BRATISLAVA – Je vhodné pri tréningovom procese kopírovať techniku úderov najlepších hráčov? Je možné ju prispôsobiť potrebám našich zverencov?
Dnešná téma rozhovoru s Jánom Solčánim je v prevažnej miere venovaná práve téme techniky úderov. V jej rámci venujeme veľký priestor držaniu rakety a jeho vplyvu na biomechaniku pohybu hráčov a tiež na celkovú efektivitu herného prejavu. A v neposlednom rade aj jeho dopadov na zdravie samotného hráča. Mimochodom, všimli ste si, že ani aktuálna svetová jednotka Jannik Sinner nevyužíva pre svoje držanie rakety na forhende naplno svoj potenciál? Rozhovor na túto konkrétnu tému sme pre jeho rozsah rozčlenili na dve časti. Tú druhú vám prinesieme v najbližších dňoch.
Celosvetový problém?
V jednom z posledných dielov poukazujete na nízku profesionalitu trénerov, ktorí učia svojich zverencov zlé technické a pohybové návyky. Môžeme hovoriť o slovenskom, alebo celosvetovom globálnom probléme?
„Je šokujúce, že na akomkoľvek juniorskom turnaji, ktorý navštívim, je väčšina hráčov po technickej stránke značne limitovaná. Bez ohľadu na to, či je hráč z Ruska, Srbska, Slovenska, alebo Švajčiarska. Môžu byť snaživí, behať za každou loptičkou, dokonca vyhrávať zápasy, či turnaje. Faktom však zostáva, že zlé technické návyky im nikdy nedovolia naplno dosiahnuť svoj potenciál. Tie totiž preukázateľne ovplyvňujú variabilitu úderov, zhoršujú štatistiky, limitujú hráčov po taktickej stránke a logicky im tým všetkým aj znižujú sebavedomie.“
Nevhodná technika má zrejme vplyv aj na zdravie a zranenia hráčov
„Samozrejme, že nehovoríme len o výkonnosti. Percento hráčov, ktorí v dôsledku zlých technických návykov trávia viac času v nemocniciach a u fyzioterapeutov než na kurte, je alarmujúce. Tenisoví tréneri, ale aj tenisoví rodičia, majú v rukách oveľa väčšiu zodpovednosť, než sa môže na prvý pohľad zdať.“
Pozrime sa na to z opačnej strany. Čo všetko správna technika ovplyvňuje?
„Priblížením sa k optimálnej mechanike pohybu dokážeme zvýšiť efektivitu úderov aj pohybu hráča po kurte, čo sa následne pozitívne odzrkadľuje na výkonnosti, variabilite hry, lepších štatistikách aj prevencii zranení. Nemalo by byť práve dosahovanie maximálneho potenciálu hráčov hlavným cieľom každého, kto sa rozhodne byť trénerom?“
Náročná problematika
Je náročné pre trénerov túto problematiku pochopiť?
„Keďže sa to deje všade okolo nás, tak by táto téma mala byť jednoduchá na pochopenie. Ale vzhľadom na to, že len málokto dokáže rozlíšiť negatívne herné prvky od tých pozitívnych, tak je zároveň mimoriadne zložitá na vysvetlenie. Najfrustrujúcejšie je neustále sa snažiť vysvetľovať a dokazovať veci pomocou logiky, vedy a jasných dôkazov. Systém vám pritom opakovane pripomína, že bez jasne nastavených štandardov neexistuje spôsob, ako odlíšiť skutočnú expertízu od prázdnych rečí. Keďže rád používam prirovnania, tak to aj teraz skúsim vykresliť týmto spôsobom.
Videli ste už futbalistov kopať priame kopy tak neprirodzeným spôsobom, aby si tým spôsobovali zranenia? Videli ste basketbalistov hádzať na kôš desiatimi rozdielnymi spôsobmi? Hokejistov držať hokejku s rukami pri sebe ako v tenise? Predstavte si, že by si jeden hráč zmenil držanie hokejky tak, že by čepeľ, s ktorou prihráva a strieľa bola vytočená o 30 stupňov do jednej či druhej strany od “normálu”? A pritom mnohé tenistky držia raketu medzi 40 až 80 stupňov inak, než je optimálne. To, čo je v iných športoch jednoducho neakceptovateľné, je v tenise úplne normálne.“
Bavíme sa o optimálnej biomechanike pohybu?
„Existujú optimálne prvky v biomechanike kopania, hádzania, či udierania lopty a všetko ostatné je len kompromis. Fyziku a mechaniku pohybu jednoducho neoklameš. Toto vôbec nie je o tom, aby hrali všetci tenisti rovnako. Je to len o tom, či sa rozhodneme život si zjednodušovať, alebo si ho sami len zbytočne komplikovať. Dobrovoľne limitovať vlastnú hru je jedna vec. Dá sa to pochopiť, lebo hráči často nevedia, čo je pre nich najlepšie. Veď napokon na to predsa majú svojich trénerov. Pokiaľ však tieto „red flags“ nevie tréner rozpoznať, nedokáže napraviť, alebo ešte horšie, ak ich ako tréner dokonca ignoruje, tak je to už problém.“
Ide vývoj tenisovej techniky tým správnym smerom?
„Skoro v každom športe sa technika evolúciou vyvíjala smerom k zjednodušeniu a plynulosti pohybu. K pohybu, ktorý maximalizuje efektivitu a zároveň minimalizuje zaťaženie tela. Otázkou zostáva, prečo toľko tenisových trénerov obhajuje extrémne postavenie, držanie rakety a komplikované štýly úderov? Lebo oni reálne veria v to, že práve to je tá správna cesta. Prečo skoro každý tréner povie na tú istú tému niečo iné? V tenise je evolúcia hry totiž založená na dvoch primitívnych teóriách. Prvou je tvrdenie, že „no a čo, veď vyhráva“ a druhou teóriou je “no a čo, veď tak hrá aj svetová jednotka a pozri sa kde je“. Preháňam? Ak by som sa s tým nestretával skoro každý deň po celom svete už vyše dvadsať rokov, tak si to nedovolím povedať, napísať a ani sa k tomu bližšie vyjadrovať.“
Zlozvyky tenisovej elity
Môžu mať aj najlepší hráči sveta zlozvyky, ktoré limitujú ich hru?
„Samozrejme, že môžu a aj majú. Tí najlepší hráči tam určite nie sú preto, že by mali, alebo majú optimálnu techniku. Pre tých, čo bezhlavo kopírujú všetko to, čo robia súčasní úspešní hráči, to vysvetlím jednoducho. Šikovný hráč zahrá svoje údery ponad sieť aj s extrémnym držaním, či komplikovaným náprahom a z nevhodného postavenia. Prirovnal by som to k riadeniu Ferrari čiastočne na ručnej brzde. Ferrari pravdepodobne stále predbehne Škodu Fabia, ktorá bude v top stave a v plnej výbave.“
Inak povedané, ani top technika nezaručí automaticky úspech…
„Každý z nás má strop svojho potenciálu niekde inde. Ten je ovplyvnený kombináciou viacerých mentálno – telesných faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť kariéry tenistu. Nie je to vždy rovnaká polievka a u niekoho prevažujú mentálne a u iného zas telesné vlastnosti. Ak by sme aj robili všetko správne, tak by sme pri dosiahnutí nášho maximálneho potenciálu možno aj tak dosiahli len 65 percent potenciálu Alcaraza, Djokoviča, či Nadala. To je ako s tou Škodou a Ferrari, len namiesto ručnej brzdy má napríklad taký Sinner pri forhende západné držanie rakety.“
Môžeme si to rozobrať podrobnejšie?
„Sinnerovo západné držanie rakety pri forhende spôsobuje, že pri bode kontaktu s loptičkou má menej vystretú ruku ako napríklad Alcaraz. Sinner spĺňa na jednotku všetky fundamentálne prvky, ktoré optimálny forhend má mať. Až na jeden. Bol by Sinnerov forhend ešte lepší, ak by mu tréneri v mladosti upravili jeho západné držanie? Určite. Možno o 5, možno až o 7 percent. Bod kontaktu by mal jednoznačne o niečo viac vpredu, čo by mu vylepšilo nielen celkovú kvalitu, ale aj variabilitu úderu. Taktiež by znížil šancu potenciálnych zranení spôsobených preťažením, či opotrebovaním svalov a úponov v pravej ruke. Navyše, hra so západným držaním narúša rovnováhu vrchnej časti tela a tým zvyšuje aj šancu na problémy s krčnou chrbticou. Čiže aj Sinner so svojím vynikajúcim forhendom musí vďaka jednej chybičke kompenzovať. Presne to isté platí aj pri forhende Djokoviča.“
A čo Carlos Alcaraz?
„Alcaraz zas pri bekhende dostatočne neuvoľňuje svoje pravé nedominantné zápästie a kvôli tomu nespúšťa hlavu rakety pod loptičku tak, ako by mal a mohol. Uberá mu to na kvalite aj variabilite úderu. Je to akoby mala armáda k dispozícii vo svojom arzenáli buď sedem, alebo až desať rozličných zbraní. Sami posúďte, ktorý variant by bol v boji efektívnejší. Je Alcarazov bekhend výborný úder? Samozrejme, ale nič to nemení na fakte, že spomenutý technický detail by mu pomohol priblížiť sa ešte bližšie k svojmu maximálnemu potenciálu.“
Ak teda spĺňajú títo hráči skoro všetky normy, mali by zverenci kopírovať ich techniku?
„Skôr by som sa sústredil na rozpoznávanie tých pozitívnych prvkov v ich hre a dával za príklad len tie, ktoré budú prínosom pre hru môjho zverenca. Určite by som nekopíroval bezhlavo celý úder môjho obľúbeného tenistu. Niektorí hráči nedokážu uhrať ani jeden ATP bod aj keby sa na kurte pretrhli a iní aj bez trénera a s horšou technikou vyhrajú challenger. Porovnávať vášho zverenca či dieťa a bezhlavo kopírovať technické návyky tých najlepších je preto scestné. Hlavne v tých prípadoch, keď nedokážete rozpoznať pozitívne herné prvky od tých negatívnych, ktorým sa treba radšej vyvarovať.“
Čo je správne?
Ako máme v ich hre rozpoznať, čo je správne?
„To je asi najkritickejší bod, na ktorý sa vo vzdelávaní zabúda. U tých najlepších tenistov by mali experti rozpoznávať a dávať za príklad tie pozitívne prvky, ktoré väčšina z nich aj zdieľa. Ale zároveň by tí istí experti mali byť schopní jasne pomenovať aj negatívne stránky hry najlepších hráčov a vysvetľovať, prečo sa ich majú vyvarovať.“
Západné držanie rakety je možné postrehnúť aj u viacerých hráčok
„To je pravda. Uvediem príklad hráčky, ktorá používa pri forhende západné držanie rakety, hrá s lakťom pri tele a pri náprahu zachádza s raketou nad hlavu a za líniu ramien. Predstavte si, že by ste mali letieť z Viedne to Dubaja priamo, jednoducho, rýchlo, bezpečne a bez stresu. Alebo sa rozhodnete dobrovoľne letieť do Dubaja s prestupom cez Londýn, ktorý vás vráti o 1400 kilometrov opačným smerom a ďalším prestupom v Štokholme. Aj v prvom aj v druhom prípade sa dostanete do vysnívanej destinácie.
Je to podobné, ako keď spomínaná hráčka s komplikovaným forhendom zahrá svoje údery na druhú stranu siete a možno s ním aj dokáže vyhrávať zápasy. Ale za akú cenu? Je len na vás, či si vyberiete dlhšiu a komplikovanejšiu cestu, alebo tú rýchlejšiu a jednoduchšiu. O väčšom riziku zranenia ani nehovorím. Riziko, že sa dačo stane pri troch vzletoch a príletoch je väčšie, ako len pri jednom. Rovnako, ako aj možnosť, že sa niečím nakazíte na štyroch letiskách skôr, ako na dvoch. K pochopeniu tak jednoduchého princípu človek naozaj nemusí vyštudovať nukleárnu fyziku.“
Zdroj: ts – Igor Uher
1 Váš komentár
[…] Názory […]
Uzavreté komentáre