BRATISLAVA – V prvej časti svojho rozprávania nám Lenka Broošová opísala svoj príbeh od úplných začiatkov v ateliéri svojho otca až po smutný koniec jej pôsobenia v NTC.
V druhej časti nám priblížila okolnosti, za akých sa odhodlala učiniť najzásadnejšie rozhodnutie svojho života. Zároveň nám poodhalila od slovenského systému diametrálne odlišnú filozofiu výchovy a mentálneho rozvoja mladých tenistov pripravovaných na amerických univerzitách, teda systému, ktorého je už sama dlhé roky očitým svedkom a súčasťou.
Žiadne večere! Strastiplný životný príbeh úspešnej Slovenky, ktorá okúsila, ako (ne)chutí NTC
Životná zmena
„Obaja moji rodičia sú učitelia, ktorí chceli, aby som študovala a dosiahla primerané vzdelanie. Keďže som po vyhodení z NTC tenis priam neznášala, začala som si vyberať školu. Rodičov tá situácia veľmi mrzela. Obetovali sa pre mňa a investovali do mňa od detstva úplne všetko. A zrazu som mala pocit, že sa mi ich sny a plány so mnou rozsypali na márne kúsky.“
Joey Scrivano a jeho tenisová filozofia
„Po určitom čase som si však povedala, že to predsa len tak nevzdám a opäť skúsim hrať tenis. Avšak za žiadnych okolností už nie na Slovensku. Na internete som si našla výborného trénera, volá sa Joey Scrivano, ktorý je hlavným trénerom na Baylorskej univerzite v Texase. Scrivano najprv prišiel za mnou do Banskej Bystrice, kde ma videl trénovať. Spoznal sa s mojimi rodičmi. Zverila som sa mu s mojimi skúsenosťami z NTC, pre ktoré môj vzťah k tenisu v tom období poriadne upadol. Zároveň som mu oznámila svoje rozhodnutie pokračovať v kariére v Spojených štátoch. Povedala som mu, že chcem zistiť, na čo reálne mám. Na univerzite som neskôr spoznala úplne opačný prístup k výchove tenistov, než aký sme praktizovali u nás na Slovensku.“
V Bratislave malo byť všetko inak
„Na margo mojich skúseností uviedol, že sa to malo udiať všetko naopak. Tvrdil, že v prvom rade je nutné mať dobrý systém. Výsledky nie sú natoľko dôležité, práve naopak. Ako tréner chcel mať v prvom rade vždy dobrý vzťah s hráčkami, ktoré aj mentálne podporoval. V zápase, alebo aj na tréningu tenista kazí výmeny neustále. Rovnako tak často sa aj zápasy prehrávajú. Bolo úžasné ho počúvať, keď ma ubezpečoval, aby som sa nebála prehier. Vysvetlil mi, že sa netreba báť robiť chyby. Práve naopak, je dôležité budovať si sebavedomie aj v kritických situáciách na dvorci, napríklad v závere setov. Je dôležité nebáť sa v týchto momentoch riskovať aj za cenu chýb. Scrivano mi vysvetlil, že ani Djokovič sa nenarodil ako šampión. Tak, ako tvrdo pracoval na kondícii, tak napredoval aj po mentálnej stránke.“
Hrozná pre svoj plač
„Scrivano mi napríklad povedal, že ak sa niekto nahnevá na kurte, neznamená to predsa automaticky, že je hrozný človek, ale že existuje bezprostredná príčina, prečo sa ten človek nahneval. Ak sa rozplače šestnásťročné dievča na dvorci, netreba ho odsudzovať za úprimne prejavené emócie, ale treba zistiť príčinu prečo plače. A potom sa dotyčnému s tou príčinou snažiť aj pomôcť, aby to nabudúce vedela prekonať. A práve toto sa stalo v NTC aj mne. Bola som pre nich hrozná jednoducho už len preto, že som sa rozplakala. Nebrali do úvahy, že som emotívne založený človek, ktorý chce vyhrať. Miesto toho, aby mi povedali: V poriadku, ale na to sa teraz nemôžeš sústrediť, poďme radšej spolu hľadať ako docieliť, aby si sa už nebála.“
Detský sen
„Tak som sa prihlásila na Baylorovu univerzitu na odbor masmediálnej komunikácie. Urobila som prijímací pohovor SAP v angličtine a dostala štipendium. Priznám sa, odjakživa som snívala o tom, že budem v televízii komentovať prenosy z tenisových turnajov. A najmä z US Open.“
Tenisový reštart na Baylore
„Na väčšine amerických univerzít tenis nepatrí medzi dôležité predmety. Sú však aj také univerzity, ktoré posúvajú svoje hráčky výkonnostne vyššie a tie potom pokračujú s tenisom aj po skončení štúdia. A to sa prihodilo aj mne. Vždy som chcela spoznať svoje výkonnostné limity. Počas môjho pôsobenia na Slovensku sa mi aj v dôsledku prístupu kompetentných ľudí v NTC nepodarilo zistiť, aká som dobrá, či na to vôbec mám. Zistiť sa mi to podarilo až na Baylore. A verte tomu, že práve na univerzite v Texase, kde som študovala od roku 2006 do roku 2010, som nikdy nepociťovala potrebu byť stou alebo desiatou hráčkou v rebríčku WTA. Práve naopak. Každým rokom som sa zlepšovala a čo bolo pre mňa najdôležitejšie, tenis ma opäť začal baviť. A tých negatívnych emócií, kedy som v NTC hádzala raketu o zem a cítila strach z prehry som sa definitívne zbavila.“
Znovu na turnaje
„Po štyroch rokoch štúdia, som ako 20-ročná dokonca začala hrať tenis profesionálne a v priebehu troch mesiacov som sa prepracovala do päťstovky ženského rebríčka. Mala som už 24 rokov, keď som v roku 2011 zvíťazila na dvoch desaťtisícových turnajoch v Južnej Amerike. A k tomu som ešte pridala aj dve semifinálové účasti. Bolo to úžasné obdobie. Darilo sa mi, bola som šťastná a tenis som opäť milovala. Bohužiaľ, trvalo to len chvíľu.“
Nešťastný koniec
„Zlomový moment kariéry prišiel hneď v úvode nasledujúcej sezóny (marec 2012, pozn. redakcie). Mala som veľkú smolu, keď som si už na prvom turnaji v Mexiku natrhla achilovku. Stalo sa to pri mečbale v štvrťfinálovom zápase, v ktorého rozhodujúcom sete som viedla 5:4 a 40:15. V semifinále by som nastúpila na zápas proti Zuzke Zlochovej, na ktorý som sa veľmi tešila. Bolo to zvláštne aj preto, že som s achilovkou predtým nikdy žiadne problémy nemala. Neviem, či to bolo spôsobené povrchom kurtu, alebo nadmorskou výškou, múdrejší nebol neskôr ani operujúci lekár. Rekonvalescencia trvala veľmi dlho, behať som znova mohla až po roku. Aj som sa chcela vrátiť na kurty, avšak bála som sa nohu poriadne zaťažiť. Svoju hráčsku kariéru som tak musela v tom najlepšom definitívne uzavrieť.“
V NTC ju odpisovali, dnes je singlovou jednotkou: Kristína Kučová o pôsobení v NTC aj kritike STZ
Opäť na Slovensku
„Po zavŕšení rekonvalescencie zo zranenia som sa v roku 2013 vrátila na Slovensko. Približne na rok. Potrebovala som v pokoji porozmýšľať nad tým, ako chcem ďalej so svojim životom naložiť. Zároveň som chcela aspoň do určitej miery zmeniť svoj prístup k Slovensku. Rok strávený v bratislavskom NTC mi veľmi ublížil a pravdupovediac mi zobral chuť žiť v tejto krajine. V priebehu toho roka som však pochopila, že je to výhradne iba na mne, aký vzťah si k nemu opätovne vybudujem.“
Prvé trénerské kroky v Oklahome
„Rozhodla som sa, že nenechám tenis len tak, a niečo mu vrátim aj späť. Po zrelej úvahe som sa rozhodla stať trénerkou. Nechcela som však pôsobiť na klubovej úrovni. Život v štátoch a ich prístup k výchove tenistov ma oslovil do tej miery, až som sa rozhodla pre svoje pôsobenie na univerzite. Tak som sa po roku vrátila do štátov, nie však hneď do Texasu, ale na Uneversity of Tulsa v Oklahome, kde som postupne od roku 2014 do roku 2020 naberala prvé trénerské skúsenosti. Chcela som sa učiť od skúsených trénerov, preto som si vybrala Tulsu s hlavným trénerom Deanom Orfordom.“
Po šiestich rokoch návrat na Baylor
„Povedala som si, že chcem byť tou najlepšou trénerkou, akou len dokážem byť. Chcela som učiť tenis s úplne opačným prístupom, než bol ten, aký som na vlastnej koži zažila v Bratislave. To bol hlavný dôvod, prečo som chcela čerpať zo skúseností takých trénerov, ktorí majú dobré vzťahy so svojimi zverencami. Od trénerov, ktorým naozaj na hráčkach aj záležalo, ktorým chceli dať úplne všetko. Až po niekoľkých rokoch, keď som sa už cítila byť dostatočne pripravená, rozhodla som sa vrátiť do Texasu. Baylorská univerzita je predsa len na kvalitatívne vyššej úrovni aj so svojim zázemím, ako aj s lepšími hráčkami, než mali v Tulse. Momentálne teda pôsobím už rok a pol na Baylore ako “Associate Head Coach”, čosi ako u nás pozícia asistenta hlavného trénera.“
Tenis na amerických univerzitách
„Každá univerzita v štátoch má osem hráčok so štipendiom, ktoré tak majú náklady spojené so štúdiom preplatené. Súboje univerzitnej ligy sa hrajú systémom šiestich dvojhier a troch štvorhier. Na Baylore máme teraz jedno veľmi šikovné dievča z Ruska, ktorá je v rebríčku ITF na 30. mieste. Pochválim sa, že až päť z našich zverenkýň chce pokračovať v kariére profesionálnych hráčok. Všetky už berieme na pätnásťtisícové turnaje.“
„Honba za výsledkami však nie je našou filozofiou. Dievčatám sa snažíme vysvetliť, že sú ešte príliš mladé na to, aby sa naháňali za bodmi. Ak aj nevyhrali v šestnástich rokoch juniorský grandslam, ešte to neznamená, že sa nemôžu naďalej zlepšovať. Naopak, majú príležitosť a priestor na to, aby mohli byť také dobré, ako samé chcú a dokážu byť. Aj keď ich prihlásime na turnaje, predovšetkým robíme všetko preto, aby sa neustále zlepšovali. Musím zdôrazniť, že rovnako tak ako tenistky, sú pre nás dôležité aj ako ľudské bytosti. Aj Djokovič často hovorieva, že čím bude lepším človekom, tým bude aj lepším tenistom.“
Rovnakú filozofiu uznáva aj americký šampión nedávneho Indian Wells Taylor Fritz, ktorý trápiaceho sa mladíka podporil slovami, že v jeho veku vôbec nie sú podstatné výsledky, výhry a postavenie v rebríčku, ale výlučne herný progres a radosť z hry.
Tréningový systém
„Trénujeme v areáli s dvanástimi vonkajšími kurtmi a šiestimi krytými v hale na severe mesta. Systém je založený na individuálnom prístupe. Na dvorci sú väčšinou dve dievčatá, ktoré hrajú spolu pod dohľadom trénera. Kondičný tréning absolvujú dvakrát do týždňa. A k tomu majú dvakrát do týždňa aj špeciálnu tenisovú, kondičnú prípravu priamo na kurte. Preventívne strečingové cvičenia absolvujú vždy tridsať minút po skončení herného tréningu. Sú zamerané hlavne na chrbát, ramená, kolená, ako aj na boky, aby sa vyrovnávalo zaťaženie a predchádzalo tak zraneniam.“
Waco
„Baylorská univerzita sa nachádza v meste Waco, ktoré má niečo viac ako 130 tisíc obyvateľov. Baylor nepatrí medzi najväčšie univerzity. Nachádza sa však vo veľmi príjemnom prostredí a panuje tu skôr rodinná atmosféra. Študenti sa tu cítia pohodlne a bezpečne. Vo všeobecnosti platí, že Texas je veľmi nábožensky založený štát, preto v meste natrafíte aj na veľa kostolov. Napokon aj naša univerzita má v názve kresťanská. Neverili by ste, akú tu máme početnú komunitu Slovákov a Čechov. Neďaleko od Waca je mestečko West, kde by ste poľahky našli podniky so slovenskou alebo českou kuchyňou. Tento rok vo Wacu otvorili novú reštauráciu s názvom Pivovar. Všetci šiesti spolumajitelia sú Česi, ktorí si varia vlastné pivo podľa českej receptúry. A k jedlu je k dostaniu napríklad guláš, bábovka, či slovenský chlieb.“
Návraty domov
„Na Slovensko sa vraciam veľmi rada. Snažím sa chodiť aspoň dvakrát do roka za rodičmi a kamarátkami, zahrať si tenis, alebo niekam na turistiku. Slovensko som si naozaj už zamilovala. Fandím najmä naším tenistom. Filipa Poláška poznám od mala a vidieť ho takto dominovať v mužskej štvorhre je pre mňa niečo neopísateľné. A predstavte si, že John Peers, s ktorým Filip aktuálne hráva debla, študoval na Baylore a spolu sme hrávali mix v roku 2012. Veľmi som na to hrdá a prajem jemu aj jeho rodine len to najlepšie!“
Plány do budúcnosti
„V budúcnosti by som chcela aj naďalej pôsobiť na Baylore a pomáhať nádejným tenistkám. Podobne ako napríklad aj súčasnej svetovej jedenástke a finalistke tohtoročného Australian Open Danielle Rose Collinsovej, ktorá po ukončení štúdia na univerzite začala hrať profesionálne. Je to naozaj úžasná príležitosť. Ak by sa však náhodou v budúcnosti vyskytla možnosť zaujať nejakú pozíciu v slovenskom tenise, budem veľmi rada, ak by som mohla byť nápomocná a priložiť tak ruku k spoločnému dielu. Lebo slovenský tenis napriek všetkému vždy mal a naďalej bude mať miesto v mojom srdci aj celom tenisovom svete. Verím tomu!”
Rodáčka z Banskej Bystrice Lenka Broosová, ktorá v roku 2010 na Baylore úspešne ukončila štúdium, je už dlhé roky v zámorí uznávanou hráčkou a trénerkou, čo v roku 2020 vyústilo do jej prestížneho uvedenia do Baylorskej atletickej Siene slávy.
Pri tejto príležitosti mala emotívny prejav, v ktorom spomína aj svoje neľahké tenisové začiatky
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár