Roland Garros bol úvodných 25 ročníkov doménou domácich tenistiek. Dnes si v magazíne zameranom na legendy svetového tenisu priblížime prvú nefrancúzsku víťazku tohto turnaja, ktorou sa stala Kea Boumanová z Holandska.
Prvé tenisové úspechy na lokálnej úrovni
Kornelia „Kea“ Boumanová sa narodila 23. novembra 1903 v holandskom Almele. S tenisovou kariérou začala po Prvej svetovej vojne. Rýchlo sa stala najlepšou holandskou hráčkou, čo dokumentujú jej singlové víťazstvá na národných šampionátoch v rokoch 1923 – 1926. Okrem toho uspela päťkrát v ženskej štvorhre a päťkrát v mixe.
Na parížskej olympiáde roku 1924 získala bronz v mixe po boku Hendrika Timmera. Stala sa prvou holandskou ženou s olympijskou medailou. S nálepkou najlepšej Holanďanky sa rozhodla skúsiť šťastie aj na medzinárodnej úrovni. Mala všetky potrebné zbrane. Bola obratná, dobre stavaná a vďaka dospievaniu počas vojny si vybudovala aj mentálnu silu.
Na Roland Garros 1926 (vtedy French Championships, pozn. red.) uhrala semifinále, o pár mesiacov neskôr dokráčala do štvrťfinále Wimbledonu.
Úspech v Paríži
V roku 1927 pricestovala na French Championships, aby plnila rolu nasadenej trojky. Dve hladké víťazstvá a dva obraty z 0:1 na sety ju posunuli do finále. Čelila v ňom Juhoafričanke Irene Bowderovej-Peacockovej, a tak bolo jasné, že Paríž spozná prvú víťazku – cudzinku (premiérový ročník sa hral už v sezóne 1897, pozn. red.).
Mierne favorizovaná Boumanová zvíťazila nad nasadenou štvorkou hladko 6:2, 6:4. V rovnakom roku skúsila jediný raz šťastie aj na US Open (vtedy U.S. National Championships, pozn. red.). Konečnou pre ňu bolo štvrťfinále.
Druhý grandslamový titul a strata vášne pre tenis
V roku 1927 aj 1928 ju zaradil novinár Arthur Wallis Myers z Daily Telegraph medzi 10 najlepších hráčok sveta. Samozrejme, oficiálny renking vtedy neexistoval. Na French Championships 1929 získala po boku Španielky Lilí Álvarezovej deblový titul. V tom čase bola na vrchole fyzických síl a ďalšie úspechy mali prísť.
„Kea“ však stratila zápal pre hru. „Hrala som vždy pre radosť. Ale je to preč. Tenis je ťažká práca. Ak idete do zápasu s tým, že to už nerobíte pre zábavu, je to namáhavé,“ uviedla tesne pred koncom kariéry. Ďalším problémom bol jej strach z lietania. Na Wimbledon cestovala zásadne loďou. Po turnaji v Bruseli roku 1931 sa rozhodla ukončiť kariéru.
Ostatné športy a šanca v Hollywoode
Boumanová sa nepresadzovala len v tenise. Národný šampionát vyhrala v golfe a bola členkou reprezentácie v pozemnom hokeji, ktorý sa teší v Holandsku veľkej popularite. Sláva najlepšej holandskej tenistky histórie siahala ďaleko za hranice krajiny. Až tak, že jej bola ponúknutá rola v Hollywoode nakrúcanom filme zameranom na propagáciu ženského športu. K jeho realizácii, žiaľ, nikdy nedošlo.
Pozemný hokej – Westelijke vs Oostelijke 5:7 (Boumanová nastúpila za Oostelijke):
Obdobie po ukončení kariéry
Rok 1931 bol rokom veľkých zmien. Koniec tenisovej kariéry a začiatok novej éry. „Kea“ sa vydala za švajčiarskeho majstra Európy vo veslovaní Alexandra Tiedemanna. Dvojica sa krátko po svadbe presťahovala do Holandskej Východnej Indie (dnešná Indonézia, pozn. red.), kde pracoval Alexander ako geológ.
Po deviatich rokoch sa presťahovali do Spojených štátov amerických, neskôr sa vrátili do Holandska. S tenisom už nemala holandská ikona nikdy nič spoločné. V roku 1961 si na kariéru zaspomínala so slovami: „Som vďačná za čas strávený pri tenise. Umožnilo mi to navštíviť mnohé krajiny a spoznávať ľudí. Tiež som sa naučila veľa o mentalite ľudí.“
Pocty pre Boumanovú a symbolická smrť legiend
Dodnes je jedinou Holanďankou so singlovým grandslamovým titulom. Vo vlasti sa jej preto dostalo primeranej pocty. Jej meno nesú ulice v Amsterdame, Arnheme a Amstelveene. Jedného dňa sa možno dočká aj uvedenia do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.
Najlepšia holandská tenistka histórie zomrela 17. novembra 1998 v Deldene vo veku 94 rokov. Len štyri dni pred tým skonal jej rovesník a deblový partner z olympiády v Paríži Hendrik Timmer.
Pridajte komentár