BRATISLAVA – „V tenise neexistujú žiadne jasne definované a globálne akceptované smernice, normy, a štandardy.“ Toto tvrdenie je základom dnešnej témy rozhovoru s Jánom Solčánim, ktorý prichádza s kritikou systému.
Systému, ktorý všetko povoľuje a ktorý dostatočne neinformuje a nevzdeláva. Poukazuje predovšetkým na absenciu systémového prístupu k rozvoju hráčov. Ako je možné, že väčšina trénerov nezvláda rozpoznať najzákladnejšie fundamentálne prvky v technike pohybu a úderov? Absencia jednotného systému vzdelávania spôsobuje chaos, ktorý je príčinou názorovej rozdielnosti. Aj preto v tenise, ako v jednom z mála športov, bohužiaľ platí, čo tréner, to iný názor na riešenie toho istého problému. Viac k téme v dnešnej časti rozhovoru.
Viete pomenovať príčiny tejto situácie?
„Každá tenisová federácia má nastavený určitý systém vzdelávania. Ak by som bral to, čo vidím v praxi na kurtoch ako zrkadlo ich snahy, tak je mi jasné, že niečo nie je v poriadku.“
V čom je teda chyba?
„Chýbajú kvalitne nastavené základy. Chýbajú aj experti, ktorí by tieto základy vedeli jasne pomenovať, vysvetliť a zároveň aj vniesť do metodiky výučby. Neraz som rozmýšľal nad tým, či ide o ignoranciu, nezáujem a nezodpovednosť samotných trénerov, alebo je problém niekde hlbšie.
Napriek rozšírenej nekompetentnosti stretávam aj množstvo snaživých trénerov, ktorí sú pre svoju prácu skutočne zapálení, chcú sa zlepšovať a investujú do vlastného vzdelávania. Zároveň však mnohí z nich robia rozhodnutia a učia svojich zverencov veci, ktoré nielenže priamo obmedzujú ich výkonnosť, ale zároveň im spôsobujú aj zranenia. Častokrát to ani nie je chybou samotných trénerov. Sú totiž závislí na veľmi obmedzených informáciách a sami nevedia čomu veriť.“
Vyskytujú sa chyby už na klubovej úrovni?
„Áno, aj. Keď vstúpite do akéhokoľvek tenisového klubu alebo akadémie, všetci tréneri sa budú považovať za technických expertov, no výskumy ukazujú, že väčšina z nich nedokáže rozpoznať, vysvetliť, ukázať a naučiť základné držania, postoje, či štýly úderov. Sám som robil štúdiu na vyše 350 tréneroch zo 47 krajín a výsledky ma úplne šokovali. Napriek tomu, ako sebavedomo sa všetci tvárili, drvivá väčšina z nich nedokázala po biomechanickej stránke ani len rozpoznať a nie to ešte vysvetliť tie najdôležitejšie negatívne technické herné prvky od tých pozitívnych. A to hovorím aj o tréneroch, ktorí pracujú s reprezentantmi rôznych vekových kategórií, ako aj na WTA a ATP tour. Ako som už spomínal, väčšina len sleduje iných, hlavne tých najlepších a len kopíruje.“
Takže základom je rospoznať chybnú techniku?
„Jedna vec je chybu rospoznať a druhá napraviť ju. Lenže na to, aby tréner učil kvalitnú techniku úderov a pohybu po kurte, by mal ovládať teóriu a rozumieť problematike z komplexného hľadiska. Inak to bude vždy len dočasné plátanie dier, alebo dokonca zhoršovanie existujúcich, či vytváranie nových problémov.“
Toto by zrejme mala riešiť metodika
„V tenise však neexistujú žiadne jasne definované a globálne akceptované smernice, normy a štandardy, o ktoré by sa dalo oprieť. Pri snahe vysvetliť, alebo dokázať svoje tvrdenia, vám systém opakovane pripomína, že keď sa nemáte od čoho odraziť, tak neexistuje spôsob, ako odlíšiť skutočnú expertízu od prázdnych rečí. A tam, kde neexistuje spôsob kontroly, prirodzene zaniká aj zodpovednosť za odvedenú prácu. Preto považujem za nevyhnutné venovať tejto vážnej téme väčšiu pozornosť. Tu totiž narážame na jeden z kľúčových bolestivých bodov, ktoré spôsobujú chaos vo výkonnostnom tenise.“
Neexistuje žiadna kontrola, ani na vrcholovej úrovni? Ako je to možné?
„Mňa by skôr zaujímalo, ako to mohol riadiaci a tým aj zodpovedný systém, či už na medzinárodnej, alebo aj na národnej úrovni, vôbec dopustiť. Respektíve, že ako a prečo to dokáže tak dlho ignorovať? Tak dlho, že to tenisová verejnosť berie ako normálnu vec a jednoducho to ignoruje. Zaoberajúc sa touto témou dosť dlho a dosť detailne vidím problém hlavne vo vzdelávaní, ako aj v tom, že neexistuje systémový prístup k rozvoju hráčov. V tenise je preto veľký problém s absenciou reálnych expertov.“
Má absencia jednotného systému vzdelávania na svedomí anarchiu vo výklade techniky?
„Pri absencii fungujúceho systému považuje každý tréner svoje často až extrémne metódy za správne. Osemnásťročný junior, premotivovaný rodič, bývalý profesionál, učiteľ telesnej výchovy, či podnikateľ, ktorý má rád tenis. To sú moji kolegovia. Áno, počujete dobre. Skoro každý človek, ktorého stretnete na ulici, má možnosť stať sa z večera do rána tenisovým trénerom. A ak je šikovný rečník, tak vás aj presvedčí o tom, že je expert. Na YouTube a Instagrame sa ich prezentujú stovky.“
Rodičia mladých tenistov sa tak vlastne stávajú obeťami komunikačne zručných amatérov…
„Väčšina rodičov sa v problematike vôbec nevyzná, a bez striktne stanovených noriem si aj zlé názory a metódy ľahko získajú svojich nasledovateľov. To sťažuje dokazovanie akékoľvek pochybenia. Nemáte si totiž jeho tvrdenia, expertízu, ani kvalifikáciu ako overiť. A keď sme už pri kvalifikácii a trénerských licenciách, tak náročnosť kurzov k jej získaniu je taká, aby to zvládol naozaj každý.
Ako príklad uvediem GPTCA ktorý ponúka, že z vás spraví akreditovaného profesionálneho trénera na úrovni ATP za 3 dni. Vstupný poplatok je 100 EUR a ročný členský poplatok je 120 EUR. Pri aktuálnych cca 5000 členoch je to zisk 500 000 EUR pri zápise a 600 000 EUR za každý rok, ktoré vyzbierajú na členských poplatkoch. Trojdňové semináre organizujú za 500-600 EUR. Ubytovanie si samozrejme hradíte sami.“
A kvalita prednášok?
„Pokiaľ ide o techniku, tak sa každý z hostí a spíkrov bojí jasne pomenovať a vyjadriť k negatívnym technickým návykom top hráčov. U niektorých to je z nevedomosti, u iných z politických dôvodov. Určite ich nechcem kritizovať za snahu zarobiť si, alebo za ochotu zdieľať vedomosti a snahu posúvať tenis správnym smerom. Máme však vďaka tejto organizácii aj reálne o 5000 kvalitných trénerov viac? Viac takých, ktorí učia svojich zverencov správne technické návyky a plynulú biomechaniku?
Ak pridáme PTR, PTCA, USPTA, ITF a vzdelávanie organizované federáciami, tak by sme mali mať po svete vyše 500 tisíc licencovaných, alebo certifikovaných tenisových trénerov. Ako je potom možné, že drvivá väčšina z nich nezvláda rozpoznať, vymenovať a demonštrovať najzákladnejšie fundamentálne prvky v technike pohybu a úderov? O naprávaní negatívnych prvkov ani nehovorím.“
Znamená to, že je vzdelávanie trénerov slabé?
„Znamená to, že problém je skôr v jeho efektivite. Namiesto zvyšovania úrovne to naopak vytvára zmätok a nedôveru medzi hráčmi, rodičmi a trénermi. Toto je aj dôvod, prečo sú mnohí hráči v konečnom dôsledku tak často trénovaní rodičmi, ktorí nemajú žiadne, alebo len minimálne vzdelanie a chýba im chápanie komplexnosti, ktorú si kvalitný rozvoj hráča vyžaduje. A vďaka tomu vznikajú ďalšie problémy. Je to ako reťazová reakcia, na ktorú si už všetci zvykli do tej miery, že ju berú ako prirodzený ekosystém pre život súťažného tenistu.“
Tenisové zväzy však majú svojich metodikov a vzdelávací systém, v rámci ktorého organizujú trénerské semináre. Nestačí to?
„Každá federácia vykonáva určité vzdelávacie aktivity, vytvára svoju metodiku, organizuje školenia a udeľuje trénerské licencie. Ako som už spomenul, ide skôr o efektivitu. Prečo to zodpovedné organizácie väčšinou len prelepujú nedostatočne efektívnymi vzdelávacími náplasťami? Dôvodov je niekoľko. V prvom rade preto, že následkom neefektívneho vzdelávacieho systému je obrovský nedostatok reálnych expertov, dostatočne kvalifikovaných na to, aby dozerali na zdravý vývoj tohoto krásneho športu. Neexistujú normy. Mnohí ľudia, ktorí sú zodpovední za vytváranie metodiky, sa ani sami nevedia odraziť od akýchkoľvek medzinárodne uznávaných noriem, pretože tie neexistujú.“
Pomohli by prísnejšie kontroly tréningového procesu?
„Otázka znie, prečo „netlačia na pílu“ so vzdelávaním? Prísnejšie kontroly a vyžadovanie licencií od každého, kto dáva lekcie, by totiž boli pre finančné obraty spojené s tenisom drastické. Nejde ani o licencie, ale skôr o názorovú rozdielnosť. Všetci dobre vieme, že v tenise platí, čo tréner, to iný názor na riešenie toho istého problému. Je to príliš politické a pichať do osieho hniezda sa neoplatí. Konfrontovalo by to majoritu ľudí v tomto priemysle, ktorý vytvára finančný obrat. Je to, ako keby politická strana pred voľbami presadzovala reformu, ktorá by ju stála podporu väčšiny jej voličov. Bolo by to sebazničujúce.“
Vy však kritizujete systém, nie ľudí
„Toto nie je kritika rodičov ani bývalých hráčov. Ich prínos je častokrát obrovský. Je to kritika systému, ktorý ich do tejto pozície tlačí. Systému, ktorý to všetko povoľuje. Ktorý dostatočne neinformuje a nevzdeláva. A rovnako tak aj kritika časti trénerov, ktorých nekompetentnosť núti rodičov byť aktívnejšími, než by vôbec mali byť. Na druhej strane im dáva tento systém príliš veľkú moc nad rozhodnutiami, ktoré by mali mať plne v rukách tréneri. Je to zaujímavé.“
Myslíte si, že by v tomto ohľade pomohla jednotná metodika tréningového procesu na Slovensku? A je to vôbec realizovateľné?
„Samozrejme, že áno. Lenže nešlo by len o jednotnosť, ale hlavne o kvalitu a efektivitu spôsobu aplikácie informácií smerom k trénerom. A nielen trénerov, vzdelával by som aj rodičov. Tí sú totiž veľmi dôležitou súčasťou, ktorá sa nedá obísť. Oni robia tie najdôležitejšie rozhodnutia a preto by mali byť tiež vzdelávaní. Jediný problém vidím v tom, že v dobe internetu a technológií je udržať tieto normy a jednotné vzdelávanie náročnejšie.
YouTube lekcie a Instagramové videá s radami sú úplná vražda. Stačí, že Sinner si urobí srandu a nahrá video, kde si dá pred zápasom uhorku s Nutelou a desaťtisíce trénerov, rodičov a hráčov to budú bez zamyslenia bezhlavo opakovať. Alcaraz bude predstierať rozcvičku skackajúc na jednej nohe a všetci sa už zamýšľajú, že čo je to za nový zázračný trik. Ženská svetová jednotka bude hrať všetky údery z otvoreného postavenia a celý svet bude nasledovať tento trend. Alcaraz sa rozhodne opakovať pri podaní Djokoviča a podávať so zvesenou raketou a všetci si budú myslieť, že práve tento detail je zázračná formulka k tomu, aby sme všetci mali úžasné podanie.
Väčšina trénerov ani nevie vysvetliť, prečo učia tie veci, ktoré učia. Je to dané posadnutosťou bezhlavo opakovať všetko, čo robia svetové jednotky. Je však zaujímavé aj to, že opakovanie tých najlepších 99,9% hráčom nepomôže vyhrať ani len jeden ATP či WTA bod. Zamyslime sa…“
Svojho času bola vysoko cenená československá tenisová škola. Myslíte si, že tenis na Slovensku pokračuje v jej tradícii?
„Nuž, keď sa tak zamyslím, tak veľa z toho neprežilo. Je pravda, že za socializmu sme mali v Československu jednotnú metodiku. Mali sme regionálne tréningové centrá. Na kvalitu práce aj rozvoj talentov v regiónoch by mali dozerať experti. Za komunizmu to ako-tak aj fungovalo. Nebola to síce žiadna veda, ale aspoň to stanovovalo určité normy kvality pri budovaní základov. Dnešným deťom najviac chýbajú práve kvalitné základy. Takže nemyslím si, že by sme mali v tom, čo fungovalo len pokračovať. Dnes máme toľko možností ten jednoduchý systém ešte vylepšiť. Ja sám som už svoju pomoc ponúkol.“
Zdroj: ts – Igor Uher
