Analýzy hráčov: Nick Kyrgios

Talentovaný, kontroverzný, nevyspytateľný sú asi najčastejšie prívlastky, ktoré sa spájajú s Austrálčanom Nickom Kyrgiosom. Dnes si ho zobral na mušku tenisový tréner Ján Solčáni.

Talentovaný

Austrálsky tenista Kyrgios sa nielen svojím prejavom, ale aj vyjadreniami v štýle „tenis až tak nemusím“ zaraďuje do skupinky supertalentov s podobným postojom, akým boli napríklad bývalá svetová jednotka Marat Safin, ktorého mnohí považovali za väčší talent akým je Roger Federer, bývalá svetová jednotka a jeden z najlepších tenistov v histórii Andre Agassi, ďalšia bývalá svetová jednotka a supertalent Marcelo Ríos, ale aj bývalá svetová juniorská jednotka Márton Fucsovics, ktorému predpovedali len tie najvyššie úspechy a určite by sa našlo ešte niekoľko ďalších hráčov, ktorí mi teraz nenapadajú.

Zaujímavé je, že všetci, ktorých spomínam, to dotiahli na tie najvyššie priečky. Sú/boli mimoriadne talentovaní a majú v zbierke mnoho juniorských či seniorských grandslamových trofejí. Okrem Agassiho a zatiaľ aj Fucsovicsa majú ale spoločné aj to, že ukončili svoje kariéry predčasne a nikdy nedosiahli svoj plný potenciál. V ich a mnohých iných prípadoch to funguje asi podobne, ako keď sa bohaté dieťa, čo dostane všetko príliš ľahko, vďaka tomu stane rozmaznaným a nič si neváži.

Je to prirodzené a nedá sa to odsudzovať. Akokoľvek, je škoda toľkých „odstrieľaných“ zápasov, zbytočných, či nečakaných prehier. Pri tom všetkom talente sú očakávania výsledkov od sponzorov, rodičov, ale aj fanúšikov len tie najväčšie. Sám môžem len potvrdiť, že trénovať a motivovať veľmi talentovaného hráča s podobným nastavením, od ktorého navyše každý očakáva víťazstvá, nie je žiadna hračka.

V konečnom dôsledku na dvorec vkročí hráč sám, má všetko len vo svojich rukách a tréner sa môže len modliť. „V sezóne 2018 nepotrebujem trénera,“ povedal Kyrgios. Do ktorej skupiny sa mladý Austrálčan zaradí? Ukončí Kyrgios svoju kariéru predčasne alebo naplní svoj potenciál? To je dnes len otázka, na ktorej odpoveď si ešte budeme musieť počkať.

Nepredvídateľný

S výškou 193 cm patrí do skupiny vyšších hráčov, o ktorej som písal v poslednej analýze Alexandra Zvereva (Analýzy hráčov: Alexander Zverev). Nie každý vie, že Nick Kyrgios bol v mládežníckych kategóriách nádejným basketbalistom a dokonca reprezentoval svoju krajinu. Svojím vysokým, ale až nezdravo hrbatým postavením tela mi tento tenista pripomína skôr pána Gru z rozprávky Mimoni. To len aby som nesklamal a pripomenul jeden z mojich starších článkov prirovnania majú cenu zlata (Prirovnania majú cenu zlata – 1. časť).

Nie je to určite prvá a ani posledná vec, ktorou je tento mladý austrálsky tenista zapamätateľný. To, aký výkon v zápase podá, závisí od toho ako je v daný deň alebo hodinu motivovaný. Čo ovplyvňuje jeho level motivácie v danom momente nevie pravdepodobne ani on sám. Ak Pete Sampras či Roger Federer predstavujú hráčov, ktorí dokázali kompletne kontrolovať svoje emócie, tak je Nick Kyrgios naopak ukážkou tenistu úplne ovládaného svojimi emóciami.

Netvrdím, že to je zásadne zlé. Vnáša do tenisu nový charakter. Žurnalisti majú o čom písať a fanúšikovia o čom polemizovať. Len podčiarkujem fakt, že Nick Kyrgios je určite jedným z najkontroverznejších tenistov posledných rokov.

Technika

Nezabudnem na prirovnanie v jednej z jeho predzápasových analýz, ktoré znelo nasledovne: „Všetko čo potrebujete o tomto hráčovi vedieť je skryté v jeho podaní. Jeho podanie je inštinktívne, nesilené, rýchle a nebezpečné, keď mu práve ide. Jeho variácie spinov a umiestnení sú ako on… nepredvídateľné!“ Podľa ATP štatistík je Nickovo podanie šieste najefektívnejšie v histórii. Je v ňom veľa zápästia, švihu a pre protihráča málo času na prípravu.

Videli ste už film Rýchlo a zbesilo? Kyrgios taktiež drží rekord za najkratšie odohratú hru pri svojom podaní. Na turnaji v Cincinnati počas zápasu proti Denisovi Kudlovi to dokázal len za neuveriteľných 37 sekúnd. Nové pravidlo na okruhu ATP „Stop Watch“ (stopky) merajúce hráčom 25 sekúnd medzi výmenami, mu určite neprekáža. Sám priznal, že mu toto pravidlo naopak pomáha spomaliť. „Ja iba jednoducho idem a idem. So stopkami na očiach, stojím na čiare a zostáva mi ešte dákych 20 sekúnd. Poviem si ‚Ježiš, veď môžem relaxovať a dať sa trošku do kopy,‘“ vraví Kyrgios.

Forhend je nemenej rýchly a švihový ako jeho podanie. V náprahu s vysokým lakťom vidím budúcnosť. Prví preborníci tohto štýlu boli už Ivan Lendl, neskôr Pete Sampras, Andre Agassi, Andy Roddick, Lleyton Hewitt a teraz sa vracia k väčšiemu náprahu aký reprezentujú napríklad aj Alex Zverev, Stefanos Tsitsipas, či Frances Tiafoe.

Tento štýl náprahu má veľa výhod. Hráča totiž núti držať neskôr lakeť od tela, raketa má väčšiu dráhu = väčší švih. Náprah s vysokým lakťom je taktiež veľmi efektívny pri vysokých loptičkách. A tu mi zas Nick, ako to on rád, láme pravidlo. Z vynikajúceho začiatku, začne v akceleračnej fáze úderu sťahovať lakeť k telu. Na sekvenčnej fotografii Kyrgisovho forhendu vidíme všetky fázy úderu. Od náprahu s vysokým lakťom až po dokončenie, ktoré by sa malo pri takej vysokej loptičke končiť s lakťom vyššie a hlavou rakety oveľa nižšie ako ju má on.

Niektorí tenisti hrajúci s lakťom pri tele aj napriek všetkým nevýhodám tejto technickej chybičky cítia väčšiu istotu. Niektorí tak hrajú, lebo musia. Núti ich k tomu extrémne držanie rakety. Juan Carlos Ferrero mal pri forehande optimálne semizápadné držanie rakety, ukážkové postavenie a rovnováhu, ako aj štýl náprahu. Napriek tomu, pri údere sťahoval lakeť bližšie k telu. Keď som sa ho na to osobne spýtal, tak mi povedal, že sa tak jednoducho cíti istejšie. U Kyrgiosa hľadajme ale vinníka inde. Je ním západné držanie rakety, ktoré mu nedovoľuje v bode kontaktu vystierať ruku tak, ako by ju možno vystrieť chcel a mal. Keď zbadám hráča, ktorý hrá so „zlomeným“ lakťom blízko tela, tak sa mu hneď pozriem na držanie.

Čo sa týka dokončenia forhendu, Nick má také úžasné zápästie, že v druhej fáze úderu zabudol na úlohu lakťa. Určite aj to limituje jeho dokončenie, ale je to hlavne fakt, že používa západné forhendové držanie. So západným držaním sa lakeť dvíha veľmi ťažko. Fyziológiu tela jednoducho neoklameme. Ak by ho totiž cez a hneď po kontakte s loptičkou začal tlačiť nahor, tak by jeho údery mali ešte väčšiu istotu a to bez ohľadu na to, ako rýchlo by švihal. On to však všetko nadrába cítením cez svoje zápästie, čo určite neodporúčam nikomu, kto nemá Kyrgiosove schopnosti.

Jeho postavenie a rovnováha pri úderoch sú taktiež dosť „lenivé“. Na vystretých nohách a odkláňa sa často od úderu, čo by som znovu pripísal za vinu jeho superzápästiu. Jednoducho, všetky svoje nedostatky nadrába zápästím a to si nemôže dovoliť hockto. Práve preto by som neodporúčal hráčom ani trénerom tento forhend kopírovať ako celok. Ako je teda možné, že taký Rafael Nadal, ktorý taktiež používa veľa zápästia, švihu a má vraj zapadné držanie rakety, dokáže aj napriek tomu hrať s vystretou rukou? Jednoducho. On už dáku dobu nepoužíva západné, ale semizapadné držanie, s ktorým je možné dvíhať lakeť po údere oveľa ľahšie, ako aj hrať s vystretou rukou.

„Rafa“ má úplne opačný problém. Začínajúc náprah s raketou nad hlavou (foto dole), ale na druhej strane je jeho ruka vo fáze úderu a dokončenia priam ukážková (pozri hore). Z toho vyplýva, že Nadal na rozdiel od Kyrgiosa používa pri svojich forhendoch viac než len svoje taktiež rýchle zápästie.

Kyrgiosov bekhend nejdem na pár poznámok až tak rozoberať, lebo tam nemám čo riešiť. Rytmus nakračovania do úderu, ako aj náprah, mi veľmi pripomína obojručný bekhend Marata Safina. Ten bol síce dosť priamy, ale plnil svoj účel. Dokonca to bola jeho zbraň.

Kyrgiosov bekhend je ale o dosť kratší a Nick je pri ňom dosť strnulý. Zväčša mu slúži bohužiaľ len na to, aby vracal údery do hry.

Najväčšiu slabinu v jeho hre vidím v jeho taktickej stránke. Preskakuje medzi používaním veľmi agresívneho a protiútočného štýlu hry. Čo je v poriadku. Často mu ale chýba plán a hrá len inštinktívne. Jeho rozhodnutia sú často naivné až nelogické a preto ľahko stráca v zápasoch príliš veľa bodov. Proti hráčom prvej desiatky mu to zatiaľ nestačí.

Záver

Kyrgios je ešte stále pomerne mladý. Ako každý, aj on sa vyvíja. Verím tomu, že príde moment, keď dospeje, zmení svoj postoj, prípadne sa udeje niečo v jeho živote, čo stabilizuje jeho výkonnosť. Preto nevylučujem a skôr verím v to, že by sme ho v nasledujúcich rokoch mohli vidieť v prvej svetovej päťke.

Bio trénera Jána Solčániho