BRATISLAVA – Ján Solčáni sa v dnešnej časti svojej rozsiahlej práce výrazne odkláňa od pôvodnej tematiky riešenia vzťahov medzi rodičmi, trénermi a ich zverencami.
Svoju pozornosť tentokrát zameriava na vonkajšie faktory negatívne ovplyvňujúce formovanie osobnosti mladých tenistov. Vychádza zo základnej premisy, podľa ktorej je moderný život pre športovcov príliš pohodlný. Rodičia v ňom riešia všetko za svoje deti a technológie odstraňujú väčšinu problémov.
Podrobne vykresľuje jednotlivé dopady pôsobenia týchto faktorov. Tvrdí napríklad, že sociálne siete skracujú pozornosť, smartfóny učia mozog neustále preskakovať z jedného podnetu na druhý a nekonečný prúd krátkych videí ničí trpezlivosť. Záver práce má prekvapujúco výrazný sociologický presah. Okrem iného Solčáni poukazuje na fakt, že vývoj rapídne smeruje k tomu, aby technologické vymoženosti vrátane umelej inteligencie stále viac rozmýšľali a rozhodovali za nás.
Technologická éra tenisu nepomáha
Nová generácia bojuje s tlakom viac než ktorákoľvek predtým, aspoň o tom viac hovorí. Je to krok správnym smerom. Tenis nie je len o talente, ale predovšetkým o odolnosti, vytrvalosti a schopnosti zniesť nepohodlie. Prostredie, v ktorom táto generácia vyrastá, má však aj svoju tienistú stránku. Väčšina dnešných detí formuje svoju osobnosť v systéme, ktorý práve tento diskomfort odstraňuje. Žijú pohodlnejšie a preto sú zraniteľnejšie. A každým rokom sa práve toto prostredie zhoršuje.
Mladí športovci vyrastajú vo svete, kde sa všetko rieši jedným kliknutím. Tenis však takto nefunguje. Nie len tenis, ale ani život. Pohodlie oslabuje charakter. Keď sa športovci z tejto generácie dostanú pod tlak lepšieho súpera, alebo nepriaznivého skóre, zvyčajne psychicky povolia, pretože nemajú vybudovanú dostatočnú odolnosť voči stresovým situáciám. Zbabraná zápasová situácia sa bohužiaľ nedá reštartovať tak, ako je tomu napríklad vo videohrách.
Zmeny vidno na každom kroku a nie je tomu inak ani na tenisových dvorcoch. Tréneri sa už roky zhodujú v tom, že viesť každú nasledujúcu generáciu je čoraz náročnejšie. Moderný život je pohodlný, rodičia riešia všetko za svoje deti a technológie odstraňujú väčšinu problémov. V určitom zmysle im tak uľahčujú život. A výsledok? Mnohí mladí hráči sú mentálne nevyzretí. Sú precitlivení, krehkí, zvyknutí na prílišný komfort. A keď nastane skutočný tlak, ako napríklad tesný set, silnejší súper, zlá séria výmen, protihráč čo klame, tak sa rozsypú. Lenže súťažný tenis je z veľkej časti hlavne o vytrvalosti, strese a tlaku. V ňom žiadne skratky neexistujú.
Deti chcú všetko hneď
Austrálsky odborník na športový rozvoj Wayne Goldsmith to vystihol absolútne trefne: “Po celom svete počúvam to isté… Deti chcú všetko hneď, nechce sa im pracovať, nevedia počúvať, nevydržia sa sústrediť.”
O tom, ako vedia talent a úspechy ublížiť hráčom a komplikovať prácu ich trénerom, som písal už v predchádzajúcej časti. Nikdy nebolo tajomstvom, že úspešní hráči nikdy nepatrili k tým najposlušnejším, no dnes je to extrém. Čím vyspelejšia západná krajina, tým sú deti rozmaznanejšie. Mladí hráči sa nedokážu dlhšie sústrediť a tréner má doslovne iba pár sekúnd na to, aby stihol povedať, čo potrebuje. Zverevov prípad je ilustratívny: Lendl aj Ferrer s ním vraj ukončili spoluprácu práve pre jeho správanie. Frustroval ich jeho nízky level koncentrácie a sebadisciplíny.
Úprimne, túžba a snaha veci si zjednodušovať je pre ľudí prirodzená a bola tu vždy. Ani my sme neboli iní. To, čo sa dramaticky zmenilo, je spoločnosť. V niečom k lepšiemu, v niečom k horšiemu. Ako pozitívum vnímam, že športovci sú viac otvorení a neboja sa hovoriť o svojich mentálnych problémoch.
Isté však je, že deti nerobí slabšími ich generačná DNA, ale rodičia, ktorí ich formujú a prostredie, ktoré ich neustále chráni pred stresom, pochybením, frustráciou, či bežným neúspechom. Ako v každom marketingu nám bolo sľubované, že technológie nám uľahčia a zlepšia život. Paradoxne, práve vďaka technologickým výdobytkom máme viac stresu a ľudia sú naň náchylnejší ako kedykoľvek predtým. Sme vďaka tomu menej trpezliví, podráždenejší, viac precitlivelí, urážliví a ľahko dotknuteľní. A aj napriek všetkým výdobytkom ľudia majú stále menej času.
Tenisu ubližuje aj to, že sa k nemu môže na sociálnych sieťach dnes vyjadriť naozaj každý. Rodičov, hráčov, ale aj trénerov hladných po vzdelávaní, zasypáva lavína hlúpostí a nevedia sa v nich orientovať, ani ich správne „recyklovať“. Rýchle instagramové rady, ako zlepšiť svoju hru, sa stali doslova rakovinou tenisového vzdelávania.
Pokrok má dve tváre
Progres, či degenerácia? Ako sa to vezme. Všetko má svoje následky. Následky takzvaného progresu majú dopad na spoločnosť ako takú, ako aj na naše zdravie. Technológie nám pomáhajú po mnohých stránkach, ale negatívne následky ich užívania sa riešia už menej. Porovnal by som to k vedľajším účinkom užívania lieku, ktorý nám má pomôcť. Oslabujú presne tie schopnosti, na ktorých tenis stojí. Prirodzený intelekt, ako aj schopnosť ľudí riešiť problémy nielen u mladých, ale aj u všetkých generácií každoročne upadá. Žiadna aplikácia za vás neodservuje, ani nevyhrá dôležitý gem. Sociálne siete skracujú pozornosť, smartfóny učia mozog neustále preskakovať z jedného podnetu na druhý a nekonečný prúd krátkych videí ničí trpezlivosť. Tréningový proces vyžaduje presný opak. Ak je mladý tenista zvyknutý meniť podnet každých pár sekúnd, udržať ho plne sústredeného počas dvojhodinového tréningu je prakticky nemožné.
Mladí dnes hľadajú rýchle riešenia. Namiesto hľadania odpovedí si ich radšej vygooglia. Na všetko sa pýtajú ChatGPT, no na kurte im algoritmus umelej inteligencie riešiť problémy nepomôže. Technológie sú im zrazu zbytočné. Prispôsobovanie sa, riešenie problémov, trpezlivosť, či mentálna odolnosť klesajú priamo úmerne s pohodlným životným štýlom. Podľa štatistík dnes teenageri trávia 7 až 9 hodín denne na svojich telefónoch. To je pracovná doba dospelého človeka. Tisíce krátkych videí im popri zraku, chrbtici, ničia aj ich pozornosť. Vyskúšajú niečo raz, dvakrát, maximálne trikrát. A keď to ani potom nejde, vzdajú to.
Účinky na zdravie
Povedzme si o účinkoch používaných technológií na zdravie športovcov. V dôsledku ich využívania sú mnohí mladí hráči precitlivení, nepokojní, reagujú prudko, často až agresívne. Problémy s hnevom sú bežné. Neustály screen-time ovplyvňuje aj ich priestorové vnímanie, koncentráciu, trpezlivosť, koordináciu a zrak. Technológie skrátili schopnosť ľudí sústrediť sa dlhšie než na niekoľko sekúnd. O držaní tela ani nehovoriac. Cestovanie po turnajoch a celodenné vyčkávanie na zápas je zabijak času. Ako ho lepšie zabiť, než časom stráveným na mobile a „scrolovaním“ videí na sociálnych sieťach, ktoré ich len ohlupujú?
Ortopédi a fyzioterapeuti stále viac riešia následky nášho života pred žiariacimi obrazovkami. Dlhé sedenie, zlé držanie tela, slabý stred tela, bolesti krku, skrátené šľachy, zhoršený zrak a pomalšie reakcie. To všetko sa prenáša aj na kurt. Tenis vyžaduje výbušnosť a dobrú orientáciu v priestore. Celodenné sledovanie displeja na telefóne a monitoru notebooku to všetko narúša. Stúpa počet hráčov s panickými stavmi, nespavosťou a úzkosťami. Médiá sú nimi dnes zaplavené.
Online stávkovanie
V ére sociálnych sietí sa profesionálni športovci ocitajú pod neustálym drobnohľadom verejnosti. Každý výkon je okamžite hodnotený, komentovaný a šírený v reálnom čase. Osobitne problematickou oblasťou je online stávkovanie. Po prehratom zápase sa na hráčov spúšťa lavína nenávistných správ a vyhrážok od frustrovaných stávkarov. Sociálne siete sa tak z nástroja komunikácie stávajú zdrojom psychického tlaku.
„Dúfam, že zomrieš.“„Prehral si mi nájom, bodaj by si sa zraníl.“„Aby si dostal rakovinu aj tvoja rodina.“„Dávaj si pozor, keď najbližšie vyjdeš z domu,“ a podobne. Nie každý mladý športovec má vybudovanú mentálnu odolnosť na to, aby sa dokázal od takýchto útokov úplne odosobniť. Neustále notifikácie, osobné útoky a hrozby dokážu výrazne zasiahnuť sebavedomie aj psychickú stabilitu.
Podľa spoločnej sezónnej správy WTA a ITF založenej na dátach z monitorovacieho systému Threat Matrix od Signify Group, bolo v 2024 len za jediný rok čelilo 458 profesionálnych tenistov viac než 8 000 výhražným a nenávistným správam — veľká časť z nich pochádzala od frustrovaných stávkarov.
Chorvátska legenda Goran Ivaniševič: „Keď počúvam hráčov na okruhu, mám pocit, že všetci sú na antidepresívach.“
Svoje o tom vedia aj novodobé hviezdy: Naomi Osaková, Emma Raducanuová, Amanda Anisimovová, Bianca Andreescuová, Iga Swiateková, Stefanos Tsitsipas, Alexander Zverev, Andrey Rubľov, či Coco Gauffová a Aryna Sabalenková. Všetci verejne priznali, že bojujú s úzkosťou, depresiami alebo emočným vyčerpaním, ktoré so sebou priniesla sláva, očakávania a mediálny tlak.
Väčšie množstvo liekov nielenže ničí telesné orgány, ale ešte k tomu znižuje aj prirodzenú odolnosť voči stresu. Hráč, ktorý hľadá rýchlu úľavu si nevybuduje vnútornú stabilitu, potrebnú v rozhodujúcich momentoch zápasu. Farmaceutické firmy profitujú zo športovcov už nielen z fyzioterapeutických pomôcok, liekov na zápaly a bolesti, ale čoraz viac aj z úzkostí a rozličných psychických ťažkostí.
Hlúpy zákazník najlepší zákazník
Mladí ľudia sú dnes bombardovaní reklamami zo všetkých strán. Farmaceutické firmy a technologickí giganti stále viac profitujú z negatívnych následkov pre mladých. Avšak ich dopady na naše zdravie už tak aktívne nepropagujú, ani systematicky neriešia. Je to logické. Rovnako tak, ako potravinársky priemysel v reklamách neupozorňuje na to, ako nadmerným množstvom cukru, aditív a chemických látok dlhodobo, vedome a zámerne poškodzuje naše zdravie a vytvára návykové správanie. Dá sa povedať, že svet oslavuje pokrytectvo viac, než kedykoľvek predtým. Vývoj rapídne smeruje k tomu, aby technologické vymoženosti vrátane umelej inteligencie (AI) stále viac rozmýšľali a rozhodovali za nás. Cieľ je jasný. Ako sa hovorí v korporátnom svete: „Hlúpy zákazník je najlepší zákazník.“
Otázka znie: Dá sa s technologickým progresom bojovať, alebo sa mu musíme jednoducho prispôsobiť? Keďže tenis za tímovými športami vo využívaní technológií a vedy výrazne zaostáva, možno by sme sa mali zamerať na to, ako technológie regulovať a využívať ich tak, aby mladým ľuďom menej škodili a športovci z nich viac profitovali.
Ani vy už nemáte trpezlivosť sledovať dlhé zápasy a zdá sa vám tradičná forma tenisu nudná? Ja som síce tréner, ale pokiaľ nejde o môjho zverenca, tak dokážem odsledovať len máloktorý zápas. Vedeli by ste si predstaviť sledovať skrátené zápasy? Hrať tenis na čas, alebo mať pustenú hudbu počas výmen? To všetko sú veci, ktoré sa už začínajú v tenise aplikovať.
Zdroj: ts – Ján Solčáni, Igor Uher
1 Váš komentár
[…] Názory […]