BRATISLAVA – Dnes sa v rubrike Sieň slávy vrátime k Wimbledonu. Predstavíme si tenistu, ktorý vyhral v Londýne 6-krát za sebou. Je ním Brit William Renshaw.
Od detstva k wimbledonskému snu
William Charles Renshaw sa narodil 3. januára 1861 v kúpeľnom Leamingtone. Počas štúdia na vysokej škole v Cheltenhame začal mať vážny záujem hrať tenis na najvyššej úrovni. Na Wimbledon 1881 sa mohol prihlásiť každý. Interes napokon prejavilo 48 hráčov, medzi ktorými bol najúspešnejší Renshaw, keď stratil v šiestich zápasoch len tri sety. To samo osebe nestačilo. Na víťaza tohto kvalifikačného turnaja totiž čakalo vyzývacie finále proti obhajcovi titulu. Bol ním kňaz John Hartley.
Rekordné finále a vynálezca Renshaw
Sužovaný cholerou, podľahol Hartley mladému Williamovi 0:6, 1:6, 1:6. Po zápase priznal, že ani pri stopercentnom zdravotnom stave by na agresívne hrajúceho mladíka nestačil. Stretnutie trvalo len 36 minút a je dodnes najkratším finále. Tento rekord je v podstate nemožné prekonať. Nie dĺžka zápasu vtedy zaskočila 2500 londýnskych divákov, ktorí ho sledovali. Hoci to znie v súčasnosti smiešne, voleje a smeče hrané 20-ročným vysokoškolákom boli dovtedy nevidenými údermi.
Londýnska hegemónia
V rokoch 1882 – 1886 sa tenisti zo všetkých kútov Britských ostrovov snažili zosadiť leamingtonského rodáka z trónu. Neúspešne. V prvých dvoch prípadoch od toho nebol ďaleko jeho brat Ernest, ktorý ho dostal do piatich setov. V ďalších štyroch ročníkoch už Herbert Lawford také problémy favoritovi nespôsobil. Tak sa zrodilo dodnes neprekonaných 6 wimbledonských titulov získaných tenistom v sérii.
William a Ernest na dobovej maľbe zachytávajúcej ich finálový duel
Zranenie a návrat na vrchol
V sezóne 1887 mal byť William opäť najväčším favoritom. Bohužiaľ, zranenie lakťa mu nedovolilo obhajovať titul a na piedestál vystúpil jeho veľký rival Lawford. Vtedy sa prvýkrát začalo hovoriť o probléme známom ako „tenisový lakeť“. O rok neskôr plánoval 6-násobný šampión víťazný návrat. Stroskotal už vo štvrťfinále, keď prehral v štyroch setoch s Willoughbym Hamiltonom. Napriek tomu sa v Londýne ešte raz dočkal. V sezóne 1889 zdolal vo finále kvalifikačného podujatia po úžasnom obrate Harryho Barlowa 3:6, 5:7, 8:6, 10:8, 8:6. V 5. dejstve prehrával 0:5 a odvracal 6 mečbalov! Vo vyzývacom kole si znova zmeral sily s bratom Ernestom a uspel v štyroch setoch.
Posledný pokus a koniec
V roku 1890 chcel William zaútočiť na 8. titul. Vo vyzývacom finále ho opäť zdolal jeho najneobľúbenejší súper – Ír Willoughby Hamilton. Po prehre ohlásil jeden z najlepších britských tenistov histórie koniec kariéry. Napriek tomu bol ešte pred týždňom spoludržiteľom rekordu so siedmimi wimbledonskými prvenstvami. Až kým neprišli ďalšie hviezdne chvíle inej legendy – Švajčiara Rogera Federera.
Bryanovci 19. storočia
Doteraz sa všetko točilo okolo dvojhry, no svoj priestor si zaslúži aj štvorhra. Zámerne sme doteraz písali o Ernestovi Renshawovi „iba“ ako o bratovi. On však bol Williamovou dvojičkou. Títo nerozluční súrodenci pripomínali svojou súdržnosťou súčasné legendy – Američanov Boba a Mikea Bryanovcov. A nielen ňou, ale aj úspechmi. Wimbledon vyhrali v rokoch 1884, 1885, 1886, 1888, 1889. Pre zaujímavosť, americkí bratia uspeli na posvätnej tráve iba trikrát.
Bratia Renshawovci
Mimotenisové aktivity a predčasná smrť
William a Ernest Renshawovci sú dodnes považovaní za najväčších priekopníkov a popularizátorov tenisu. Éra Williama Renshawa a zároveň jeho štýl hry s nábehmi na sieť sa označovali ako „Renshaw Rush“. Keď bola v roku 1888 založená Britská tenisová asociácia (British Lawn Tennis Association), jej prvým predsedom sa stal práve William. Bohužiaľ, osud mu po skončení kariéry neprial. Legendárny miláčik vtedajších Britských ostrovov zomrel 12. augusta 1904 vo Swanage na epileptické kŕče.
V roku 1983 bol legendárny William Charles Renshaw in memoriam uvedený do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.
Pridajte komentár