BRATISLAVA – Ďalší ročník Bratislava Open máme úspešne za sebou a slovo si zobral hlavný organizátor podujatia Branislav Stankovič.
Ako hodnotíte tohtoročnú edíciu Bratislava Open?
„Aj na základe spätnej väzby od turnajových partnerov viem, že dopadol nad očakávania aj z pohľadu návštevnosti, ako aj mediálneho pokrytia. Nehovoriac o kvalitnej úrovni finálového zápasu, ktorý svojim potleskom ocenilo aj množstvo prítomných divákov, ktorí finále sledovali.“
Prítomní tréneri potvrdili, že finálový zápas sa svojou úrovňou minimálne vyrovnal tomu minuloročnému, ktorého aktéri Dino Prižmič a Valentin Royer sa neskôr veľmi solídne zviditeľnili aj na hlavnom okruhu…
„Kvalitatívnu úroveň tohtoročného finále určovali svojim výkonom špičkoví hráči. Taro Daniel ako aj Alexander Ševčenko boli svojho času na rozhraní prvej päťdesiatky svetového poradia, pričom Ševčenko sa v prvej stovke stále nachádza a Daniel sa takýmto predvedeným výkonom s určitosťou postupne vráti na svoju bývalú pozíciu v rebríčku, ktorú stratil v dôsledku zranenia. Predviedli nám fantastický tenis s dramatickou zápletkou, ktorá vyvrcholila až v tajbrejku rozhodujúceho setu. Kvalitatívny level v ich prevedení spĺňal všetky kritériá finálového zápasu turnaja kategórie ATP 250.“
Prejdime k vystúpeniam Slovákov. Pozitívne môžeme hodnotiť ich výkony vo štvorhre. Dvojica našich najlepších deblistov Miloš Karol a Lukáš Pokorný s partnermi odohrali atraktívne vzájomné semifinále.
„Vo štvorhre sa našim chlapcom naozaj darí a mám pocit, že sa v nej aj našli. Herný prejav tejto dvojice je naozaj príťažlivý. Samozrejme, že z turnajového hľadiska by bolo najlepšie, ak by sa tieto dvojice stretli až vo finále. Avšak aj finálový zápas priniesol pre diváka atraktívny tenis. Škoda len, že Pokorného partner Vitalij Sačko bol po semifinále dvojhry, ktorú odohral iba niekoľko hodín predtým, evidentne unavený. Na tejto úrovni turnajov je do určitej miery nevďačné, ak si nájdete partnera, ktorý to aj vo dvojhre dotiahne až do záverečných kôl.“
Možno by pre divákov bolo ešte atraktívnejšie, ak by Slováci na kurt nastúpili spolu ako deblový pár.
„To si už musia dohodnúť oni sami. Určite by však do budúcnosti bolo pre daviscupovú reprezentáciu vhodné, aby kvôli lepšej súhre odohrali niekoľko turnajov spolu.“
Ak by sme mali začať pri hodnotení vystúpení Slovákov vo dvojhre niečím pozitívnym, tak by to mal byť úspech Andreja Martina, ktorý vyhral z našich najviac zápasov.
„Ako sám Andrej zvykne hovoriť, na slovanistickej osmičke je ako vo vlastnej obývačke. Napokon tam aj opätovne začínal po uplynutí dvojročného trestu. Stále je to kvalitný hráč vo výbornej kondícii. Som rád, že prešiel nie len kvalifikáciou, ale uspel aj v prvom kole. Osobne si myslím, že mal na to, aby uhral ešte aspoň o jedno kolo navyše.“
Ešte predtým, než zhodnotíme pôsobenie Lukáša Pokorného, by som chcel poukázať na fakt, že mu vedenie STZ udelilo voľnú kartu do hlavnej súťaže. Napriek tomu, že v mužskom rebríčku ATP je niekoľko Slovákov s podstatne lepším rankingom a tí štartovali len v kvalifikácii.
„Udeľovanie kariet bolo v tomto prípade výsadným právom a kompetenciou vedenia STZ, ktorému som pred turnajom dal túto možnosť. Viac by o tom vedeli povedať Tibor Tóth s pánom Habasom. Ja som im do ich voľby nezasahoval.“
V každom prípade si voľnú kartu svojim postupom do druhého kola obhájil…
„S tým súhlasím. Z môjho pohľadu je ako hráč typickým strelcom. Voľná karta mu prišla vhod. Rád by som však zaevidoval z jeho strany viac stabilnejších výkonov. Vo štvorhre je už teraz výborný, uvidíme, ako sa mu bude v dohľadnej budúcnosti dariť vo dvojhre.“
Z pohľadu diváckej atraktivity utrpel turnaj hneď na úvod veľkú stratu, keď sa z neho odhlásil v súčasnosti najlepší Slovák Alex Molčan. Myslíte si, že to výrazne ovplyvnilo divácky záujem?
„Priznám sa, že ma táto skutočnosť mierne rozladila. Dúfal som, že sa na turnaji predstaví aj vo výbornej forme hrajúci najlepší slovenský zástupca. Navyše v pozícii jedného z hlavných kandidátov na titul. Viem, že by to v Bratislave dotiahol do záverečných kôl a získal by body, ktoré aktuálne veľmi potrebuje. Táto skutočnosť mohla do určitej miery ovplyvniť návštevnosť v úvode turnaja. Najmä po vypadnutí Thanasiho Kokkinakisa, ktorý bol veľkým ťahákom prvých dvoch hracích dní. Cez víkend však boli tribúny plné vďaka iným hráčom.“
Molčan neprišiel do Bratislavy preto, že sa prepracoval do finále v Prostějove a dva po sebe idúce náročné turnaje by boli po fyzickej stránke zrejme aj preňho veľkým sústom. Nestálo by za pokus osloviť ho s tým, aby v budúcnosti Prostějov zo svojho turnajového kalendára vynechal?
„Osobne som rád, že to v Čechách dotiahol až do finále. Je to však výrazne individuálny šport. Niekde sa hrá tenistovi lepšie, než inde a v Prostějove sa Molčanovi hralo evidentne dobre. Získané body potreboval. Mohol však ďalšie pridať aj v Bratislave, kde sa mu v minulosti tiež darilo. Každý hráč je tvorcom vlastného turnajového programu. Rovnako tak si ale aj sám zodpovedá za výšku vlastnej marketingovej ceny. Ak by hral v domácom prostredí, jej hodnota by rapídne narástla. Je na každom hráčovi, či sa chce predstaviť pred domácim hľadiskom, alebo mu na tom vôbec nezáleží. Je to len na ňom.“
Napriek tomu, že Slovensko svojho zástupcu v záverečných kolách dvojhry nemalo, paradoxne sa v jej semifinále stretli dvaja Bratislavčania.
„Je to tak. Vitalij Sačko je už približne osem rokov miestnym etablovaným hráčom, ktorý tu má aj vlastný byt. Alexander Ševčenko sa z Viedne tiež sťahuje do Bratislavy, kde už má vyhliadnutý apartmán. Pre náš turnaj je samozrejme len prínosom, keď si tu našli im vyhovujúce zázemie. Tak, ako to Ševčenko povedal počas záverečného turnajového ceremoniálu, rád sa zakaždým vráti preto, že sa tu dobre cíti a chce tu aj žiť.“
Za zhodnotenie stoja aj výkony tých najmladších, Maxa Lörenčíka a Marka Bekéniho.
„Myslím si, že práve tadiaľto vedie cesta. Som presvedčený o tom, že mladí chlapci by mali dostávať viacej priestoru. Počas turnaja si vyskúšali, aké je to hrať proti starším a skúsenejším hráčom a získali možnosť s nimi v priebehu turnaja aj trénovať. Zistili, o čom je svetový tenis. Videli, kde sa nachádza level hry tenistov z prvej stovky svetového rebríčka. Lörenčík robil v priebehu celého týždňa hráčom sparingpartnera aj vďaka tomu, že viacerí z nich chodia na turnaje bez vlastných koučov. Keď si nenájdu vlastného tréningového partnera, tak mi ho poskytneme, čím zároveň dáme príležitosť mladým chlapcom. Vďaka tomu trénoval napríklad aj s Kokkinakisom. Bekéni z Nových Zámkov dostal voľnú kartu do kvalifikácie. Je to mladý, perspektívny hráč NTC, ktorý hrá naozaj pekný tenis. Myslím si, že jeho nominácia bola správnou voľbou zo strany zväzu.“
Lörenčík bol vašim kandidátom pre voľnú kartu?
„Pôvodne sme ju mali pripravenú pre Joja Kovalíka. Ten sa však po zranení dostáva do turnajového tempa iba postupne a preto v Bratislave napokon nastúpil iba vo štvorhre. Zavolal som preto na STZ pánovi Habasovi a spolu sme sa na tomto mene zhodli. Ja som chcel niekoho z HTS a zo zväzu padla voľba naňho, s čím som samozrejme okamžite súhlasil.“
Už ste spomínali, že existuje reálna šanca posunúť budúci rok hodnotu turnaja na ešte vyššiu úroveň…
„Tento termín máme už mnoho rokov, je v turnajovom kalendári pevne stanovený a zároveň je veľmi vhodný najmä pre antukárov, ktorí sa neponáhľajú na turnaje s trávnatým povrchom. Ak by sa nám podarilo získať turnajovú hodnotu ATP Challenger 125, mali by sme po finále Roland Garros najväčší antukový turnaj na svete v tomto termíne. Viaceré súbežne organizované podujatia sa v tom čase konajú už na tráve. A v tom prípade by som mal veľmi uľahčenú situáciu s pozývaním kvalitných hráčov z vyšších priečok rebríčka prvej stovky. Pretože, úprimne musíme priznať, že slovenskí tenisti nie sú s výnimkou Molčana v jeho aktuálnej forme na takej výkonnostnej úrovni, aby dokázali zatraktívniť turnaj. Momentálne sú turnajovými ťahúňmi hráči z prvej stovky, ktorí sa do Bratislavy radi vracajú. Avšak v prípade navýšenia turnajovej hodnoty, by sme vedeli pozvať aj väčšie osobnosti svetového tenisu.“
Zdroj: ts – Igor Uher
