Na úvod zopakujem svoje slová z analýzy Rogera Federera: „Len málokto si uvedomuje to, ako sú si Nadal, Djokovič a Federer podobní.“
Každý z nich pochádza z inej krajiny, hovorí inou rečou, má iný temperament, vzhľad a dokonca aj iný účes. Čo ale spája týchto troch šampiónov? Určite nenarážam na počet grandslamových trofejí, ktorých získal Nadal 19, Djokovič 17 a Federer 20. Býk Nadal, „vtipálek“ Djokovič a džentlmen Federer sa síce navonok prezentujú odlišne, ale tie najpodstatnejšie mentálne vlastnosti šampióna ich spájajú.
Všetci traja chcú stáť na vrchole a nič iné ich neuspokojí. Spoločné majú extrémnu ambicióznosť, ctižiadostivosť a cieľavedomosť. Sú to veľmi dôležité vlastnosti. To, že má dieťa na stene plagát Federera a tvrdí, že chce byť svetovou jednotkou, ale ešte nič neznamená. Jedna vec je po niečom túžiť a tá druhá je pre to niečo aj urobiť. Čo je daný hráč ochotný za svoje sny obetovať? Koľko času trávi dobrovoľne na kurte, keď už nemusí? Snívať je síce pekné, ale ešte dôležitejšie sú úsilie, odhodlanie a nasadenie, ktoré hráč odovzdá v príprave. Pracovitosť, sebadisciplína a húževnatosť sa budujú a sú z najväčšej časti ovplyvnené rodičmi a okolím, v ktorom športovec vyrastá.
Nadal, Djokovič ani Federer vám neodpustia ani jeden fiftín. Majú v sebe ducha bojovníka. Práve bojovnosť ich ženie za jediným cieľom, ktorým je víťazstvo. Sú hladní po víťazstvách a žiadne semifinále ich neuspokojí. Chcú len trofeje a každá prekážka je pre nich len výzvou pracovať na sebe ešte tvrdšie. Ďalšou vlastnosťou šampióna, ktorá týchto troch spája, je vytrvalosť a neoblomnosť. Tenis nie je o jednej loptičke, jednom sete, zápase a ani turnaji. Vyrovnanosť výkonov je na tých najvyšších pozíciách extrémne dôležitá. Každý zo spomenutej trojky tenis miluje a nedá sa len tak zlomiť nejakým neúspechom. Majú to v DNA. Ako bolo povedané vo filme Rocky Balboa, podľa ktorého žila aj ďalšia tenisová legenda Lleyton Hewitt a ešte pred ním Rakúšan Thomas Muster (obaja bývalé svetové jednotky): „Nie je to o tom, ako silno dokážeš udrieť. Je to o tom, aký silný úder dokážeš prijať, postaviť sa a ísť ďalej… Takto sa vyhráva!“
Nielen svojimi mentálnymi vlastnosťami, ale aj svojou determináciou a vyrovnanosťou výkonov na tých najväčších turnajoch sa z dnešných hráčov týmto legendám tenisu približuje najviac Dominic Thiem. Dospel po taktickej stránke a čo je najdôležitejšie, je to, že si proti Nadalovi, Djokovičovi a Federerovi aj reálne verí. Mladý Rakúšan má všetky predpoklady na to, aby sa stal jedným z nich. Až potom nasleduje v poradí Zverev, ktorému musí fungovať podanie, Tsitsipas, ktorý má nevyrovnanú výkonnosť a ešte nedospel, približujú sa aj Rubľov a ďalší. Chýba im ale ustálenosť výkonov a sebavedomie v konečných fázach Grand Slamov.
Dominica poznám ešte z čias, keď s nami trénoval na menších turnajoch. Ako junior bol síce úspešný, ale jeho najväčšou devízou pre úspech v mužskom tenise bola jeho vytrvalosť a pracovitosť. Nebol veľmi nápadný a môj zverenec ho v tréningoch porážal. Čo bolo na ňom jedinečné bolo zanietenie a oddanosť v jeho očiach. Následne som už len sledoval, ako rokmi pomaly, ale isto, stúpal v rebríčku.
Asi najznámejší rakúsky tréner Günter Bresnik sa v našom nedávnom, vyše dvojhodinovom rozhovore na túto tému, vyjadril nasledovne: „Technika je základ. Je to najdôležitejšie, čo môže tréner hráčovi dať. Ak nemá potrebné mentálne a telesné vlastnosti, tak v tomto športe aj tak nedosiahne úspech. A taktiku majú aj tak skoro všetci hráči na profesionálnej úrovni rovnakú.“
Akokoľvek, keby nebol Dominik taký cieľavedomý, pracovitý, trpezlivý, zanietený, húževnatý bojovník s výbornou sebadisciplínou, tak by mu nepomohla k dosiahnutiu dnešných úspechov ani tá najlepšia technika. Bohužiaľ, nie každý talentovaný športovec s týmito vlastnosťami sa rozhodne pre tenis, a ak, tak s najväčšou pravdepodobnosťou rodičia nebudú mať možnosť financovať jeho prípravu. Preto sa trénerom v tomto športe dostáva do rúk len extrémne málo „obdarovaných Dominicov, Rafaelov, Novakov, či Rogerov“.
Ak sa teda prenesieme cez finančnú stránku veci, tak ten talentík bude s najväčšou pravdepodobnosťou rozmaznaný, preto dotklivý na kritiku a náročný študent. Nejeden rodič by mi na toto asi zareagoval, že nájsť pracovitého, talentovaného hráča s finančnou podporou rodičov, je asi taký zázrak, ako nájsť oddaného, skúseného a finančne dostupného trénera. Súhlasil by som. Nešportoví rodičia, bohužiaľ, len málokedy vedia rozpoznať kvalitu, sú vymáhajúci, chcú od trénera stále viac času, energie a za čo najmenej peňazí. Hľadajú stále niečo lepšie a lacnejšie. Menia trénerov a akadémie ako včela kvety. Preto sa zasmejem, keď sa ma z času na čas dáky „expert“ spýta, že či som pri tejto konštelácii vychoval aj niekoho od dieťaťa až po profesionálneho tenistu.
Toto môže dokázať asi len rodič, čo jasne dokazujú aj úspešné príbehy tých najlepších. Inak to nebolo ani u Dominica Thiema, kde sa obetoval jeho otec Wolfgang. Potrebná kontrola nad prípravou a rozhodnutiami sa dá čiastočne dosiahnuť asi len z roly dohliadača, šéftrénera-poradcu. Z tej úlohy manažoval kariéru Dominica zase Günter Bresnik. Pre úspech je preto podľa mňa dôležité mať niekoho skúseného, kto dohliada na efektivitu celého tímu okolo hráča. Rodič ako aj tréner totižto môžu často odbočiť tým nesprávnym smerom.
ŠTATISTIKY
Dominic je veľký bojovník, vyhral až 87,5 % rozhodujúcich setov (tretí alebo piaty set). Prevyšuje ho tesne len Rafael Nadal. V štatistikách podania je na 15. a kvalite riternu až na 21. mieste a určite má v týchto oblastiach čo zlepšovať.
ŠTÝL HRY
Dominic je dosť komplexný hráč. Jednou z jeho najväčších zbraní je jednoznačne smrtiaci bekhend inside-out. Raketu pri ňom otvára akoby hral slajz. Pri topspinovom údere to je trochu anomália, ale uder je veľmi účinný. Druhou zbraňou je jeho forehand, ktorým vďaka svojej výbušnosti a práci zápästím vytvára nepríjemný topspin. Momentálne zlepšil svoj prechod na sieť a nestojí už tak ďaleko za základnou čiarou. Na sieti je sebavedomejší a po taktickej stránke sa stáva na rýchlych povrchoch oveľa nebezpečnejším hráčom.
TECHNIKA
Na jar v roku 2019 ukončil Dominik Theim dlhodobú spoluprácu so svojím mentorom Günterom Bresnikom, ktorá trvala od roku 2002.
Günter sa niekoľkokrát vyjadril, že na profesionálnom okruhu chýbajú experti na techniku a dá sa ich spočítať na prstoch jednej ruky. Určite vie o čom hovorí. Ja mám ale pocit, že Dominic svoju techniku úderov a pohybu od jari 2019 len vylepšuje. Paradoxne nie s tým, kto sa pokladá za najväčšieho experta na okruhu (Günter Bresnik), ale počas spolupráce s novým trénerom Nicolásom Massúom. To, čo robia, sa mi veľmi páči. Zjednodušil náprah na forhende, zjednodušil podanie, pri úderoch sa už tak nezakláňa a hlavne hrá viac agresívne. Jeho smeč je naozaj ukážkový. Taktiež vytáčanie ramien a včasná príprava na údery by mala byť trénermi dávaná ako vzor pre začínajúce hviezdičky. V týchto fundamentálnych bodoch bol Günter naozaj dôsledný a dnes z nich Dominic ťaží.
Ako negatíva vidím to, že sa Dominic pri úderoch od základnej čiary stále trochu odkláňa a hrá za sebou, ako aj to, že forhendy zo stredu kurtu hrá len z menej efektívneho otvoreného postavenia. To je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené tým, že Novak Djokovič ako aj Dominik Thiem používajú pri forhende západné držanie rakety. Práve jeho nevýhodou je to, že núti hráča hrať o niečo za sebou, tlačiť lakeť k telu a odkláňať sa. Dominic Thiem to doteraz „uhrával“ úžasnou výbušnosťou, švihom zápästia a citom pre loptičku.
Dominic má v 26 rokoch za sebou už štyri neúspešné grandslamové finále a kolekciu 16 trofejí z turnajov ATP. Hráči na okruhu ATP dosahujú svoj výkonnostný vrchol medzi 28. až 30. rokom života. Dominic, ako ho poznám, je hráč, ktorý na svojej hre neustále pracuje a chce sa zlepšovať. Nikde neskáče, ale ide pomaličky a systematicky každým rokom vpred. Preto predpokladám a želám tomuto sympatickému Rakúšanovi, aby zdvihol nad hlavu svoju prvú grandslamovú trofej už tento rok. Šancu dokázať to má hlavne v Paríži a New Yorku.
Tenisového analytika Jána Solčániho nájdete aj na Facebooku (TU) a Instagrame (TU).
Bio trénera Jána Solčániho
V tomto blogu sa slovenský tenisový tréner Ján Solčáni s vami podelí o bohaté skúsenosti nadobudnuté počas trénerskej kariéry, ktorá bola naozaj pestrá. Po ukončení univerzitného štúdia v USA, ako tréner pracoval po svete s mnohými hráčmi, ktorí reprezentujú svoje krajiny v Davis Cupe, Fed Cupe a juniorských národných mužstvách. Pre ilustráciu spomenieme maďarskú mužskú, bývalú juniorskú svetovú jednotku, majstra Európy družstiev a wimbledonského víťaza Mártona Fucsovicsa (ATP 45), novozélandského deblistu Marcusa Daniella (ATP 34), Bulharku Diu Evtimovovú (WTA 145), Američanov Jana-Michaela a Toriho Gambilla (ATP 14), čínskych reprezentantov Wu Ti (ATP 186), Čang Č‘-čen (ATP 335), Čou I-miao (WTA 127) a niekoľko poľských, srbských, bulharských, švajčiarskych a slovenských juniorských reprezentantov. Ján písal metodické články do mesačníka Slovenský tenis, švajčiarskeho mesačníka Smash, čínskeho tenisového magazínu a v roku 2010 vydal knihu Tenista – Profil tenisového hráča.
Momentálne Ján pôsobí popri trénovaní aj ako výkonnostný analytik a poradca, ktorý klientovi na požiadanie detailne zhodnotí herný prejav a celkový stav, v ktorom sa v danom momente tenisový hráč nachádza. V prípade potreby taktiež zhodnotí výkonnosť celého realizačného tímu a všetky okolité vplyvy, ktoré môžu priamo či nepriamo/krátkodobo, či dlhodobo ovplyvňovať výkon a výsledky hráča. Nakoniec pripraví plán ako zlepšiť efektivitu celého tímu a tým reťazovo nielen výkonnosť hráča a jeho výsledky na turnajoch, ale v konečnom dôsledku aj jeho/jej umiestnenie v lokálnych, národných, či medzinárodných tabuľkách.
Pridajte komentár