Home Blog Analýzy hráčov: Stefanos Tsitsipas

Analýzy hráčov: Stefanos Tsitsipas

by Ján Solčáni

Mladý sympatický Grék síce má ešte len 20 rokov, ale má už čo-to za sebou. Pomimo toho, že bol svetovou juniorskou jednotkou a majstrom Európy sa presadzuje aj v mužskom tenise.

Len nedávno dosiahol semifinále Australian Open, na ktorom porazil svoj veľký idol Rogera Federera. Zahral si Hopman Cup, vyhral tri turnaje ATP a 7-krát bol vo finále. Je najmladším hráčom v prvej desiatke ATP a na prize money zarobil už vyše 5,5 milióna dolárov. Ničoho sa nebojí, je vysoký, motivovaný, ambiciózny, sebavedomý a hlavne pracovitý. Väčšina hráčov hneď po ukončení tréningu ide na Facebook alebo sa o tenise viac už nechce rozprávať. Ale to nie je prípad Stefanosa Tsitsipasa. Ten tenis od malička miluje a je to jeho osudová láska. Kto by chcel takého zverenca? No, slintajte a súčasne čítajte ďalej.

Skromný a uvedomelý chlapec, ktorý mi veľmi pripomína bývalú svetovú jednotku Juana Carlosa Ferrera.

Tsitsipasov potenciál v tomto blogu vyzdvihujem už od roku 2017, keď bol v rebríčku ATP len okolo 200. miesta. Dnes je už šiesty a všetkým dáva jasne najavo, že mu ani to nestačí. Stefanos so mnou v rokoch 2016 – 17 spolupracoval na jednom projekte a mal som sa osobne šancu presvedčiť o silnom rodinnom pute, ktoré má so svojím otcom, mamou aj súrodencami.

Alexander Zverev aj Stafanos Tsitsipas ako najúspešnejší predstavitelia mladej generácie majú sapoločné nielen to, že sú vysokí a chudí, ale hlavne nesmierne sebavedomí. Nemec to v juniorských kategóriách prejavoval väčšou arogantnosťou a Grék bol skôr skromnejší typ. Na rozdiel od Zvereva to sebavedomie u Tsitsipassa spočíva hlavne v tom, že si je vedomý toho, čo všetko je ochotný urobiť preto, aby bol najlepší. Je si istý sám sebou. To vidím ako najväčší kľúč k jeho úspechom. Po svete totiž behá mnoho ctižiadostivých hráčov, ktorí by chceli hrať tenis profesionálne, ale len extrémne málo z nich dokáže pre to urobiť naozaj maximum. Stefanos je jeden z tých vyvolených.

To, že sa narodil v športovej rodine, mu určite len pomohlo. Jeho matka pochádza z Ruska a ako mladá talentovaná tenistka dokonca reprezentovala Rusko vo Fed Cupe. Starý otec Stefanosa z matkinej strany bol profesionálnym futbalistom a získal zlatú medailu na olympiáde v Melbourne. Model prísnej sovietskej výchovy sa preukázal efektívny hneď pri niekoľkých úspešných reprezentantoch mladej generácie. Alexander Zverev, aj Denis Šapovalov síce reprezentujú Nemecko a Kanadu, ale ich rodinní príslušníci taktiež hrávali tenis a pochádzajú z Ruska. Ako sa sám Stefanos vyjadril, tak Gréci sú dosť leniví, majú problém s disciplínou, a preto mu v mladosti pomohla matka práve jej prísnejším prístupom.

Keď spomínam na rodinu, tak určite nesmiem zabudnúť na jeho otca Apostolosa. Už to môže z mojich úst znieť možno otrepane, ale Stefanosov príbeh je len ďalším dôkazom prepojenia medzi úspechom a obrovskou obetou rodiča. Bez toho to v tenise asi naozaj nejde. Výchova závodného tenistu je veľmi nákladná a určite ide rodičom v prvom rade o znižovanie nákladov. Inteligentnejší rodič taktiež rýchlo zistí, že v tomto športe je veľký problém nájsť zodpovedných a skúsených expertov. Preto sa im netreba čudovať, že sa začnú sami vzdelávať. Často sa stretávame taktiež s tým, ako sa rodič sám zadelí do úlohy šéftrénera a manažéra taktiež hlavne z dôvodu, aby mal lepší dohlaď nad kvalitou prace trénerov a celého tímu okolo hráča. Všetci vieme, že nie vždy to dopadne dobre.

To sú podľa mňa dva hlavné dôvody, pre ktoré vidíme toľko „expertov“ pretransformovaných z rodiča na trénera. Je to riskantná cesta plná obety, na ktorej konci nie je nikdy zaručený vytúžený výsledok. Nie každý si v tejto pozícii dokáže udržať zdravú rovnováhu medzi rodičom a trénerom.  Akokoľvek, rodič má určitú výhodu, pretože predstavuje pre hráča nielen najbližšieho člena rodiny, ale aj chlebodarcu a strechodarcu, čo mu dáva oveľa väčšiu moc ako ktorémukoľvek trénerovi. Dôležitosť disciplíny v tenise nemusím nikomu pripomínať. Hráč potrebuje nielen tvrdú ruku, ale v ťažkých chvíľach aj tú podpornú a na to je rodič skoro optimálny. Nejdem to už viac rozoberať a ukončím to len tým, že podľa mňa práve rozhodnutia rodičov majú najväčší vplyv na potenciálny úspech ich detí.

STRATÉGIA HRY

Stefanos rád presadzuje aktívnu, agresívnejšiu hru od základnej čiary. Jeho hra je založená na diktovaní tempa hry svojím forhendom, až kým si nevytvorí možnosť prejsť a ukončovať na sieti. Je vysoký, ma veľký dosah a solídne voleje, pokiaľ sa mu podarí ešte vylepšiť efektivitu a variácie podania, tak bude z neho veľmi nebezpečný útočný hráč. Stefanos má veľmi nízke čísla na riternoch a to hlavne bekhendovom. Určite aj toto bude niečo na čo si so svojím tímom v blízkej dobe posvietia.

TECHNIKA

Forhend

Stefanos má vo svojom forhende veľké sebavedomie a má na to aj dôvody.

Po štatistickej stránke Tsitsipas so svojím forhendom získava o 30 % bodov viac a vytvára o 20 % menej chýb, ako v priemere jeho kolegovia z top 100 ATP. Po dvoch krížnych forhendoch v rade, po obehovanom inside-out a inside-in vyhráva až 60 – 63 % výmen. Jednoducho má vysoký pomer vyhratých úderov a výmen voči pochybeniam. Pre prirovnanie uvediem, že jeho kolega Alex Zverev sa v tej istej forhendovej štatistike pohybuje niekde medzi 47 – 49 %.

Mnohí laici ho porovnávajú z forhendom z 80. rokov len preto, že pri ňom používa východné držanie a jeho raketa je v akceleračnej fáze v inom uhle ako napríklad tá Federerova.

Je to smiešne tvrdenie, pretože so svojím forhendom spĺňa všetky pozitívne prvky, ktoré by mal tento úder mať. Preto by som ho nazval „moderným forhendom minulosti”. Jednoduchosť, úspornosť, efektivita a všestrannosť. Vyzdvihnem niekoľko kľúčových prvkov:

  • východné držanie (pokojne by mohlo byť aj viac na semi-western);
  • vysoký lakeť, ktorý drží v náprahovej fáze celý čas od tela;
  • jednoduchý a plynulý náprah v tvare C;
  • vystretá ruka pri bode kontaktu;
  • bod kontaktu pred sebou;
  • horizontálne dokončenie v smere úderu…

prípravná fáza

dokončenie

So svojím forhendom je naozaj všestranný, pretože ho vie použiť ako v defenzívnych, tak aj v ofenzívnych situáciách, či pri obehovaní bekhendu (jeho ofenzívna zbraň). Počítajúc s tým, že Stefanos ešte fyzicky zosilnie, sa dá očakávať, že sa jeho forhend ešte zlepší. Tento úder mu vytvára základ, na ktorom môže ďalej budovať svoju hru.

Bekhend

Tsitsipasov bekhend je nemenej elegantný ako ten Dimitrova, Wawrinku, ci Federera. Po technickej stránke je to naozaj čistý a pohľadný úder. Akokoľvek, ich čísla sú neporovnateľné. Kým sa Stefanos s bekhendom pohybuje niekde medzi 42 – 46 %, tak traja spomenutí a o niečo skúsenejší kolegovia sú niekde medzi 52 – 60 %.

Ako celok hodnotím jeho techniku ako veľmi solídnu. Stefanos Tsitsipas má kvalitný základ, ktorý bude ešte s určitosťou len vylepšovať.

Zhodnotenie

Stefanos Tsitsipas je podľa mňa hráč ktorého tento šport potrebuje. Je naozaj dobrým vzorom a motiváciou pre mladých hráčov. Ideálnou ukážkou toho, že pokiaľ sa hráč obetuje, dá do toho srdiečko a kus tvrdej práce, tak sa výsledky skôr či neskôr dostavia.

Či bude Stefanos v blízkej budúcnosti svetovou jednotkou si naozaj nedovolím predpovedať, ale ak sa vyhne zraneniam, tak sa bude určite môcť tešiť z trvalého pobytu v prvej svetovej päťke. Veď má len 20 rokov a všetko pred sebou.

Krásny tenisový deň priatelia.

Tenisového analytika Jána Solčániho nájdete aj na Facebooku (TU) a Instagrame (TU).

Bio trénera Jána Solčániho

V tomto blogu sa slovenský tenisový tréner Ján Solčáni s vami podelí o bohaté skúsenosti nadobudnuté počas trénerskej kariéry, ktorá bola naozaj pestrá. Po ukončení univerzitného štúdia v USA, ako tréner pracoval po svete s mnohými hráčmi, ktorí reprezentujú svoje krajiny v Davis Cupe, Fed Cupe a juniorských národných mužstvách. Pre ilustráciu spomenieme maďarskú mužskú, bývalú juniorskú svetovú jednotku, majstra Európy družstiev a wimbledonského víťaza Mártona Fucsovicsa (ATP 45), novozélandského deblistu Marcusa Daniella (ATP 34), Bulharku Diu Evtimovovú (WTA 145), Američanov Jana-Michaela a Toriho Gambilla (ATP 14), čínskych reprezentantov Wu Ti (ATP 186), Čang Č‘-čen (ATP 335), Čou I-miao (WTA 127) a niekoľko poľských, srbských, bulharských, švajčiarskych a slovenských juniorských reprezentantov. Ján písal metodické články do mesačníka Slovenský tenis, švajčiarskeho mesačníka Smash, čínskeho tenisového magazínu a v roku 2010 vydal knihu Tenista – Profil tenisového hráča. 

Momentálne Ján pôsobí popri trénovaní aj ako výkonnostný analytik a poradca, ktorý klientovi na požiadanie detailne zhodnotí herný prejav a celkový stav, v ktorom sa v danom momente tenisový hráč nachádza. V prípade potreby taktiež zhodnotí výkonnosť celého realizačného tímu a všetky okolité vplyvy, ktoré môžu priamo či nepriamo/krátkodobo, či dlhodobo ovplyvňovať výkon a výsledky hráča. Nakoniec pripraví plán ako zlepšiť efektivitu celého tímu a tým reťazovo nielen výkonnosť hráča a jeho výsledky na turnajoch, ale v konečnom dôsledku aj jeho/jej umiestnenie v lokálnych, národných, či medzinárodných tabuľkách.

Podobné články

Pridajte komentár

Leave a Comment

10 − 4 =