BRATISLAVA – Po včerajšom úvodnom dieli obsiahlej analýzy bývalého juniorského reprezentanta a dlhoročného trénera pôsobiaceho v trnavskom TC Empire Vladimíra Pláteníka (44) dnes prinášame pokračovanie mimoriadne zaujímavého rozhovoru.
Súčasný viceprezident trénerskej asociácie pre strednú a východnú Európu, ktorého rukami prešlo množstvo tenisových osobností zvučného mena, sa bez servítky vyjadril k pomerom v slovenskom tenise.
Vzhľadom k závažnosti materiálu a k jeho kritickej povahe ponúkla redakcia tenisovysvet.sk v rámci zachovania objektívnosti priestor aj pre vyjadrenie STZ.
Viacero trénerov poukázalo na to, že vynaložené finančné prostriedky na stavbu košického NTC by mohli byť lepšie využité na dobudovanie menších regionálnych centier.
„V Bratislave máme NTC za 20 miliónov a pritom tak, ako väčšina stavieb, sa určite napokon predraží aj košické centrum. Takže v konečnom dôsledku zrejme budeme mať postavené dve špičkové tenisové zariadenia v hodnote, ktorá možno presiahne 70 miliónov eur a v ktorých budú trénovať tenisti s celkovým počtom talentovaných žiakov nula. Darmo potom budeme kritizovať športovcov za ich výkony. Oni jednoducho na viac ani nemajú. V dôsledku vynaložených peňazí na megalomanské zariadenie nedostanú mnohí talentovaní športovci adekvátnu pomoc od zväzu a tým ani šancu presadiť sa a v trinástich, možno v štrnástich rokoch skončia s tenisom.“
Podivná matematika mládežníckych výberov
„Považujem za neštandardné, aby vo vedení STZ pracovali rovnakí ľudia 28 rokov. O to skôr, že sa výsledky našich hráčov z roka na rok zhoršujú a nemáme nastupujúcu generáciu mladých tenistov, ktorí by mohli súťažiť na svetovej úrovni. Samozrejme, že by som bol najradšej, keby to fungovalo. Ak by sme mali koncept a nemali by sme výsledky, potom by som mohol súhlasiť s názorom Jána Krošláka, ktorý tvrdí, že máme lenivé deti. A budeme mať čisté svedomie s vedomím, že sme urobili skutočne všetko preto, aby sme deťom pomohli.“
„Zvláštne je aj zaraďovanie mládežníckych reprezentantov. Sú mládežnícke a dorastenecké ročníky, kde je len jeden reprezentant a potom sú ročníky narodenia, kde sú traja , štyria až piati. Z môjho pohľadu je to netransparentné.“
Sú momentálne v NTC tí najlepší tréneri na Slovensku?
„V čase, keď sa spustil projekt NTC, zamestnali trénerov bez akýchkoľvek skúseností. Pravdou je, že za tie roky ich napokon nadobudli. V súčasnosti tam prišli ďalší noví neskúsení tréneri, o ktorých si myslím, že tam nepatria. Zásadným problémom je, že na Slovensku už lepších nenájdeme. Otázka znie, koľko slovenských trénerov vychovalo svetových hráčov? Ak nepočítame Mariána Vajdu, ktorého rukami prešli už technicky vyprofilovaní Hrbatý s Djokovičom. Podľa môjho názoru je dôležité sa pozrieť aj na to, koľko hráčov tréner priviedol z juniorského tenisu do prvej dvadsiatky rebríčka. Robiť s hráčom, ktorý už má širokú paletu úderov, znamená pracovať skôr ako kouč s jeho psychikou a taktikou. To je však úplne iná práca, ako niekoho naučiť hrať správne forhend, alebo iný základný úder. A to je niekoľkonásobne zložitejšie. Ide o budovanie a vzdelávanie hráča. A takýchto trénerov, ktorí to dokážu, tu naozaj veľa nemáme. Spočítal by som ich na prstoch jednej ruky.“
Dominik Hrbatý spomínal, že súčasný tenis je vo väčšej miere zameraný na agresívnejší prejav a že učíme tenistov nemoderný tenis…
„Každý šport sa zrýchľuje. Otázkou, ktorej odpoveď by poukázala na chybnú slovenskú didaktiku znie, prečo naše ženy nemôžu hrať agresívne? Odpoveď znie, jednoducho preto, že majú zlú techniku. Okrem Kužmovej má každá jedna problém aj s forhendom aj so servisom. Inak povedané, od malička prešli nesprávnou výchovou. Našu generáciu učili reprezentační tréneri správnu techniku podľa biomechaniky. V dnešnej dobe je však moderné, keď dieťa necháme držať raketu podľa jeho vlastnej voľby. Odpovedzte si však na otázku, prečo sú Federer s Djokovičom a Nadalom na čele rebríčka viac ako dvadsať rokov? Prečo tí ostatní s ich „moderným“ tenisom nedokážu túto trojicu ohroziť? Je prirodzené, že sa v súčasnosti hrá viac s otvoreným postavením, skracuje sa náprah, viac sa využíva zápästie s údermi so spinom. Ale toto sú len detaily, pričom základ techniky zostáva naďalej nemenný. Federer sa považuje dlhodobo za najlepšieho tenistu sveta aj v jeho pokročilom veku jednoducho preto, že disponuje najlepšou technikou. Po kondičnej stránke je iba polovičný oproti Nadalovi s Djokovičom. Ale na dvorci sa jednoducho toľko nenadrie ako jeho súperi. Ale ak by sme porovnali základy techniky u všetkých troch zistíme, že sú identické.“
Je chyba v slovenských tréneroch?
„Mnohí tréneri u nás nevedia naučiť deti základom tenisu, lebo sami tápu. Pred pár rokmi prišla za mnou jedna hráčka s tým, že bola naučená hrať bekhend z bočného postavenia, avšak jej nový tréner videl hrať Venus Williamsovú s otvoreným bekhendovým postavením, tak ju začal prerábať. Stačí si však pozrieť finále mužského Wimbledonu, aby ste si mohli všimnúť, že 90 percent úderov z bekhendu je z uzavretého postavenia. Vo finále Davis Cupu porazil Hrbatý Ljubičiča aj preto, že hral forhend z uzavretého postavenia a Chorvát ho z otvoreného hral vyložene zle. Aj v najnižších vekových kategóriách sa v súboji Slovenska s Českom naplno ukázalo, ako neprofesionálne sa s našimi deťmi bohužiaľ pracuje na klubovej úrovni. Deti nemajú správne držanie rakety, nevedia sa optimálne postaviť k úderu, čo napokon v konečnom dôsledku môže viesť k zraneniam, alebo k situácii, keď v štrnástich rokoch budú odpísané preto, že v dôsledku týchto návykov už herne nedokážu napredovať. Pritom netvrdím, že sa tí tréneri nesnažia, ibaže to robia doslovne na kolene. A práve to je dôvod, prečo by systém niekoľkotýždenných workshopov mal u nás opäť nabehnúť. Je nevyhnutné našich trénerov jednoducho usmerniť a dať im lepšie know how, aby mohli správne pracovať s mládežou.“
Výchova tenistov v kluboch by mohla byť samostatným námetom k rozhovoru. Typickým príkladom poukazujúcim na dnešnú situáciu je Inter, v ktorom je súčasný systém založený úplne na individuálnom – komerčnom trénovaní.
„Na Interi systém práce skončil už pred rokmi. Dôvodom je skutočnosť, že tak ako Inter, aj ostatné kluby sa musia uživiť a preto prenajímajú dvorce pre komerčné účely. Aj preto hovorím, že iniciatíva musí vychádzať zo zväzu. Napríklad ak by ste chceli trénovať vo Švajčiarsku, museli by ste niekoľkokrát do roka absolvovať školenia, na ktorých sa riešia detailne metódy práce s deťmi. Okrem iného sa určí napríklad aj s akými loptami budú deti trénovať a čo presne musí dieťa technicky správne ovládať v každom veku. Potom trénerov pravidelne kontrolujú. Ak by kontrola zo zväzu pri vašej práci v klube našla nejaké nedostatky, prišli by ste o licenciu. Na Slovensku však môže robiť trénera ľahko každý, kto má o to záujem. Za absolútnu prioritu považujem správne vzdelávanie trénerov pre prácu s deťmi, ktoré má byť pod vedením a kontrolou zväzu. Toto mi chýba.“
Návrat k sústredeniam
„Ak niekto dosiahol v tenise so zverencami výsledky, potiahol juniorov do svetovej špičky, mohol by robiť štyrikrát do roka nie trojdňové, ale dvojtýždenné sústredenie, workshop pod patronátom zväzu. Práve do takéhoto typu podujatia by sa predovšetkým malo investovať. Vyberú sa mladí tréneri,a deti, ktoré na týchto sústredeniach otestujeme. Za federálnych čias sme mali v celom Československu dvoch šéftrénerov pre chlapcov, ktorí mali na starosti celú juniorskú reprezentáciu a robili kontrolné sústredenia. Bolo v nej desať členov, päť trinásťročných a päť štrnásťročných chlapcov. A v ďalších turnusoch sa vystriedali pätnásť a šestnásťroční a napokon skupina sedemnásť a osemnásťročných. Tieto sústredenia tréneri vyhodnocovali, robili výkazy pre jednotlivých hráčov. Do tréningových denníkov im napísali na čom majú pracovať, napísali reporty pre zväz a takto mali pod kontrolou celú reprezentáciu. A pritom nemuseli byť zamestnaní na plný úväzok. Stačilo, že im to zväz štyrikrát do roka preplatil.“
Tri tréningové centrá v Bratislave
„V Bratislave môžu byť tak, ako kedysi, tri tréningové centrá. Napríklad na Slovane, Interi a na Slávii, na ktorých by pracovali tréneri podporovaní zväzom a kde sa združia deti, ktoré spĺňajú kritériá. Ostatné kluby nech idú cestou komercie. Tak isto aj v iných krajských mestách.“
Sám proti veterným mlynom
„Pri súčasnom stave, v akom sa tenis na Slovensku nachádza, nedokážem byť ticho tak, ako všetci ostatní. Zastávam názor, že pán Moška je manažér a ekonóm, ale nepovažujem ho za odborníka v oblasti tenisu. Rebríčkové postavenie väčšiny top slovenských hráčov, ktorými sa STZ chváli, nebolo dosiahnuté jeho zásluhou, alebo zásluhou STZ. Pokiaľ by nebolo investujúcich rodičov a sponzorov, tak nemáme ani Hrbatého, Cibulkovú, Hantuchovú, Krošláka, či Kučeru a iných. Aj dnes sa začína objavovať priezvisko nádejného juniora Prívaru. Ten však vyrastá mimo zväz, mimo NTC so svojím vlastným trénerom Trčkom z Čiech a je tiež výsledkom finančnej podpory rodičov, TC EMPIRE a súkromných sponzorov.“
„Vedenie STZ sa pýši projektom NTC. Malo by však radšej vytvárať podmienky po celom Slovensku pre všetkých hráčov, bohatých, aj chudobných. Pre deti, ktoré potrebujú mať nastavené riadne kritéria a väčšiu podporu zo strany STZ. Krajské centrá nie sú funkčne vytvorené, tréneri nemajú dostatočné know how a ich zverenci dlhodobo nedosahujú výsledky porovnateľné s medzinárodnou úrovňou. V celosvetovom kontexte byť majstrom Slovenska už vôbec nič neznamená. Nestačí?“
Figúrky STZ
„Som veľmi smutný z toho, že ľuďom, ktorým by na tom malo záležať najviac, na tenise nezáleží vôbec. Dlhodobo vedia o tom, že takto nastavený systém nefunguje, ale pre vlastné dobro a komfort zostávajú ticho. Ak by sa neangažovali v tenise, tak by mi to ani nevadilo, ale oni sa v ňom angažujú a napriek tomu mlčia. Je zaujímavé, že sa Dominik Hrbatý až teraz kriticky vyjadruje. Veď v zlomových momentoch vlastnej kariéry bol na tom práve tak, ako my ostatní. Bez vlastných sponzorov by sa pravdepodobne nikam neprepracoval. Napriek tomu sa vo svojich posledných vyjadreniach na stav slovenského tenisu v mnohom zhodujeme.“
Tvrdý odkaz trénerom
„Práve preto považujem za jednu z najväčších príčin úpadku slovenského tenisu strach. Nikto z top tenistov sa pred médiami dostatočne dôrazne neozval z dôvodu, aby nemusel pociťovať dôsledky zo strany STZ. Ja sa však týchto trénerov aj touto cestou pýtam: “Ktorého z vás teraz baví trénovať s deťmi, ktoré na to nemajú? Baví vás pracovať na ich nedostatkoch, ktoré v ich veku už nie je prakticky možné odstrániť? A s kým budete pracovať za päť rokov? Páni, tento stav ide aj na vaše tričko.”“
Ako v tejto súvislosti vnímate gesto Filipa Poláška, ktorý sa pre neriešenie mnohých problémov vzdal reprezentácie?
“Brazílčan Gustavo Kuerten sa v roku 2004 vzdal reprezentácie, keď podozrieval zväz z krádeže peňazí určených na rozvoj mládeže. Spolu s ním však odstúpili aj všetci ostatní hráči, čo vyvolalo škandál, v ktorého dôsledku napokon boli nútení odísť zväzoví funkcionári. Na Slovensku sa hráč môže vzdať reprezentácie, ale aj tak sa absolútne nič nestane. A pokiaľ si všetci najlepší slovenskí tenisti nepovedia, že už stačilo, tak pádu na dno nezabránime. Problémom je, že to mnohí z nich ani sami z vlastnej pohodlnosti nechcú a nechajú zväz, aby si z nich urobil figúrky,” uzavrel zaujímavé rozprávanie skúsený Pláteník.
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár