BRATISLAVA – V týchto časoch nám COVID a vzniknutá situácia okolo neho pribrzdila nie len zdroje príjmov, ale aj chuť a motiváciu. Šport bez divákov stráca svoj význam.
Ale všetko zlé je na niečo dobré. Človek má napríklad aspoň čas, niektoré veci dôkladne prehodnotiť. V poslednom čase mi písalo niekoľko zvedavých rodičov a trénerov, ktorí si moju metodickú rubriku obľúbili. Účelom mojich analýz nebolo len dozvedieť sa viac o hre tých najlepších. Chcel som ponúknuť niečo viac pre fanúšika, trénera, ale aj rodiča. Keďže sa na Slovensku už dlhé roky nepublikuje žiadna odborná tenisová literatúra, tak pokladám práve túto cestu, ako vynikajúci spôsob zdravého vzdelávania sa tenisovej verejnosti. Top hráči majú totiž v rukách veľkú moc.
“Táto moc má ale dve strany. Problém s úspešnými ľuďmi, akým je aj Roger Federer, spočíva hlavne v tom, že všetci sa ich za každú cenu snažia kopírovať a očakávajú tie isté výsledky. Opakovaním jeho techniky, stravovacích návykov, toho ako sa oblieka a s akou raketou hrá, nespraví z nikoho svetovú jednotku. Často sa to končí sklamaním, pretože oblečenie, raketa a rovnaký štýl úderov nestačia. Federerovu bojovnosť, ctižiadostivosť, húževnatosť, lásku k športu, ktorý vykonáva a v neposlednom rade jeho motorické a koordinačné schopnosti, nemá každý z nás. Asi tak, ako sa nie každý z čitateľov autobiografie Steva Jobsa stane slávnym vynálezcom.“
Od tých najlepších sa dá nie len veľa naučiť, ale pri nesprávnej interpretácii vedia hre aj ublížiť. Rozpoznať pozitívne prvky, ktoré top hráči zdieľajú, ale aj správne identifikovať tie negatívne, nie je vôbec jednoduché. Žijeme síce v dobre informatiky, ale mám pocit, že kvalita informácií, ktorými sme zasypávaní, je často na veľmi nízkej úrovni. Odbornosť bohužiaľ už dáku tú dobu prehráva s komerciou. Práve preto sa pomocou týchto článkov s vami s radosťou a potešením podelím o hodnotné informácie, ktoré môžu napríklad aj formovať zdravšiu metodiku pre rozvoj práve našich budúcich reprezentantov.
V mojom blogu na tenisovysvet.sk nájdete už analýzy všetkých hráčov aktuálnej prvej mužskej desiatky.
Prestávka môjho blogu s analýzami padla možno dobre napríklad aj na zhodnotenie objektivity prognóz. Pred ďalšou analýzou som vám pripravil menšiu rekapituláciu toho, čo tu už bolo:
“Alexander Zverev je pre mňa nielen lídrom mladej krvi, hráčov, ktorí v roku 2018 ukázali svoj potenciál a v roku 2019 im predpovedám ešte dominantnejšie postavenie na špici mužského tenisu, ale dovolím si napísať, že je to aj adept na post svetovej jednotky a majiteľa kolekcie niekoľkých grandslamových trofejí.“
„Dominic Thiem, ako ho poznám, je hráč, ktorý na svojej hre neustále pracuje a chce sa zlepšovať. Nikde neskáče, ale ide pomaličky a systematicky každým rokom vpred. Preto predpokladám a želám tomuto sympatickému Rakúšanovi, aby zdvihol nad hlavu svoju prvú grandslamovú trofej už tento rok. Šancu dokázať to má hlavne v Paríži a New Yorku.“
Obaja spomenutí hráči sa onedlho aj vo finále Grand Slamu stretli. Na pravo je úspešnejší Dominic Thiem so svojou prvou grandslamovou trofejou z US Open 2020.
Mladíci ako Tstitsipas, Zverev, Rublev, Medvedev, Chačanov, Auger-Aliassime, ktorým som sa venoval vo svojich analýzach, sú dnes už hráčmi prvej dvadsiatky. Akokoľvek, legendárne trio Djokovič, Federer a Nadal dominuje tenisu naďalej. Či už mladšia, alebo staršia generácia, všetci títo hráči zdieľajú jednu podstatnú vec. Pomimo fyzického talentu im k úspechom pomohli hlavne tie mentálne vlastnosti, ktoré zdieľajú všetci hráči na tejto úrovni. Formujú ich charakter šampióna. „To, že má dieťa na stene plagát Federera a tvrdí, že chce byť svetovou jednotkou, ale ešte nič neznamená. Jedna vec je po niečom túžiť a tá druhá je pre to niečo aj urobiť. Čo je daný hráč ochotný za svoje sny obetovať? Koľko času trávi dobrovoľne na kurte, keď už nemusí? Snívať je síce pekné, ale ešte dôležitejšie veci na dosiahnutie úspechov sú úsilie, odhodlanie a nasadenie, ktoré hráč odovzdá v príprave.“
“Medvedev je ukážkou toho, že ak hráčove mentálne vlastnosti ako húževnatosť, bojovnosť, sebadisciplína a cieľavedomosť presahujú nadpriemernú hodnotu, tak sa dajú dosiahnuť úspechy aj s technickými limitáciami. Medvedev musí mať niečo, čo ho predurčuje k víťazstvám. Mojim tipom sú práve jeho mentálne vlastnosti… Určite nebudem sám, ktorý predpovedá tomuto hráčovi svetlú budúcnosť. Ak všetko pôjde ako doteraz, tak s najväčšou pravdepodobnosťou skončí túto sezónu v prvej desiatke ATP.“
Medvedev vľavo s trofejou z Paríža v roku 2020 nezaostal za očakávaniami. Vo finále sa znovu premiešala mladá ruská krv.
„Láska k športu, bojovnosť, nasadenie, vrodená ambicióznosť a veľké emócie, to všetko mi pripomína aj moju mladosť. Moment, keď som sa ako osemročný zapozeral v televízii na daviscupový zápas medzi Česko-Slovenskom a Rakúskom. Je to síce už 31 rokov, ale dodnes si pamätám zápas medzi Karlom Nováčkom a Alexom Antonitschom. Tenis bol pre mňa láskou na prvý pohlaď. Nedávno som mal tú česť sa osobne Karlovi poďakovať. Bolo to nostalgické a vtedy som si uvedomil, akú moc majú v rukách známi športovci. Či chcú, či nechcú, dokážu meniť životnú dráhu, motivovať a inšpirovať masy. Tak, ako aj Roger zmenil život tisíckam mladých hráčov po celom svete. Tak, ako Roger inšpiroval aj svojich dnešných rivalov. Bol ich vzorom a dnes je ich súperom. Dimitrov, Tsitsipas… a mnoho ďalších. Roger im dal nádej a vniesol do ich života vášeň,…“ úryvok z analýzy Rogera Federera.
To, že šanca na úspech je v mužskom profesionálnom tenise extrémne malá, nie je žiadnou tajnosťou. Načo ju ešte zvyšovať technickými limitáciami? “Hráči na okruhu ATP dosahujú svoj výkonnostný vrchol medzi 28. až 30. rokom života.“ Nikde sa ale nespomína to, že prvá dvadsiatka ATP je taktiež nabitá bývalými svetovými juniorskými jednotkami. Len supertalent v tenise nestačí. Dôkazom toho je aj Austrálčan Nick Kyrgios, obdarovaný najväčším talentom na okruhu, ktorý namiesto prvej päťky momentálne okupuje až 45. miesto rebríčka ATP. Nikoho však netreba zatracovať. V priemere trvá hráčom prvej stovky až 10 rokov od zisku svojho prvého ATP bodu, aby prvú stovku dosiahli. Niekoľko vyvolených supertalentov to dokázalo aj do piatich rokov. Zaručeným receptom sa zakaždým osvedčila byť vytrvalosť. Thiem, Tsitsipas, Rublev, ale aj Aliassime sú toho ideálnou ukážkou.
„Na svoj vek je Felix Auger Aliassime počas zápasu neskutočne koncentrovaný, vo výmenách rozhodný a psychicky vyrovnaný. Samozrejme, aj on má určité výpadky, ale veď má len 18 rokov. Čo ma na ňom najviac prekvapuje, je to, že robí počas vyrovnaných zápasov správne rozhodnutia a jeho taktická vyspelosť je na veľmi vysokej úrovni.“
Akokoľvek talent vie aj ublížiť. Talentovaní jedinci dostávajú viac pozornosti a obdivu od okolia. Veci im idú ľahšie ako iným a preto je práca s nimi často komplikovaná. Povedzme to na rovinu, sú vďaka tomu často leniví a nepripustia si radu. Ďalším problémom prepojeným s talentom je to, že na talentovaných hráčoch si často vytvorí meno mnoho nekvalitných trénerov. Tí následne dostanú vďaka zaručeným výsledkom svojho zverenca pozornosť a ponuky od mnohých ďalších rodičov a hráčov. Nie len to, ale aj rešpekt od ďalších neznalých trénerov. Výsledkami potom úspešne obhajujú nonsens, ktorý ich učia. Takto sa po svete rýchlosťou svetla rozširujú nesprávne a nezdravé návyky. Ako COVID. Vakcínou je len správne vzdelávanie a určenie vedecky podložených a overených noriem výučby.
“Poznám mnoho obhajcov teórie, že to aký štýl úderov či držaní hráč používa, je asi nepodstatné, keďže Nadal bol svetovou jednotkou a dokázal tak získať toľko grandslamových trofejí. Odkaz pošlem jasný. Hráči ako Rafael Nadal by porazili mnoho svojich mládežníckych protivníkov vďaka vrodenej bojovnosti, atletickosti a ambicióznosti aj s dreveným lopárom v ruke. Ideme teraz učiť ďalších hráčov hrať s dreveným lopárom?“
“Čím komplexnejší sa stáva úder, tým viac sa môže hráč prispôsobovať súperom po taktickej stránke. Taktiež sa stáva jeho hra menej predvídavou. Ak tenista dokáže hrať len priamky, alebo len s prílišnou rotáciou, tak bude neefektívny na určitý typ hry svojich súperov. Vhodné držania, jednoduché, plynulé a nenáročné štýly prevedenia úderov, robia hráča kompletnejším, flexibilnejším a sú šetrnejšie na jeho organizmus (šetria ho pred opotrebovaním).”
“Slogan Efektivita a úspornosť v jednom ma nikdy neomrzí. Je na ňom založená aj trénerská filozofia, o ktorej som nielen ja sám presvedčený, ale mám ju overenú v praxi na stovkách hráčov z celého sveta a snažím sa ju hlavne rozširovať, kde to ide. Je neuveriteľné, akú voľnosť hráč získa, keď má viac možností, keď necíti pri úderoch a po zápasoch bolesť a tenis ho baví. To je momentálne mojou najväčšou motiváciou.“
Internet nás zasypáva množstvom informácií. Každý má dnes potrebu a aj možnosť sa vyjadriť. “Ľudia sa dnes učia všetko z videí. Vizualizácia je veľmi efektívna forma výučby, ale takýto spôsob vzdelávania bez schopnosti rozoznávať pozitívne od negatívnych prvkov v pohybe a úderoch môže byť často mätúci a zavádzajúci. Na internete máme totiž k dispozícii obrovské množstvo video-materiálu, z ktorého si laik len ťažko vyberie to správne. Vzhľadom na ľahký prístup a dlhšie výmeny, ľudia nahrávajú profesionálnych hráčov hlavne pri tréningoch a rozcvičkách. Problém ale spočíva v tom, že „profíci“ hrajú v porovnaní so zápasovým nasadením v rozcvičke často uvoľnene na vystretých nohách, používajú lenivejšie otvorené postavenia, atď.“
Budem veľmi rád, ak mi napíšete, koho ďalšieho by ste chceli mať zanalyzovaného v rubrike “Analýzy hráčov” na tenisovýsvet.sk.
Prajem pekný deň. @coach_jan_solcani instagram
Bio trénera Jána Solčániho
V tomto blogu sa slovenský tenisový tréner Ján Solčáni s vami podelí o bohaté skúsenosti nadobudnuté počas trénerskej kariéry, ktorá bola naozaj pestrá. Po ukončení univerzitného štúdia v USA, ako tréner pôsobil až v deviatich krajinách po celom svete s hráčmi, ktorí reprezentujú svoje krajiny v Davis Cupe, Fed Cupe a juniorských národných mužstvách. Pre ilustráciu spomenieme maďarskú mužskú, bývalú juniorskú svetovú jednotku, majstra Európy družstiev a wimbledonského víťaza Mártona Fucsovicsa (ATP 31), novozélandského deblistu Marcusa Daniella (ATP 34), Bulharku Diu Evtimovovú (WTA 145), Američanov Jana-Michaela a Toriho Gambilla (ATP 14), čínskych reprezentantov Di Wu (ATP 186), Zhang Zhizhen (ATP 136), Zhou Yi-miao (WTA 127) a mnoho ďalších juniorských reprezentantov. Ján písal metodické články do mesačníka Slovenský tenis, švajčiarskeho mesačníka Smash, čínskeho tenisového magazínu a v roku 2010 vydal knihu Tenista – Profil tenisového hráča.
Momentálne Ján pôsobí popri trénovaní aj ako výkonnostný analytik, technický expert a poradca.
Zdroj: Ján Solčáni, ts
Pridajte komentár