BRATISLAVA – Tamara Šramková je taká normálna šestnásťročná baba, na svoj vek aj primerane zhovorčivá. Pred tým, než sme sa pozhovárali, ležérne sedela pri dvorci a sledovala ligový zápas svojej kamarátky Ely. Čím je mladšia sestra známejšej Rebeccy zaujímavá?
Už sme to naznačili. Je z trojice sestier, ktoré od mala zasvätili svoj život tenisu. Trénuje a ako sama tvrdí, v podstate aj žije v jednom z najlepších bratislavských klubov, ktorý postupne vybudovali a zveľadili jej rodičia v zanedbanom školskom areáli v Petržalke. Je vo veku, kedy sa už musí postupne popasovať aj na medzinárodných turnajoch s prechodom od junioriek k ženám. O tom všetkom sme sa pozhovárali pár dní po skončení Majstrovstiev v tenise, ktoré sa konali práve v areáli jej domovského klubu TK Jednotka.
Identity Card
Tamara Šramková: ročník narodenia: 2006 – tretí rok juniorka. V priebežnom rebríčku junioriek figuruje na piatom mieste. Hráva pravou rukou, bekhend obojručne. Jej silnými stránkami sú napriek menšej výške podanie a presný forhend. Najväčší úspech vo dvojhre aj v štvorhre dosiahla, keď zvíťazila prednedávnom na Majstrovstvách Slovenska do 18 rokov v Žiline.
Ako si ten turnaj vybavuješ?
“Okrem finále som tam bola bez otca, sama. Preto sme si pred každým zápasom zavolali ohľadom taktiky. Nemá s tým problém vzhľadom k tomu, že má podrobne zmapovanú hru väčšiny mojich súperiek. A napokon som bola aj sama so sebou spokojná, lebo sa mi taktiku, ktorú som si predsavzala, podarilo dodržať. Ešte sa mi nestalo, aby som na jednom turnaji dokázala každý jeden zápas odohrať tak, ako by som sama chcela.”
Ako si vnímala zisk titulu?
“Medzi favoritky by som sa nezaradila, aj keď som bola štvrtá nasadená. Vo finále som zdolala najvyššie nasadenú rovesníčku Irinu Balus z TK Slávia STU, ktorá mi skrečovala zápas za stavu 6:5 v môj prospech. Turnaj hodnotím pozitívne aj preto, že som od úvodného kola hrala presne to, čo som si aj naplánovala.”
Hrávaš aj ženské turnaje?
“Väčšinou absolvujem dva medzinárodné turnaje mesačne, na ktorých pobudnem asi tak štyri dni. Vlani som vyčerpala úplný limit 16 medzinárodných juniorských a dvoch ženských turnajov. Tento rok už môžem tých juniorských absolvovať neobmedzený počet a ženských by som rada aspoň jeden mesačne. Spolu mám nárok ich odohrať dvanásť. Ak však pôjdeme s otcom niekam ďalej, možno ich absolvujeme aj dva v rade, aby som nemusela toľko cestovať medzi turnajmi. Dá sa teda povedať, že aj vzhľadom k faktu, že budem mať sedemnásť, už preferujem viac ženské, než juniorské turnaje. Hlavne preto, aby som získala v ženách nejaké postavenie v rebríčku.”
Aký je prechod k ženskému tenisu?
“V kvalifikáciách tých 15 – tisícových turnajoch, na ktorých som štartovala, hrávajú väčšinou ešte juniorky. Ale stretla som sa aj so staršími hračkami ktoré, sú už viac “vyhrané”, disponujú väčšími skúsenosťami a preto aj majú väčšiu istotu na kurte a pri úderoch.”
A koľko času vôbec tráviš na turnajoch?
“Tento rok som bola na zatiaľ na štyroch 15 – tisícových turnajoch. Minulý víkend som skúšala šťastie v kvalifikácii na 60 – tisícovom podujatí v pražských Říčanoch. Do tejto kvalifikácie som vyhrala voľnú kartu na Majstrovstvách Slovenska v Žiline. Na júl mám naplánovanú ďalšiu dvojicu turnajov.”
Sú vôbec na Slovensku turnaje v ženskej kategórii, kde sa dajú získať body do rebríčka WTA?
“Väčšinu z nich organizuje trnavský Empire. Za bodmi je však nevyhnutné cestovať do zahraničia. Na Slovensku je ešte aj zopár bežných turnajov v ženskej kategórii, avšak väčšinou na nich štartujú mladšie dorastenky. A maximálne tak tri dospelé ženy. Na týchto turnajoch však už neštartujem, ak chcem zbierať body, nemá to pre mňa význam.”
Pamätáš si, koľko si mala, keď si začala s tenisom?
“Mala som asi tri a pol roka, keď som mala prvý tenisový tréning.”
Ale to si určite pamätať nemôžeš
“To nie, ale tatko mi to povedal a ukázal mi aj videá z tohto tréningu, ktoré niekde prednedávnom objavil. Ani som sa sprvu nespoznala. Pamätám si však svoj prvý turnaj, ktorý som absolvovala, keď som mala myslím, že šesť rokov.”
Ako by si sa charakterizovala ako hráčka?
“Mojim cieľom je hrať celodvorcový tenis. Preferujem nátlakovú hru z obidvoch strán. Snažím sa o čo najrýchlejšie ukončenie výmeny.”
Prispôsobuješ sa hernému štýlu súperky, alebo sa snažíš zvíťaziť vlastnou hrou?
“Pred každým zápasom si robím analýzu hry najbližšej súperky a podľa toho si určím taktiku boja. Pri tej analýze mi pomáha samozrejme aj otec, ktorý má hru väčšiny hráčok dokonale zmapovanú.”
Máš vo svojej hre ešte nedostatky, na ktorých odstránení s otcom pracujete?
“Otec mi vyčíta, že po dobrom údere zostávam vzadu za základnou čiarou a nejdem si po víťazný úder hlbšie do kurtu. Pracujeme však na tom.”
Tvoja staršia sestra Rebecca to dotiahla do prvej stovky ženského rebríčka, je ti vzorom?
“Samozrejme. Ale chcela by som byť ešte lepšia. A predovšetkým by som s ňou chcela stretnúť na niektorom turnaji. Určite by to bola zábava.”
Trúfla by si si na ňu?
“Samozrejme, že by som si verila. Ale netuším, ako by to dopadlo. Teraz by som možno ešte prehrala, na druhej strane by ma aj takáto skúsenosť posunula vpred.”
Nezávidíš sestre jej výšku?
“Určite áno. Od mala si kvôli tomu zo mňa robí srandu. Keď som bola malá, vravievala mi záhradný trpaslík.”
Menšie hráčky však na druhej strane bývajú rýchlejšie, než tie vyššie
“Je to tak. Ak chcem konkurovať, musím byť jednoducho na kurte rýchlejšia a pohyblivejšia. Na druhej strane nevyviniem toľko sily. Výškový hendikep cítim najmä pri podaní. Aj keď v poslednej dobe sa pri servise cítim už istejšia. Súperkám dávam podstatne viac es než v minulosti.”
K tomu je zrejme nutná kvalitná kondičná príprava…
“Áno, pravidelne chodievame aj s dievčatami z klubu do posilňovne pod vedením nášho externého kondičného trénera Róberta Kresťanka.”
Pred niekoľkými dňami si vyslovila želanie, aby si tvoj finálový zápas vo štvorhre, ktorý mal byť v televízii, pozrela aj tvoja učiteľka chémie. Ako to dopadlo?
“Bohužiaľ, v čase prenosu nášho finálového zápasu už pršalo. A na druhý deň už museli z televízie byť niekde inde. Aj sa ma niekedy pýtala, kedy by ma mohla vidieť. Zatiaľ to však nikdy nevyšlo.”
Držia ti v škole palce?
“Pravdu povediac, momentálne mi učiteľky v škole veľmi nepomáhajú. Na našej Strednej športovej škole na Ostredkoch máme novú riaditeľku a aj preto v posledných dvoch rokoch zmenili k športovcom prístup. Pýtajú sa, prečo to nestíham, rovnako tak, ako tí žiaci, ktorí toľko nešportujú a ani nedosahujú rovnaké výsledky. Vyučovanie nám začína o hodinu skôr ako predtým, keď sme chodili na 10:30, takže ranné tréningy by som ani nestihla. Aj napriek tomu, že mám individuálny študijný plán, vyžadujú odo mňa veľmi veľa známok a ja mám pocit, že to vôbec nestíham. Možno ani nedokončím ročník. Aktuálne som sa musela odhlásiť z niekoľkých turnajov, len aby som dostala známky a ukončila ho do konca júna. Už sa mi stalo, že som riešila známky ešte aj počas letných prázdnin.”
Trénuješ a hráč za klub, ktorý patrí tvojim rodičom. Nedalo sa nevšimnúť, že ťa z tohto dôvodu neminuli povinnosti bez ohľadu na tvoje výsledky. Večerené upratovanie a zametanie po skončení turnaja k takémuto životu zrejme patrí…
“Vždy, keď sa u nás koná turnaj a mama ma požiada, tak rada pomôžem. Ak som doma, rodičia ma zakaždým do týchto prác zapoja. Väčšinou som však v tom čase na inom turnaji spolu s otcom.”
Ako vnímaš skutočnosť, že si tu na kurtoch v podstate doma?
“Určite tu trávim podstatne viac času ako doma. Tam sa chodím maximálne tak vyspať. Preto náš klub aj vnímam ako svoj druhý domov. Aj skutočnosť, že sme tu mohli zorganizovať tak veľký turnaj sa mi veľmi pozdávala. Ešte k tomu k nám v priebehu turnaja prišli robiť televízny prenos a postavili aj tribúnu pre divákov. Normálne sme si s ostatnými dievčatami povedali, že to tu ani nespoznávame.”
Máš spomedzi spoluhráčok aj nejakú dobrú kamarátku?
“Sme tu výborná partia, ktorá spolu hráva družstvá junioriek aj žien. Len s tým rozdielom, že v ženách máme na poste jednotky moju sestru Rebeccu. Inak trénujeme spolu s kamarátkou Elou Beláňovou, s ktorou tu spolu trávime väčšinu dňa. Dokonca každé ráno cestujeme tým istým autobusom do školy. Len každá z nás niekam inam.”
Stíhaš ísť medzi turnajmi cez prázdniny na dovolenku?
“Na Silvestra nás Rebecca aj so sestrou Miou zobrala na tri dni do Tatier na lyžovačku. A ak sa to dá tak povedať, tak na konci letnej sezóny v novembri som bola na týždeň v Ománe, kam ma na deväť dní zobrala na moje narodeniny kamarátka. Šla som bez rodičov, ktorí sa zostali starať o klub. Aspoň si odo mňa oddýchli a ja som pre zmenu vyresetovala hlavu a nemusela tých pár dní mať stále pred očami tenisové kurty. “
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár