Argentínsky tenis ponúkol svetu v 21. storočí niekoľko špičkových hráčov. Jednou z najpozoruhodnejších postáv je určite Gastón Gaudio, ktorého si dnes pripomenieme.
Športové začiatky a výber tenisu zo šľachetných dôvodov
Gastón Gaudio sa narodil 9. decembra 1978 v Buenos Aires ako najmladšie z troch detí. S tenisom začal v šiestich rokoch v Temperley Lawn Tennis Clube vo svojom rodom meste pod vedením kouča Roberta Carruthersa. Odmalička prejavoval multišportový talent. Okrem tenisu hrával aj futbal či ragby, v Argentíne mimoriadne populárne kolektívne športy.
Nakoniec si vybral tenis. Dôvod? Videl v tom najväčšiu šancu zarobiť. O peniaze mu nešlo z rozmaru či chamtivosti, ale preto, že chcel pomôcť svojim rodičom, ktorí sa dostali do finančných problémov.
Vstup medzi profesionálov
Profesionálna kariéra 175 cm vysokého Argentínčana sa začala v roku 1996. Dlho sa pohyboval najmä na challengeroch. Do top 100 sa prepracoval až v sezóne 1999, keď prvýkrát zaujal svojím grandslamovým predstavením – ako kvalifikant postúpil do 3. kola Roland Garros. V ňom prehral so Španielom Alexom Corretjom. „Bol mojím hrdinom, v zápase proti nemu som bol úplne vyľakaný,“ zaspomínal si pred pár rokmi.
Gastón Gaudio proti Marianovi Zabaletovi v Cariló v roku 1998:
O rok neskôr sa už buenosaireský rodák stabilne pohyboval na hlavnom okruhu a v rebríčku ATP prenikol do top 50. Bolo tak načase spraviť ďalší krok a začať sa presadzovať výraznejšie na Grand Slamoch.
Prvé ATP tituly a grandslamové ticho pred búrkou
V roku 2001 to z Gaudiovej strany nebola žiadna veľká sláva. Bol síce stabilným členom top 50, ale štyri prehry v 1. kolách Grand Slamov boli sklamaním. Svoje antukové kvality potvrdzoval v sezóne 2002. Zvíťazil na ATP podujatiach v Barcelone a na Malorke, na Roland Garros sa prebojoval do 4. kola. Nasledoval však ďalší pokles formy.
V roku 2003 namiesto pokračovania v napredovaní v renkingu postupne klesal, nezískal žiadny titul a na grandslamovej úrovni uhral maximum v podobe 3. kola z Paríža. V tom čase asi nik nečakal, že je argentínsky tenista budúcim šampiónom z turnaja „veľkej štvorky“.
Gastón Gaudio vs Rafael Nadal (zostrih 3. kola v Hamburgu 2003):
https://www.youtube.com/watch?v=Q89_5qQurpI
Rozprávka na Roland Garros
Na Roland Garros 2004 cestoval ako 44. hráč sveta. Na jeho celkové víťazstvo by stavil peniaze len človek veriaci na zázraky. Tie sa občas dejú. Gaudio zdolal postupne v piatich setoch svojho krajana Guillerma Caňasa a Čecha Jiřího Nováka, v štyroch Švéda Thomasa Enqvista, v troch Rusa Igora Andrejeva, Austrálčana Lleytona Hewitta i ďalšieho krajana Davida Nalbandiana.
Z nenápadného outsidera bol razom grandslamový finalista. Šiesty jún 2004 priniesol jedno z najzvláštnejších finále, aké diváci v areáli Rolanda Garrosa videli. Gaudiov krajan, tretí nasadený Guillermo Coria, vyhral prvé dva sety hladko 6:0, 6:3. V treťom však freneticky povzbudzovaný outsider ožil, vyhral ho 6:4, štvrtý, ktorý favorit pre kŕče prakticky vypustil, potom 6:1.
V piatom dejstve sa čakala dominancia Gaudia. Coria ale pookrial a obaja si siahli na dno síl. Po výsledku 8:6 sa radoval predzápasový outsider a zároveň favorit zo začiatku piateho setu. Dokonca odvrátil za stavu 5:6 dva mečbaly, čo sa nikomu v histórii v úspešnom parížskom finále nepodarilo. Na Grand Slamoch to napodobnil až Novak Djokovič tento rok na Wimbledone. Zároveň nik iný nezískal grandslamový titul po tom, čo prehral prvý finálový set 0:6.
Zostrih finále:
Francúz Santoro pred siedmimi rokmi označil toto finále za dôkaz, že spravodlivosť existuje. Zdolaného finalistu považuje za najväčšieho podvodníka histórie. Doslova povedal: „Naštvalo by ma, keby niekto ako on vyhral Grand Slam, bol to úchyl.“
„Bol to najlepší moment môjho života. S Coriom som sa o finále nikdy nerozprával. Po pár veciach z minulosti nemáme dobrý vzťah. Raz by som si s ním však rád sadol, možno 20 rokov po finále, povedal mu, nech hodíme veci za hlavu a porozprávame sa o tom dni, ktorý zmenil životy nás oboch,“ vravel po 11 rokoch zmierlivo vtedajší víťaz.
Ďalšie úspešné mesiace
Z priemerného hráča top 50 sa stal zrazu člen top 10. Ako grandslamový šampión si zahral na záverečnom Turnaji majstrov, hoci po Roland Garros dosiahol už „len“ tri finálové účasti na ATP podujatiach. Na harde v Houstone prehral všetky tri súboje v základnej skupine.
V ďalšom roku zvíťazil na ATP turnajoch vo Viňa del Mar, Buenos Aires, Estorile, Gstaade a Kitzbüheli. Na Grand Slamoch bolo jeho maximom 4. kolo Roland Garros. Na ceste za obhajobou titulu ho zastavil Španiel David Ferrer. Zápas sa nezaobišiel bez kontroverzného momentu. V piatom sete zachytili mikrofóny Argentínčanove slová smerujúce k Ferrerovmu trénerovi: „Nebojte sa. Dnes nevyhrám.“
s víťaznou trofejou z Kitzbühelu
Vďaka konzistentným výkonom sa po druhý raz kvalifikoval na Turnaj majstrov, tentoraz už do Šanghaja, kde senzačne postúpil zo skupiny. V semifinále však dostal debakel 0:6, 0:6 od Švajčiara Rogera Federera. Na výberovom šampionáte sa nikdy nič podobné neudialo. „Neexistujú výhovorky. Hral som proti najlepšiemu tenistovi histórie. Raz za život sa to stane. Je mi z toho smutno, nepáči sa mi to, ale sú aj horšie veci,“ skonštatoval vtedy smutný hrdina.
Gastón Gaudio vs Roger Federer (zostrih):
https://www.youtube.com/watch?v=8sRhqJkrU9I
Pokles formy, zdravotné problémy a koniec kariéry
V roku 2006 nebol argentínsky antukár schopný udržať si výkonnosť. Forma mu klesala aj v ďalších mesiacoch, až nakoniec v priebehu sezóny 2007 vypadol z elitnej svetovej stovky. Nasledovalo zranenie členka a takmer kompletne vynechaný nasledujúci ročník. O reštart kariéry sa pokúsil na challengeroch. V roku 2009 sa vrátil do top 200. Neskôr priznal, že v období, keď nemohol hrať tenis, trpel klinickou depresiou.
Rozhovor počas Roland Garros 2009, ktorý bol jeho posledným Grand Slamom:
Posledný súťažný zápas absolvoval v auguste 2010. V 1. kole kitzbühelského challengeru prehral 0:6, 2:6 so Španielom Pablom Andújarom. Koniec kariéry oficiálne oznámil o 12 mesiacov neskôr. „Skončil som trochu skoro, ale bol som z tenisu znechutený. Nedokázal som vyhrať zápas, prehrával som s každým,“ spomína na dôvody rozhodnutia, ktoré, ako sám vraví, spravil možno trochu unáhlene
Kompilácia z posledných veľkých zápasov:
Úspechy v kocke
Nevysoký Argentínčan s jednoručným bekhendom vyhral počas kariéry osem ATP turnajov vo dvojhre a tri vo štvorhre. V apríli 2005 sa dostal v singlovom rebríčku na 5. miesto, v doplnkovom debli je jeho maximom 78. pozícia z júna 2004. Na odmenách zarobil vyše šesť miliónov amerických dolárov.
Zaujímavosťou je, že okrem titulu z Roland Garros 2004 neprešiel na grandslamovom podujatí ani raz cez brány 4. kola! Ako veľký odporca dopingu bol sklamaný z pozitívnych nálezov u svojich krajanov Guillerma Coriu, Guillerma Caňasa, Juana Ignacia Chelu či Mariana Puertu.
Súčasnosť
Po ukončení kariéry žil víťaz Roland Garros 2004 pomerne utiahnuto. Sporadicky sa objavoval v argentínskej televízii či rozhlase, na turnaji legiend, ale väčšinu času trávil s rodinou a priateľmi. Najväčšiu pozornosť upútal v decembri 2011, keď poskytol rozhovor portálu Punto de Break. Svojimi slovami totiž pobúril Rafaela Nadala. Historka sa viaže k stretnutiu z Buenos Aires v roku 2005. Vo finále tamojšieho ATP podujatia vtedy zvíťazil Gaudio po divokom priebehu 0:6, 6:0, 6:1.
„Rafa“ vraj niesol prehru ťažko a v šatni sa správal nepríčetne. „Zlomil všetky rakety. Sedem. Pomyslel som si ,čo sa stalo tomuto chlapíkovi? Je blázon?‘ Neprehral totiž so slabším hráčom, ale s víťazom Roland Garros. ,Rafa‘ však vyzeral, že berie prehru ako zlyhanie, ktoré je ťažké prekonať,“ zaspomínal si bývalý antukový špecialista. Španielsky fenomén jeho slová poprel.
Gastón Gaudio na Roland Garros 2017 (turnaj legiend):
Do sveta veľkého tenisu sa vrátil vlani, keď sa stal súčasťou unikátneho triumvirátu argentínskych nehrajúcich kapitánov v Davis Cupe. Popri ňom nimi boli ešte Guillermo Vilas a niekdajší nepriateľ Guillermo Coria. Štandardizácia prebehla v Argentíne tento rok vo februári, keď sa stal jediným kapitánom práve Gaudio.
Pridajte komentár