Dominika Cibulková o Daniele Hantuchovej: Kamarátky sme neboli

171

BRATISLAVA – Dominika Cibulková sa naplno vložila do nového projektu pre dvanásť až štrnásťročné dievčatá v najrešpektovanejšej tenisovej akadémii na Slovensku Love4Tennis – Dominika Cibulková Academy.

Po skončení materskej dovolenky už druhý mesiac naplno zarezáva na kurte s jej budúcimi nasledovníčkami. S najúspešnejšou slovenskou tenistku sme pri tejto príležitosti dopodrobna rozobrali mnohé témy. Okrem iného jej pôsobenie v reprezentácii, jej vzťah s Danielou Hantuchovou, ako aj o aktuálnom stave nášho ženského tenisu a perspektívu reprezentácie, o ktorých sa budeme baviť v dnešnej časti.  

Cibulková opäť na kurtoch: Dominika hľadá svoju nástupkyňu

Rád by som sa spýtal na niektoré aspekty vašej hry, keď ste na okruhu začínali. Pamätám si, ako ste v začiatkoch súperky vďaka vašej kondícií ubehali v nekonečne dlhých výmenách. Až neskôr, niekedy okolo roku 2010, ste prešli na agresívnejší tenis.

„Bolo to vďaka trénerovi Željkovi Krajanovi, ktorý mi zlepšil forhend a urobil mi z neho moju najúčinnejšiu zbraň.“

Jedinými výraznejšími hendikepmi boli kvôli vašej výške podanie a hra pri sieti

„Samozrejme. A z tohto dôvodu som takmer nikdy neodohrala zápas pod dve hodiny. A to aj napriek tomu, že som bola rýchla a mala agresívny forhend. Mohla som mať fantastický return, ale nikdy som si nedokázala pomôcť servisom. Nikdy som nezískavala ľahké a rýchle body. Každý jeden som si musela krvopotne vydrieť. Pri nábehoch na sieť som ukončovala výmeny liftovaným volejom. Ale pravidelnejšie som k sieti kvôli dosahu ísť pochopiteľne ani nemohla.“

Porovnanie generácií

Počas vašej reprezentačnej kariéry ste zažili zostavu okolo Daniely Hantuchovej, ktorá vo Fed Cupe získala titul v roku 2002, ako aj generáciu mladších hráčok ako Jana Čepelová, Anna Karolína Schmiedlová a Viktória Hrunčáková. Vedeli by ste tieto dve generácie porovnať po povahovej stránke?

„Je to náročné, lebo staršiu generáciu som zažila iba pri svojom debute, keď som mala šestnásť rokov. Bola som nováčikom, ktorý sa iba zoznamoval s prostredím a nasával atmosféru. Pri tej druhej som už bola ostrieľanou hráčkou a líderkou, na ktorú sa spoliehalo. Na druhej strane je nutné vnímať tenis ako individuálny šport. Preto je Fed Cup veľmi špecifický. Je to jediný moment, kedy každá hráčka hrá za svoj tím, čo znamená, že v tom jednom týždni je kolektívnym hráčom. To je najmä v ženskom tenise ojedinelý jav preto, že my ženy hráme vždy iba za seba. A čím je hráčka lepšia, tým viac sa táto naša povahová stránka prejavuje. Samozrejme, že do značnej miery aj záleží od samotnej povahy konkrétnej hráčky.“

Mladše baby väčšie kamarátky

U staršej generácie som mal pocit, že boli dievčatá od seba viac odmerané, než následne ich mladšie kolegyne

„Myslím, že naše mladšie baby boli a aj sú väčšie kamarátky a skôr vedeli vytvoriť družný kolektív. V reprezentácii som nemala pocit, že by som na kurte mala nejakú kamarátku a poviem úprimne, že mi to ani veľmi nechýbalo. Od mala sme boli trénermi vedené k tomu, aby sme si hľadeli len to svoje. Partiu starších hráčok tvorili väčšie individuality, ktoré boli k sebe tvrdšie a mali hrubšiu hrošiu kožu. Na druhej strane viem, že baby z mladšej generácie sú kamarátky doposiaľ.“ 

Mal som pocit, že Matej Lipták sa snažil utužiť reprezentačnú partiu podstatne viac, ako jeho predchodcovia

„Áno a robil to naozaj fantasticky. Už v prvom domácom zápase po svojom nástupe na post kapitána ako prvé nariadil, aby sme všetky bývali v jednom hoteli. Chcel, aby sme budovali kolektív a boli viac spolu. Aby sme spolu chodili na raňajky a večere. Aby sme sa navzájom spolu rozprávali a tým aj lepšie spoznali. Pamätám si, ako sme s Danielou hneď zareagovali: „To nemyslíte vážne! Celý rok spíme po hoteloch a tešíme sa, kedy už budeme spať doma vo vlastnej posteli“. A práve tieto naše mladšie babenky by mu hneď povedali: „Jasné, super, tešíme sa, všetky tam budeme.“

Vzťah s Hantuchovou

Spolu s Danielou ste boli najväčšie osobnosti v reprezentácii. Ako ste spolu vychádzali? Ako rivalky, kamarátky, alebo jednoducho ste sa rešpektovali ako reprezentačné kolegyne?

„Presne tak. Väčšinu svojho profesionálneho života sme mali každá svoj tím, s ktorým sme trávili väčšinu času. Netvrdím, že sme si navzájom nefandili, ale kamarátky sme neboli. Skôr rivalky. Keď sme sa stretli v reprezentácii, tak sme sa rešpektovali, ako fedcupové tímové spoluhráčky. Ale to bol asi jediný týždeň v roku, kedy sme spolu trávili viac času a navzájom trochu viac aj komunikovali.“

Vedeli ste si napríklad urobiť s Danielou jedna z druhej srandu, alebo sa navzájom podpichnúť?

„Myslím si, že takáto forma komunikácie medzi nami nikdy nebola. To zároveň vystihuje ten rozdiel. Medzi mladšími to bol úplne prirodzený jav a fungovalo to absolútne bez problémov.“

Čo sa vám ako prvé vybaví, keď si spomeniete na reprezentáciu?

„Semifinálový súboj v Moskve v roku 2013, v ktorom sme viedli 2:0 na zápasy. Za tohto stavu mala nastúpiť proti mne Mária Kirilenková, ktorá v tom čase ešte chodila s Alexandrom Ovečkinom. Hodinu pred zápasom mu vyplakávala do telefónu, ako sa na to necíti. Tak sme si mädlili ruky z jej psychického rozpoloženia a tešili sa, ako ju zmätiem z kurtu. Napokon nastúpila a hrala, ako keby ju pokropili svätenou vodou. Triafala všetko naplno a všetko do kurtu. Takže som prehrala 5:7, 1:6. Horšie však bolo, že to vzápätí nezvládla ani Daniela s Jekaterinou Makarovovou a rozhodnúť musela až záverečná štvorhra. Nikdy som nemala rada koncovky súbojov, ktoré mala rozhodnúť štvorhra.“

Cibulková: Dokázala by som sa vrátiť na svoju najlepšiu úroveň

Slabá štvorhra

Štvorhra nebola vašou silnou stránkou

„Nebola som vhodným typom hráčky na štvorhru, na ktorú som nemala ani fyzické parametre a ani som sa v nej nikdy necítila komfortne. Keď sme obe nastúpili na štvorhru, bola to z núdze cnosť. Aj keď sme sa vedeli vyrovnať lepším hráčkam, v zlomových momentoch sme zakaždým ťahali za kratší koniec. A to ma vždy veľmi frustrovalo. Či už som svoje dvojhry vyhrala alebo nie, ale v tej štvorhre sme to nikdy nedokázali nakloniť na našu stranu. Ten prehratý zápas v Rusku znamenal pre mňa na konci dňa veľké zlomené srdce.“

Keď už spomíname tú štvorhru. Ešte náročnejšie bolo stráviť prehru zo zápasu proti Srbkám v apríli 2011, keď Hantuchová s Rybárikovou viedli nad Jelenou Jankovičovou s Aleksandrou Kruničovou už 6:2, 5:1.

„A to musím ešte dodať, že po Daniele mala Magda určite najlepšie schopnosti aj skúsenosti na štvorhru. Ale Magda sa potom už nikdy necítila na to, aby nastúpila na rozhodujúci zápas. Zakaždým, keď sme nastúpili proti deblovým špecialistkám, ktoré presne vedeli, čo majú v konkrétnom momente zahrať, sme jednoducho ťahali za kratší koniec. Keď som nastúpila ja, už som po toľkých skúsenostiach hrala radšej na základnej čiare, než na sieti.“

Fedcupové spomienky

Pozitívna spomienka na Fed Cup?

„Pozitívne sú spomienky na všetky víťazné zápasy, ktoré sme získali v domácom prostredí pred divákmi v NTC. V tých časoch chodilo na tenis veľa ľudí, ktorí nás úžasne povzbudzovali. Aj po mojom finále na Australian Open v roku 2014, keď sme o týždeň neskôr hrali doma proti Nemecku, sme napriek prehre odohrali výborný zápas pred plnými tribúnami s elektrizujúcou atmosférou. Jednoducho som tieto domáce zápasy milovala. Hrať Fed Cup ma veľmi bavilo a napĺňalo. Vždy som v reprezentačných zápasoch nechala dušu na kurte. Pamätám si, že ani nemalo zmysel ísť na najbližší turnaj, tak som bola vyšťavená. Ak by sme na Slovensku mali grandslamový turnaj, možno by som ho pred takým publikom aj vyhrala.“

Zhodou okolností v tom zápase s Nemeckom proti Andrei Petkovicovej vám rozhodkyňa neuznala víťaznú loptičku v zlomovom momente tajbrejku druhého setu za stavu 6:6. Na pozápasovej tlačovke mi k inkriminovanému momentu Nemka iba pokrčila ramenami a povedala, že jej sa to rozhodnutie tiež zdalo byť čudné. Zároveň však podotkla, že to nebola jej chyba a vraj sa takéto situácie na okruhu stávajú pomerne často….

„Pamätám si ten moment, ako by to bolo včera. Bol to fiftín, po ktorom by som získala výhodu mečbalu. V podstate to bol rozhodujúci moment celého fedcupového zápasu. No späť to už nevrátime. Nezabudnuteľný zápas sme odohrali aj v júli 2007 v Košiciach, keď sme pred vypredaným zimným štadiónom porazili Srbsko. V úvodnej dvojhre som napriek prehre v treťom sete 7:9, ako 150. hráčka v rebríčku WTA fyzicky úplne zničila Jelenu Jankovičovú až do tej miery, že na nasledujúci deň už ani nedokázala nastúpiť na kurt. Aj s Danielou sme potom zvíťazili vo dvojhrách a postúpili sme ďalej.“

Cibulková o úprimnom rozhovore s Rybakinovou: Úplne zničená sa mi zverila

Smutný pohľad na slovenský tenis

Ako vnímate aktuálny stav a perspektívu ženskej reprezentácie na Slovensku?

„Veľmi ťažko sa mi na to pozerá. Keď chodím odovzdávať cenu pre najlepšiu tenistku roka, tak s nostalgiou spomínam na časy, keď som sama dostávala toto ocenenie. V tom čase som bola pätnásta a Daniela dvadsiata piata. Aktuálny stav je v posledných rokoch bohužiaľ charakteristický tým, že aj tenistka na 75. mieste zaručene v tejto ankete zvíťazí. Pre mňa osobne je to smutný pohľad na úroveň nášho tenisu. Aj vzhľadom k tomu, aký je tenis u nás populárny, koľko ľudí ho hráva a koľko výborných tenistov by sme z tak širokej základne dokázali vychovať.“

Bez toho, aby sme znižovali dosiahnutý úspech, mám pocit, že ak by sa aktuálny Billie Jean King Cup hral starým formátom na štyri dvojhry, naše dievčatá by sa do senzačného finále zrejme neprebojovali

„Ďalším určujúcim faktorom je turnajový formát hraný v jednom týždni. Preto je súčasný systém pre zúčastnené tímy „buď – alebo“ podľa toho, kto môže v ten týždeň za národný tím nastúpiť. Aj preto si myslím, že pôvodný formát súťaže bol spravodlivejší. Nechcem byť priveľmi kritická lebo viem, že dievčatá sú na túto tému citlivé. Ale stojím si za tvrdením, že starý formát bol z pohľadu hernej kvality jednotlivých tímov objektívnejší.“

Zdroj: ts – Igor Uher