BRATISLAVA – V dnešnej časti svojej rozsiahlej práce o vzťahoch medzi trénermi, zverencami a ich rodičmi sa Ján Solčáni vracia k tematike dôsledkov neodbornosti trénerov. Tentokrát z pohľadu zdravotných následkov pre ich zverencov.
Začína znepokojujúcim tvrdením o tom, že príliš veľa juniorov trávi viac času v nemocniciach a v rukách fyzioterapeutov, než na tenisovom kurte. Trénerom nevyčíta len neodbornosť, ale aj ignorovanie faktu, že každým rozhodnutím sa výrazne podieľajú na formovaní zdravia ich zverencov. V závere textu pokladá zásadnú metodickú otázku: „Skutočná otázka teda neznie, prečo zranenia vznikajú. Ale ako je možné, že vyškolení profesionáli nielenže tolerujú, ale niekedy dokonca učia pohybové návyky, ktoré ich vzniku priamo napomáhajú.“
Prospešný aj nebezpečný
O zdravotných benefitoch tohto „športu na celý život“ počúvame neustále. Dlhodobá štúdia z Kodane, ktorá sledovala 8 500 ľudí počas 25 rokov, ukázala, že rekreační hráči tenisu si v priemere pridali až 9,7 roka života v porovnaní s neaktívnymi ľuďmi. Spomedzi všetkých skúmaných športov bol tenis absolútnym víťazom v predlžovaní dĺžky života. Tento fakt však platí najmä pre rekreačných hráčov.
Čím vážnejšie sa tenis hrá, tým náročnejší sa stáva fyzicky aj psychicky a tým väčšiu daň si vyberá aj na zdraví hráčov. Nie je nič prekvapujúce na tom, že výkon akéhokoľvek športu na profesionálnej úrovni prináša so sebou riziká a zdravotné následky. Pre porovnanie uvediem výsledok štúdie, kde bolo zistené, že z celkového počtu tenisových zranení pripadá približne 72 % na súťažných hráčov a len okolo 27 % na rekreačných. Štúdie ďalej uvádzajú, že každý rok utrpí zranenie približne 40 percent súťažných hráčov. Na okruhu dominujú najmä zranenia z preťaženia, ktoré sa buď často opakujú, alebo prechádzajú do chronických problémov a ovplyvňujú kvalitu života ešte dlhé roky po ukončení kariéry.
Netreba sa tváriť prekvapene. Profesionálni športovci v iných športoch čelia rovnakým následkom, operáciám, či dlhodobým problémom spôsobeným z opotrebovania a opakovaného preťažovania organizmu. V tenise je tento proces navyše často urýchlený aj chybnými pohybovými návykmi, teda nevhodnou technikou. Skutočný problém, o ktorom sa stále málo hovorí, je nedostatok odbornosti v tenisovom tréningovom procese a následné škody, ktoré to spôsobuje.
Výskumy hovoria jasne
Výskumy medzi profesionálnymi hráčmi taktiež poukazujú aj na úzkostné stavy, panické ataky, depresie, či poruchy príjmu potravy, ktoré sa vyskytujú nie len medzi top juniormi, ale aj medzi profesionálmi. Sú úzko spojené so spôsobom života, neustálym cestovaním a neustálym tlakom, s ktorým sa musia vyrovnávať. Tejto téme sme sa už venovali.
Napriek tomu má aj tenis hraný na súťažnej úrovni množstvo pozitívnych stránok. Tento vysoko individuálny šport učí mladých ľudí riešiť problémy pod tlakom, stávať sa odolnejšími a prispôsobivejšími, schopnými zvládnuť akúkoľvek situáciu. Tieto vlastnosti im zostávajú dlho aj po skončení kariéry. Paradoxom je, že zatiaľ čo samotná hra robí človeka silnejším, toxické prostredie okolo nej dokáže spôsobiť dlhodobé jazvy. Toxické prostredie vytvárajú ľudia a len samotní ľudia ho môžu zmeniť. Zdá sa, že sme každým článkom o krok bližšie k pochopeniu toho, prečo tomu tak je.
Všetko sa mení, keď je v ohrození zdravie športovca
Príliš veľa juniorov trávi viac času v nemocniciach a v rukách fyzioterapeutov, než na tenisovom kurte a to len kvôli nevhodnému koučingu. Jedna vec je neovládať základy, druhá však je bezohľadne ignorovať fakt, že každé rozhodnutie trénera formuje nie len telo, ale aj myseľ hráča. Preto považujem za nevyhnutné venovať tejto vážnej téme väčšiu pozornosť. Tu totiž narážame na jeden z kľúčových bolestivých bodov, ktorý spôsobuje chaos vo výkonnostnom tenise.
Osobne som totiž strávil nespočetné hodiny nápravou technických chýb, ktoré spôsobovali športovcom nie len výkonnostné, ale aj zdravotné komplikácie. Namiesto toho, aby som investoval všetky svoje znalosti a energiu do napĺňania potenciálu mojich hráčov, musel som aspoň polovicu svojej kariéry venovať odstraňovaniu zlých návykov, ktoré si hráči osvojili u predchádzajúcich trénerov. Až príliš často išlo o hráčov trpiacich zraneniami spôsobenými extrémnymi technickými návykmi v ich hre.
Opravovanie zlých návykov je vždy veľmi zložitý a frustrujúci proces pre všetkých zúčastnených a vyžaduje vysokú úroveň odbornosti. Tí tréneri, ktorí so svojimi hráčmi len pinkajú a občas do tréningovej jednotky vsunú dáky ten taktický pokyn, sa touto problematikou prirodzene nezaoberajú. Tento nekompetentný postoj je najčastejšie spôsobený buď nevedomosťou, nesprávnym vzdelávaním, alebo jednoducho ignoráciou následkov a pasivity daného trénera.
Šokujúce výsledky štúdií
Keď vstúpite do akéhokoľvek klubu alebo akadémie, všetci tréneri sa budú považovať za technických expertov, no výsledky štúdií o kvalite vzdelania tenisových trénerov by možno mnohých šokovali. Potvrdzujú, že viac než tri štvrtiny tenisových trénerov nedokáže rozpoznať, vymenovať, vysvetliť, ukázať a naučiť základné držania rakety, postoje, či štýly jednotlivých úderov.
Po biomechanickej stránke drvivá väčšina z nich nedokáže rozpoznať a zrozumiteľne vysvetliť a rozlíšiť ani tie najzásadnejšie negatívne technické prvky od tých pozitívnych. Najväčší problém však vidím v tom, že ani rodičia nedokážu rozoznať rozdiel. Pritom ide o tak elementárne základy odborného vzdelania, ako keby všeobecný lekár nedokázal rozpoznať, či použiť antibiotiká pri bakteriálnej, alebo vírusovej infekcii. Hráči spolu s rodičmi sú v pozícii klienta, takže je logické, že tréneri im povedia čokoľvek, len aby si ich získali a udržali. Bez ohľadu na to, či to, čo hovoria a robia, dáva vôbec zmysel. Budem sa zase opakovať, ale berúc do úvahy všeobecnú kvalitu a úroveň vzdelania trénerov na globálnej úrovni je zjavné, že systém vzdelávania nie len na národných, ale hlavne na globálnej úrovni, nefunguje a zlyháva.
Pozrime sa na fakty
Tu je prehľadný zoznam zranení, ktoré sú priamo spojené s nesprávnymi technickými návykmi, ako sú extrémne držanie rúčky rakety, nevhodné štýly úderov, neprimerané postoje a chybný pohyb po kurte. Nejde pritom len o preťaženia z veľkého tréningového objemu, ale najmä o biomechanické chyby, ktoré si hráči osvoja už v rannom veku a ktoré sa následne upevňujú pod zvyšujúcim sa tlakom na výkonnosť:
• Zápästie – tendinitída
• Zápästie – vyvrtnutia
• Zápästie – preťaženie flexorov
• Zápästie – preťaženie nedominantného zápästia (pri obojručnom bekhende)
• Lakeť – laterálna epikondylitída („tenisový lakeť“)
• Lakeť – valgózne preťaženie
• Lakeť – stresové poranenia rastovej platničky (napr. apofyzitída mediálneho epikondylu)
• Koleno – preťaženie alebo trhlina mediálneho menisku
• Koleno – patelofemorálny bolestivý syndróm (PFPS)
• Koleno – natiahnutie MCL (mediálneho kolaterálneho väzu)
• Koleno – chondromalácia pately (zmäkčenie chrupavky za jabĺčkom)
• Syndróm iliotibiálneho traktu (IT band)
• Chrbát – bolesti driekovej chrbtice
• Chrbát – preťaženie hrudnej chrbtice (napr. stresové reakcie stavcov, podráždenie platničiek, preťaženie fazetových kĺbov, posturálna únava)
• Poranenia rastových platničiek (všeobecne)
• Stresové zlomeniny driekovej chrbtice (pars interarticularis)
• Impingement bedra
• Trhliny bedrového labra
• Rameno – impingement
• Rameno – zápal rotátorovej manžety
• Rameno – preťaženie zadnej časti ramena
• Podráždenie ramena (z dôvodu zlej bekhendovej techniky)
• Chronické tendinopatie
• Svalové dysbalancie a asymetrie (preťažovanie dominantnej strany)
Všetkým týmto zraneniam by sa pritom dalo veľmi jednoducho predísť. Často ani netreba byť špičkovým špecialistom, aby človek dokázal rozpoznať technické chyby, ktoré k nim vedú. Skutočná otázka teda neznie, prečo zranenia vznikajú. Ale ako je možné, že vyškolení profesionáli nielenže tolerujú, ale niekedy dokonca učia pohybové návyky, ktoré ich vzniku priamo napomáhajú.
Kde zlyháva systém?
Každému, kto má aspoň základné vzdelanie a skúsenosti v tomto športe, musí byť jasné, že pri extrémnom držaní rúčky rakety, postojoch či štýloch úderov nie je otázkou, či k zraneniu príde, ale kedy k nemu dôjde. To, že talentované individuality vyhrávajú aj so zlými návykmi, všetko len komplikuje. Tento fakt je často zneužívaný ako alibi pre neschopnosť, nevedomosť a ignoranciu. Dôležitosť výsledkov v športe je jedna vec, ale zodpovednosť za zdravie športovca druhá. Dosiahnuť, aby fungovali ruka v ruke v prospech hráča, je pritom tak jednoduché.
Nedávno som na jednej sociálnej sieti narazil na príspevok amerického trénera, ktorého som pred rokmi osobne spoznal. Robí výbornú prácu s juniormi a môžem potvrdiť, že mu na jeho zverencoch úprimne záleží. Uviedol toto: „Je tu veľa skvelých trénerov. Ale pomer k tým zlým je šialený, 1:100. Každý rok vidím desiatky detí, ktoré trénujú ľudia predstierajúci, že vedia, čo robia. Deti pritom svojho trénera zbožňujú. Je to ako paralýza v nočnej more, keď nemôžete zakričať, inak sa všetko okolo vás zosype. Je to ako sledovať na vlastné oči umierajúcich ľudí bez možnosti na ich záchranu. Empati pochopia.“ Z jeho slov cítiť zúfalosť a frustráciu stredovekého moreplavca, ktorému nikto neuveril, že zem je guľatá.
Zdroj: ts – Ján Solčáni, Igor Uher
