Sieň slávy: Margaret Scrivenová – Prvá ľaváčka so singlovým grandslamovým titulom

Veľká Británia patrí od počiatkov tenisovej histórie medzi veľmoci. Slávu tamojšej tenisovej školy šírila v medzivojnovom období aj Margaret Scrivenová.

Prehliadaný talent prichádza na okruh

Margaret Croft Scrivenová (neskôr Scrivenová-Vivianová, pozn. red.) sa narodila 17. augusta 1912 v anglickom meste Leeds. Britka, známa pod prezývkou Peggie, vletela do sveta veľkého tenisu ako kométa. V roku 1931 sa presadila na domácom Wimbledone – došla až do štvrťfinále. Dva roky predtým ovládla miestnu juniorskú súťaž, napriek tomu ju na Britských ostrovoch trochu prehliadali.

Výrazne na seba upozornila na jar v roku 1933. Ako hráčka, s ktorou sa príliš nepočítalo, dokráčala na prestížnom turnaji v Monte Carle do finále. Svet šokovala o dva mesiace neskôr na Roland Garros (vtedy French Championships, pozn. red.). Doma bola v tom čase outsiderkou. Do Paríža cestovala na vlastné náklady, keďže ju národná asociácia odmietla uznať za oficiálnu členku tímu. V „pavúku“ bola nenasadená, navyše ju trápila angína.

Senzačný zrod šampiónky

V Paríži sa začali diať veľké veci. Hoci hovorili všetky faktory v neprospech 20-ročnej britskej tenistky, ona dokázala porážať súperku za súperkou. Vo finále ju čakala najväčšia favoritka Simonne Mathieuová z Francúzska. Na spomínanom podujatí v Monte Carle to bola práve ona, kto zastavil jej spanilú jazdu tesne pod vrcholom. V Paríži sa však hralo podľa iného scenára.

Zdrvujúci forhend a rýchle nohy boli veľkou zbraňou Scrivenovej a doviedli ju na miestnej antuke k víťazstvu 6:2, 4:6, 6:4. Z takmer neznámej hráčky sa stala hviezda – prvá ľaváčka s grandslamovým titulom a prvá britská singlová víťazka na Roland Garros. V Paríži ovládla po boku Austrálčana Jacka Crawforda aj mix. Vo finále zdolali britský tandem Betty Nuthallová/Fred Perry hladko 6:2, 6:3.

víťazstvo vo dvojhre na Roland Garros v periodiku The Tatler

Až do roku 2017 patrilo rodáčke z Leedsu aj ďalšie prvenstvo. Bola jedinou nenasadenou šampiónkou z parížskej antuky. Na jej senzačný zápis nadviazala až po neuveriteľných 84 rokoch Lotyška Jelena Ostapenková.

Margaret Scrivenová na Wimbledone 1933:

Nečakaná obhajoba

V ďalšom období patrila Scrivenová do svetovej špičky. V sezóne 1934 napriek tomu necestovala do Paríža ako najväčšia favoritka. Väčšmi sa počítalo s Američankou Helen Jacobsovou či spomínanou domácou stálicou Mathieuovou. Opäť sa ale vzoprela osudu.

Na antukových dvorcoch dokráčala až do finále, ktoré sprevádzali kontroverzie. Gottfried von Cramm s Jackom Crawfordom bojovali o titul v piatich setoch, a keďže ženské finále nasledovalo až potom, začínalo sa neskoro. Napriek tme odmietol rozhodca zápas prerušiť. Britská tenistka napokon v nie príliš regulárnych podmienkach zdolala 7:5, 4:6, 6:1 práve najvyššie nasadenú Jacobsovú.

Dodnes sa žiadnej inej hráčke z Veľkej Británie nepodarilo na podujatiach „veľkej štvorky“ titul obhájiť. Ani Virginii Wadovej, ktorá patrila na začiatku tzv. otvorenej éry (od roku 1968, pozn. red.) medzi najlepšie hráčky a mala na to hneď tri šance.

Margaret Scrivenová vs Helen Jacobsová na Wightman Cupe 1934 (tímová súťaž medzi Veľkou Britániou a USA):

Ústup z pozícií a sumár úspechov

V ďalších sezónach hviezda mladej Britky pomaly hasla. V roku 1935 ešte získala na Roland Garros s krajankou Kay Stammersovou titul vo štvorhre, keď vo finále deklasovali 6:4, 6:0 Francúzku Idu Adamoffovú s Nemkou Hilde Krahwinkelovou-Sperlingovou. Nasledujúce roky jej už žiadny výrazný úspech nepriniesli.

V najlepšom období ju médiá, keďže vtedy oficiálny renking neexistoval, zaraďovali medzi päť najlepších hráčok sveta. V top 10 sa podľa tenisového žurnalistu Arthura Wallisa Myersa nachádzala v rokoch 1933 – 1935. Veľa slávy nezožala, bohužiaľ, na domácom Wimbledone. Štvrťfinálové brány nikdy neprekročila, hoci na to mala štyri možnosti (1931, 1933, 1934, 1937). Na US Open hrala iba raz štvorhru (1933), do Austrálie necestovala nikdy.

Osobný život a koniec kariéry

Pred Druhou svetovou vojnou sa spoznala „Peggy“ s Harveym Vivianom, za ktorého sa v roku 1940 vydala. Vojna však dvojici nepriala. Týždeň po svadbe bol Vivian zajatý Nemcami a obaja sa stretli až v roku 1945. Krviprelievanie vo svete stoplo aj turnaje. Leedska rodáčka sa ešte v rokoch 1946 a 1947 objavila na Wimbledone, dokráčala do 4. resp. 3 kola.

Neskôr pracovala ako trénerka, s manželom vychovávali syna a dcéru. Vojnový hrdina Vivian zomrel v roku 1983, ona opustila tento svet 25. januára 2001 vo veku 88 rokov. V roku 2016 bola in memoriam uvedená do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.