Obdobie pred Druhou svetovou vojnou je v súvislosti s Nemeckom vnímané ako nástup nacizmu. Práve vtedy na tenisových kurtoch vynikala Hilde Krahwinkelová-Sperlingová (tretia zľava), druhá najlepšia nemecká tenistka histórie.
Mladosť a zrod hviezdy
Hildegard „Hilde“ Krahwinkelová sa narodila 26. marca 1908 v Essene. Narodila sa v ťažkom období na úsvite Prvej svetovej vojny. Mala len šesť rokov, keď v Európe zahučali výstrely a nie prvýkrát v histórii bolo spustené bombardovanie Belehradu. Prvé zmienky o jej tenisových aktivitách pochádzajú až z roku 1925.
Hrávala za essenský klub Schwarz-Weiss. O dva roky neskôr prestúpila do iného essenského tímu ETuF. Stala sa nemeckou národnou šampiónkou pre rok 1929, čo jej otvorilo dvere do veľkého tenisu. V sezóne 1930 neuspela po boku krajana Daniela Prenna vo finále wimbledonského mixu, o rok neskôr prehrala v All England Clube v dodnes jedinom čisto nemeckom grandslamovom finále s Cilly Aussemovou 2:6, 5:7. Jej veľká kariéra sa tým naplno rozbehla.
Krátka reportáž z wimbledonského finále 1931:
Prvé grandslamové tituly
V roku 1933 sa v Nemecku dostal k moci nacizmus. Toto obdobie, hoci je považované za temné, prinieslo Krahwinkelovej najväčšie športové úspechy. Na Wimbledone 1933 sa tešila z prvého grandslamového vavrínu. Uspela v miešanej štvorhre po boku inej nemeckej ikony Gottfrieda von Cramma. V decembri sa vydala za dánskeho právnika a lokálneho tenistu Svenda Sperlinga, a začala hrať pod menom Hilde Krahwinkelová-Sperlingová.
O dva roky neskôr sa dočkala vytúženého úspechu aj vo dvojhre. Vo finále Roland Garros (vtedy French Championships, pozn. red.) zdolala domácu Simonne Mathieuovú hladko 6:2, 6:1. Práve antuka bola jej dominantným povrchom, keďže na nej mohla najlepšie využívať svoju rýchlosť a fyzickú kondíciu.
V sezóne 1935 hrala ešte dve veľké finále. Vo štvorhre neuspela ani v Paríži ani vo Wimbledone. Vo Francúzsku získali s Britkou Margaret Scrivenovou v boji o titul len štyri gemy, o jednu hru viac si pripísali v Londýne s Američankou Fredou Jamesovou-Hammersleyovou.
zľava: Henri Cochet, Eileen Bennettová-Whittingstallová, Hilde Krahwinkelová-Sperlingová, Gottfried von Cramm na Roland Garros 1932
Najslávnejšie roky poznačené vojnou
V sezóne 1936 nemecká tenistka titul z Paríža obhájila. Vo finále zdolala opäť Mathieuovú, tentokrát tesnejšie 6:3, 6:4. Na dosah ruky mala aj wimbledonský triumf. Vo finále však prehrala po veľkom boji s Američankou Helen Jacobsovou 2:6, 6:4, 5:7. Nikdy v živote už nebola tak blízko k dobytiu londýnskej trávy. Vtedy to nikomu ani nenapadlo, keďže katastrofický dejinný vývoj neočakával ani najväčší pesimista.
Napriek nezdaru z All England Clubu prežívala skvelé obdobie. Na antuke bola takmer nezdolateľná a v sezóne 1937 získala tretí parížsky titul. Vo finále vyhrala 6:2, 6:4 a do tretice si to odniesla domáca Mathieuová. V ďalších rokoch bolo pre vojnu množstvo turnajov zrušených. Krahwinkelová-Sperlingová tak prišla o možnosť získavať ďalšie veľké tituly. Nikdy napríklad nemohla vycestovať na US Open, keďže Nemecká ríša a Spojené štáty americké stáli na opačných stranách barikády.
Slávny súboj so Simonne Mathieuovou
Francúzka Simonne Mathieuová, ktorú pripravila Nemka o tri víťazstvá na parížskom Grand Slame, zvíťazila vo vzájomnom súboji iba raz. Na kurte sa pritom stretli 20-krát! Aj ten jediný úspech však vošiel do histórie. Vo francúzskom Beaulieu sa totiž hralo v roku 1937 2 hodiny a 45 minút, pričom výsledok bol 7:5, 6:1. Dva gemy tohto stretnutia trvali celkovo hodinu!
Posledné turnaje
Počas vojny hrávala Hilde najmä na územiach okupovaných jej rodnou krajinou. Zvíťazila napríklad na niekoľkých dánskych šampionátoch. Keď sa boje skončili, jej najlepšie roky kariéry boli preč. Vyhrávala už len menšie turnaje. Tým posledným bol Scandinavian Covered Courts Championships 1950 v Kodani. Mala vtedy 41 rokov.
So súťažným tenisom sa definitívne rozlúčila o dva roky neskôr. Na konte mala podľa dostupných zdrojov 123 titulov. Jej tri víťazstvá na Roland Garros za sebou sú rekordný zápis. Rovnaký sa podaril ešte trom ženám – Američanke Helen Willsovej-Moodyovej (1928 – 1930), Američanke Monike Selešovej (1990 – 1992) a Belgičanke Justine Heninovej (2005 – 2007).
Pocty, ocenenia a spor o občianstvo
V časoch, keď hrávala pravoruká rodáčka z Essenu, sa ešte oficiálny rebríček neviedol. Podľa Arthura Wallisa Myersa a Johna Sheldona Olliffa, športových novinárov z Daily Telegraph a Daily Mail, patrila v rokoch 1930 až 1939 medzi 10 najlepších tenistiek sveta, pričom v roku 1936 bola svetovou dvojkou. Podľa Neda Pottera z magazínu American Lawn Tennis bola v sezóne 1936 najlepšou hráčkou sveta.
V Nemecku je všeobecne považovaná za ich druhú najlepšiu tenistku histórie, hneď po legendárnej Steffi Grafovej. V roku 2013 bola uvedená do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. Dánska tenisová federácia prišla v roku 2015 s vyhlásením, že po svadbe reprezentovala Dánsko. Znamenalo by to, že väčšinu úspechov nedosiahla pod nemeckou vlajkou. Toto tvrdenie však odmietajú predstavitelia Medzinárodnej tenisovej siene slávy a neuvádza sa ani v historických análoch Roland Garros.
Hildegard Krahwinkelová-Sperlingová zomrela 7. marca 1981 vo švédskom Helsingborgu, kde v posledných rokoch žila.
Pridajte komentár