Home Majstrovstvá v tenise Majstrovstvá v tenise v TK Jednotka na jednotku aj bez hráčov NTC: Turnaj vám môžu zakázať, ale lásku k tenisu nie!

Majstrovstvá v tenise v TK Jednotka na jednotku aj bez hráčov NTC: Turnaj vám môžu zakázať, ale lásku k tenisu nie!

by Igor Uher

BRATISLAVA – Premiérové Majstrovstvá v tenise s dotáciou osem tisíc eur priniesli čerstvý vietor a výrazné oživenie v turnajovom dianí na Slovensku v kategórii dospelých. Taktiež priniesli aj nespornú kvalitu a zaujímavé tváre na kurtoch, pohodu a prajnú atmosféru v zákulisí.


O to zarážajúcejšie však vyznela informácia zo soboty o tom, že veľkokluby zakázali vlastným hráčom štartovať na týchto neoficiálnych Majstrovstvách Slovenska. O ich zhodnotenie sme požiadali riaditeľa turnaja Jozefa Šramku a jeho manželku Luciu, ktorá sa o všetkých účastníkov príkladne starala.

Aké sú vaše pocity bezprostredne po skončení Majstrovstiev v tenise?

Lucia: “Veľmi sa teším a som vďačná za to, že sme mohli hostiť Tenisové majstrovstvá v našom klube TK Jednotka, ako aj skutočnosť, že turnaj napokon dobre dopadol.”

Lucka, vy ste boli tou dobrou dušou podujatia, ktorá sa snažila všetkým vo všetkom vyhovieť a pomôcť. Cítite teraz po turnaji úľavu?

Lucia: “Milujem to. Mám radosť, keď sa ľudia u nás usmievajú, sú pozitívne naladení a šťastní. Mnohí z účastníkov nám po skončení turnaja poďakovali. Nikto nemal žiadne nadštandardné požiadavky. Všetci boli nadšení a vďační, že si mohli prísť zahrať. Mali sme tu skutočne pohodovú atmosféru.”

Jozef: “Turnaj hodnotím ako počin. Keď ma predseda BTZ Peter Miklušičák oslovil s tým, aby sme turnaj u nás zorganizovali, kládol som si otázky, v tom zmysle, čo s tým? Avšak po skončení turnaja som sa zamyslel a uvedomil som si, že tu doposiaľ niečo takéhoto naozaj chýbalo. Tento turnaj je takým medzníkom. Mali by ho skutočne hrať aj veteráni, ktorí určujú kvalitu a kultúru tohto prostredia, ako aj tí zelenáči, ktorí si pričuchnú k veľkému tenisu a majú príležitosť si zasúťažiť. Navyše sa bojovalo aj o prize money, aj keď nie o veľmi vysokú čiastku, avšak dostačujúcu k tomu, aby tomu pridali profesionálnu šťavu.

Turnaj sme sa snažili zorganizovať takisto na maximálne profesionálnej úrovni. Dali sme si záležať na tom, aby všetko stopercentne fungovalo. Od zberačov loptičiek, cez prezentácie, nastupovanie hráčov, občerstvenie, lekára, odvoz hráčov, až po tribúnu pre divákov, ktorí si takto mohli pohodlne pozrieť finálové zápasy. Všetko sme sa snažili urobiť tak, ako sa to robí na veľkých turnajoch. Zároveň som hrdý aj na to, že viacerí z tých, ktorí boli u nás po prvýkrát, boli prekvapení z nášho klubu a vybudovaného zázemia. Hráčom sme jednoducho poskytli komfort.”



Do akej miery vám do programu zasiahlo nepriaznivé počasie?

Lucia: “Do určitej miery sme sa museli prispôsobiť. Mali sme tu však skúsených hráčov, ktorí boli na podobné vrtochy počasia už zvyknutí a preto boli aj tolerantní. Vedeli, že ak zaprší, musia si na zápas počkať.”

Dokázali ste v areáli vytvoriť podmienky pre viac ako 70 ľudí?

Jozef: “Mali sme presný časový harmonogram a priestor presne vyhovoval tomu počtu ľudí, ktorí sa tu podľa neho striedali. Bolo tu permanentne približne tridsať ľudí, či už hráčov, trénerov, alebo rodičov.”

Dostali ste na turnaj tú cieľovú skupinu hráčov, ktorú ste chceli?

Jozef: “Nikdy som pri organizácii turnaja nedefinoval cieľovú skupinu hráčov. Bol som sám zvedavý, do akej miery sa do nášho podujatia zapojí celé tenisové Slovensko. Bolo cítiť, že Majstrovstvá sú určitou skupinou ľudí eliminované pod určitým tlakom. Avšak tí, ktorí si chceli zahrať, si aj z chuti zahrali. Nikto sa tu nehádal. Všetci sa usmievali, Nevyskytol sa tu žiadny konflikt aj napriek tomu, že bojovali ako o dušu.”

Ako ste vnímali kvalitu účastníkov? Bol niektorý zápas pre vás obzvlášť zaujímavý?

Jozef: “Svojou kvalitou to určite nebolo to, čo mohli vidieť v televízii počas prenosu z  Roland Garros, keď u nás pršalo. Avšak tí hráči si prišli zahrať a preto nebol ten turnaj o nič horší, než Roland Garros. Hráči sa tešili, užívali si hru a to na nás všetkých veľmi dobre pôsobilo. Nebol tu žiadny tenista s negatívnou náladou. Všetci, či už chlapci alebo dievčatá, si ráno dali kávičku, posedeli, navzájom sa porozprávali a boli pripravení a koncentrovaní na svoje zápasy. Nikto nikoho nepodceňoval a panovala tu každý deň veľmi príjemná atmosféra od rána až do večera.”

Naplnila kvalitatívna úroveň turnaja svoj štatút neoficiálnych Majstrovstiev Slovenska?

Jozef: “Jednoznačne áno. Ak sa niekto sám od seba raz zaradí medzi špičkových hráčov na Slovensku a nejaký turnaj podľa neho nie je hodný toho, aby bol jeho súčasťou, alebo súčasťou tenisovej rodiny, tak podľa mňa takýto hráč určite nie je špičkovým tenistom. Frustrovaný hráč, ktorý sa z dôvodu vlastnej nadradenosti zaradí mimo tenisovú skupinu, bude tou skupinou v budúcnosti dosť ťažko opäť akceptovaný.”

Chýbali vám na turnaji hráči z NTC?

Jozef: “Chýbali. Určite. Problém je však v tom, že niekto ich chytil pod krk, niekto im tú účasť zarezal. A hráči z NTC svojou neúčasťou iba prejavili vlastný  strach. Evidentne sú niekým ekonomicky zotročení. Ak by sa zúčastnili Majstrovstiev v tenise, nedostali by už v budúcnosti svoje peniaze, výjazdy ani trénerov. Ak by tento zákaz porušili, tak by s určitosťou o svoje výhody prišli.”

Lucia: “Chlapci aj dievčatá z NTC by sem radi prišli aspoň pokecať. Aj preto, že atmosféra tu bola v priebehu tých niekoľko dní počas turnaja naozaj veľmi príjemná. Všetci hráči tu boli ako jedna veľká rodina. Problém je v tom, že v NTC majú určitý záväzok a keďže ich niekto drží pod krkom, tak prísť nemôžu.”

Toto podujatie, ktoré ste v klube TK Jednotka úspešne zorganizovali, malo byť pôvodne Majstrovstvami Slovenska. Vedenie STZ vám ho však uprelo. Ako tento fakt vnímate?

Jozef: “Neupreli nám ho Oni tými Majstrovstvami Slovenska aj boli.”

Lucia: “My to vnímame tak, že sa Majstrovstvá Slovenska u nás odohrali. Víťazka ženskej dvojhry Laura Svatíková nám napríklad spontánne po skončení finále povedala, že to bol najlepší turnaj na Slovensku, aký kedy zažila.”

Jozef: “Je v podstate jedno, že sme to kvôli direktíve zo strany STZ museli nazvať trocha inak. Hráči k nám prišli ako na Majstrovstvá Slovenska, každý z nich tento turnaj tak aj vnímal. Nikto neriešil skutočnosť, že sme museli mierne zmeniť názov. Keď som sledoval zápas Juraja Masára s Martinom Kližanom, obaja hrali úplne naplno. Kližan dohral v prepotenom tričku a tešil sa z toho, že si mohol kvalitne zahrať.”

Takže od hráčov máte iba pozitívnu spätnú väzbu?

Lucia: “Skutočne máme iba pozitívne reakcie. Dokonca sa nevyskytli ani žiadne sporné momenty pri posudzovaní dopadu lôpt. Hralo sa absolútne korektne tak, ako by to malo byť.”

Je pre vás zadosťučinením, keď sa vaša mladšia dcéra Tamara dostala do finále Majstrovstiev v tenise, ktoré organizujete vo vašom rodinnom klube?

Jozef: “Nevnímam to tak. Beriem to skôr ako ďalšiu životnú skúsenosť, ktorá ma opäť niekam posunie. Do určitej miery egoisticky poviem, že mám určité ambície. A k tomu, aby som ich dosiahol, musím toto zažiť, podriadiť sa tomu, aby som pochopil to, čo bude ďalej.”



Ak sa vám naskytne príležitosť, chceli by ste Majstrovstvá zorganizovať aj o rok?

Jozef: “Určite áno. Uplatníme skúsenosti, ktoré sme počas tých tohtoročných nadobudli a aplikujeme tie pripomienky, ktoré sme sami v ich priebehu vzniesli.”

Napríklad?

Jozef: “Turnaj by nemal trvať len štyri, ale až šesť dní. Aj preto, aby niektorí hráči nemuseli hrať tri zápasy denne. Musíme si dopriať časovú rezervu a nevystatovať sa zbytočne časovému stresu pre možné vrtochy počasia, ktoré sme tu tento rok aj zažili.” 

Na štyri dni, počas ktorých sa turnaj konal, ste museli zastaviť celé klubové dianie. Určite ste pritom utrpeli značnú finančnú stratu. Čím ste ju kompenzovali?

Jozef: “Všetko zlé je na niečo dobré. My sme žiadne finančné škody ani nemohli utrpieť. Iba sme nabrali nové skúsenosti. Peniaze nie sú všetko. Celý život som robil pre tenis úplne všetko, ako totálny tenisový fanatik. Ak by som to mal rozoberať po finančnej stránke, moje deti by nikdy nemohli hrať tenis. Normálny človek si predsa nezoberie úver z banky len preto, aby sa jeho dieťa mohlo venovať tenisu. Nevybudoval by tu klub a nebol by tu od rána do večera každý jeden deň. My to však takto jednoducho nevnímame. Žijeme tenisom preto, lebo ho milujeme.”

Lucia: “Deti z nášho klubu boli rady, že mohli počas turnaja miesto tréningu zbierať lopty. Vôbec nevadilo ani im, ani ich rodičom, že ich nútene niekoľko vynechali. Brali to ako súčasť života klubovej rodiny. Boli nadšené, že vidia výborných hráčov a postavy slovenského tenisu ako napríklad Martin Kližan, ako aj to, že sa po zápase s nimi vo svojom voľnom čase mohli porozprávať. Bol to pre nich veľký zážitok. A rodičia to akceptovali ako novú skúsenosť pre ich deti, ako súčasť ich osobnostného rastu.”

Jozef: “Dokonca k nám prišli aj rodičia s deťmi z iných klubov, ktoré sa tu hrali s našimi. Jednoducho sa tu počas tých dní vytvorila komunita tenisových rodín, ktorá by mala byť celoslovenská a ktorej členovia by si mali aj do budúcnosti navzájom pomáhať jeden druhému a nie si navzájom závidieť.”



Aký máte teraz po úspešnom zavŕšení turnaja pocit z toho, že aj vás necelý mesiac pred turnajom označil Výkonný výbor STZ za nedôveryhodného partnera pre organizáciu tenisových Majstrovstiev Slovenska?

Jozef: “Ak by som si takéto veci mal všímať, tak by som turnaje ani neorganizoval. Či som pre túto skupinu úradníkov nedôveryhodný, musia posúdiť oni. Nech si však ostatní položia otázku: Kto je tu vlastne nedôveryhodný?”

V sobotu napoludnie k nám do redakcie prišiel z TK Jednotka nečakane mail, ktorého obsah zrejme zainteresovaných už ani neprekvapí a ktorý už len dokresľuje nevraživosť a zúfalý stav, v akom sa medziľudské vzťahy v tenisovom hnutí na Slovensku aktuálne nachádzajú. 

Jozef: “Teraz sa mi doniesla správa, že na pokyn niekoho v pozadí, niektorí tréneri a to zdôrazňujem PRIKÁZALI mladým hráčom nielen, že sa neprihlásiť, ale dokonca už prihláseným sa aj odhlásiť z Majstrovstiev. Tomu sa povie manipulácia ako z čias diktatúry proletariátu. Ale v žiadnom prípade nie demokracia. Našťastie, zasiahol Genius loci, radosť z tenisu a turnaj napokon aj bez nich dopadol výborne. Avšak musím sa spýtať: „Ľudia, nevadí vám to, že si to k vám dovolia v klube, v ktorom hráte?“

Lucia: “Niekto vám môže zakázať turnaj, ale nikto vám nemôže zakázať vašu lásku k tenisu.”

Zdroj: ts – Igor Uher

Podobné články

Pridajte komentár

Leave a Comment

8 + 1 =