej dvojice so Sačkom vo väčšine prípadov zostával servujúci hráč na základnej čiare aj po prvom servise, pričom koncovku výmen riešil výhradne ten, kto bol v danej výmene na sieti. Máte to s partnerom takto dohodnuté, alebo je to teraz už zabehnutý trend?
„Ako kedy. Do značnej miery záleží od súpera a jeho kvalít na returne. Rovnako tak aj od podmienok, predovšetkým rýchlosti lôpt a rýchlosti povrchu. Niekedy chodím po servise na sieť viac, inokedy menej. V tomto zápase nám tento typ hry sedel viac.“
Vy vlastne tie nábehy ani nepotrebujete, ak vám vyjde prvý servis, ktorý je naozaj náročné zreturnovať.
„Ak to vyjde podľa mojich predstáv, tak je to najefektívnejšie riešenie. Človek sa aspoň toľko nenabehá.“
V semifinále ste zdolali po vyrovnanom súboji Miloša Karola s jeho partnerom 10:7 až v záverečnom supertajbrejku…
„Iba som mu v podstate vrátil prehru spred dvoch týždňov z finále turnaja v Košiciach, ktoré sme prehrali tiež v supertajbrejku 5:10, pričom sme predtým nevyužili výhodu mečbalu.“
Spolu s Karolom ste približne rovnako starí a tak ste zrejme museli viackrát hrať spolu v nižších vekových kategóriách. Obaja ste podľa rebríčkového postavenia suverénne najlepší slovenskí deblisti. Čo si myslíte, kedy vás postaví Tibor Tóth spolu na kurt aj v reprezentačnom drese?
„Samozrejme, toto nie je otázka na mňa, ale snažím sa podávať čo najlepšie výkony, aby to bolo čím skôr.“
Vaša pozícia v jeho výbere je celkom zaujímavá. Ako náhradník ste použiteľný na dvojhru aj štvorhru. V nej môžete alternovať za momentálne zraneného Kleina. Na akú pozíciu s vami vlastne Tóth ráta?
„Ťažko povedať. Vo dvojhre je predo mnou podstatne viac hráčov. Preto je pravdepodobnejšie, že by som mohol nastúpiť na štvorhru.“
V priebehu daviscupového prípravného týždňa ste už spolu s Karolom trénovali aj štvorhru?
„Samozrejme. Keď sme však vlani hrali proti Kolumbii, bol som práve zranený a tréner mi naznačil, že som mal veľkú šancu nastúpiť na zápas. Karol hral preto s Kleinom a odvtedy tvoria reprezentačný pár práve oni dvaja.“
Ich spoločný výkon v zápase s Francúzskom však nebol zďaleka optimálny a bolo očividné, že svoj podiel na tom mala aj skutočnosť, že Klein dovtedy neabsolvoval v úvode roka ani jeden turnajový zápas vo štvorhre.
„Hrali proti dobrým súperom, ale áno, Luky už štvorhry v poslednom čase jednoducho nehráva.“
A práve k tomu smeruje moja úvaha. Keďže Klein ich už nehráva a vy v nich dosahujete pravidelne dobré výsledky, možno by stálo za to, prehodnotiť zloženie reprezentačnej deblovej dvojice. Navyše teraz laboroval so zranením chrbta, takže septembrový termín zápasu v Košiciach sa nezdá byť úplne nereálny.
„V prvom rade Lukášovi prajem skoré uzdravenie a rýchly návrat na kurty. Na druhej strane som na dvojhru už nastúpil a rád by som si odbil premiéru aj vo štvorhre. Najlepšie za ešte nerozhodnutého stavu.“
Položím vám tú istú otázku, ako Milošovi Karolovi. Nemáte pocit, že vás vaše výsledky vo dvojhre brzdia v rozlete štvorhry, v ktorej rebríčku by ste v prípade špecializácie mohli byť v dohľadnej dobe podstatne vyššie?
„Priznám sa, že nemám rád tento typ otázky. Viacero ľudí ma vníma vďaka dosiahnutým výsledkom ako čistého deblistu a neriešia, že hrávam aj dvojhru. Osobne sa pritom na 90 percent prioritne sústredím na dosiahnutie dobrých výsledkov vo dvojhre, v ktorej sa snažím preraziť. Štvorhru hrám hlavne preto, lebo ma veľmi baví, pričom cítim, že mi to ide a na turnaji vďaka nej odohrám aj niekoľko zápasov navyše. Rovnako tak cítim, že ak dobre zahrám vo štvorhre, tak ma to posunie ďalej aj vo dvojhre. Moje ambície sa však naďalej upriamujú predovšetkým na dvojhru. Mám 24 rokov a na špecializáciu vo štvorhre mám ešte čas.“
Karol mi povedal, že v poslednej dobe už absolvuje aj tréningy zamerané špeciálne na štvorhru. Ako je to vo vašom prípade?
„Trénujem ich veľmi málo. Väčšinou iba v priebehu turnajov. Občas sa pridám k niektorej dvojici deblistov. Ale počas bežného prípravného obdobia doma sa venujem iba tréningu dvojhry.“
Aké sú vaše ambície do budúcnosti?
„Samozrejme dostať sa v rebríčku čo najvyššie. Pre každého hráča je tým cieľom prvá stovka. Dôležité bude, aby som sa časom prepracoval na úroveň, ktorá mi umožní absolvovať kvalifikáciu grandslamových podujatí. V poslednom období ma však do značnej miery pribrzdili viaceré zranenia aj choroba.“
O čo šlo?
„Vlani som od polovice augusta až do konca sezóny laboroval pre zranenie ľavého zápästia, ktoré ma limitovalo pri obojručnom bekhende a vyžiadalo si aj operačný zákrok. V januári som zaknihoval výborné výsledky na turnajoch v Tunise a Bahrajne a potom som sa opäť ocitol na dva mesiace mimo kurtu pre chorobu. Teraz už konečne hrávam a postupne krok za krokom sa aj posúvam.“
Sme stále iba v polovici antukovej sezóny, ktorá neponúka na starom kontinente veľké množstvo podujatí na harde. Aký povrch budete preferovať?
„Viem o niekoľkých turnajoch na harde kategórie Futures, ale nie je ich také množstvo, ktoré by malo pre mňa význam. Uvidím, ako sa bude vyvíjať môj program. Záleží aj od toho, ako sa dohodneme s trénerom Simonom.“
Zdroj: ts – Igor Uher
