BRATISLAVA – Zámky na bránach, neprirodzené ticho a úplné prázdno. Tento dojem nadobudne zrejme každý návštevník najznámejších bratislavských klubov, ktorý bol zvyknutý na ich atmosféru, každodenný ruch a typickú ozvenu tenisových úderov na kurtoch.
Vírusová pandémia sa podpísala pod takmer dokonalú paralýzu klubového života hlavného mesta. Aby sme zistili, ako fungujú v tejto núdzovej situácii, oslovili sme trénerov zo Slávie, Interu a Slovana, rovnako aj z renomovanej súkromnej tenisovej školy.
Aká je aktuálna situácia vo vašom klube?
Peter Kopačka (tréner, Inter Bratislava): „Potom, čo nariadenie vlády uzavrelo športoviská, to u nás utíchlo. Keďže sa vírusovému ochoreniu lepšie darí v uzavretom priestore, nafukovačku sme zlikvidovali ešte mesiac pred plánovaným termínom. Karanténu za každých okolností dodržiavame. V piatok chcel hrať v hale jeden zo známych trénerov. Nemohol som ho však pustiť. To by bolo na veľkú pokutu. Jediné, čo nám zostáva robiť, sú kurty, aj to v závislosti od premenlivého počasia. Momentálne pracujeme na dvorcoch, ktoré boli zakryté, na ostatných je ešte blato. Skôr ako o mesiac sa pre epidémiu u nás hrať zrejme nebude.“
František Horváth (šéftréner, Slávia Agrofert): „Na Slávii už viac ako dva týždne netrénujeme. V nasadení sú iba správcovia, ktorí pripravujú dvorce na letnú sezónu. V čase, keď sa objavili prvé náznaky epidémie v Európe, sme mali v pláne, že dáme dolu nafukovačky a budeme trénovať iba vo dvojiciach vonku. Prišlo však nariadenie vlády, ktoré bezpodmienečne uzavrelo všetky športoviská. Okrem prenájmu hodín pre verejnosť sa toto nariadenie dotklo aj závodných hráčov, ktorí tým pádom museli prerušiť tréningový proces.“
Herbert Bende (tréner TSM, Slovan Bratislava): „Momentálne sa u nás nehrá. Bol som sa pozrieť na dvorce pred troma dňami, boli prázdne. Haly sme dávali dolu približne pred 14 dňami, týždeň pred plánovaným koncom zimnej sezóny. Správcovia aktuálne pripravujú štyri dvorce. Ak by nastal vo vývoji pandémie obrat k lepšiemu, môžeme na nich postupne začať s tréningom.“
Andrej Švacho (šéftréner, Tennis One): „Ani v našom klube sa nehrá. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa situáciu som osobne ukončil halovú sezónu 8. marca. Predpokladám, že všade tam, kde majú viac ako jeden dvorec, majú zatvorené. Ľudia si celkom oprávnene všímajú, či sa karanténa na športoviskách dodržiava. Zaregistroval som prípad, keď sa tenista pochválil na WhatsAppe tréningom na jednom súkromnom dvorci, za čo bol vzápätí ostro skritizovaný aj spoluhráčmi z jeho vlastného klubu. A takto to má byť, ak nechceme dopadnúť ako v Taliansku alebo v iných krajinách, kde doplatili na svoj laxný prístup k epidémii.“
Špecifická situácia vznikla na Slovane, kde zaevidovali vôbec jeden z prvých prípadov nákazy na Slovensku.
Bende: „Mamička, ktorej dievčatá u nás trénujú, si ochorenie priniesla z USA. Dva týždne boli všetci doma uzavretí v karanténe. Môžem potvrdiť, že aktuálne sú už všetci zdraví. Mali sme obavy, či sa nákaza nepreniesla na ich trénera, ktorý sa vzápätí aj nechal na Kramároch otestovať. Našťastie, s negatívnym výsledkom.“
Ako riešite v klube túto núdzovú situáciu? Ako riešite komunikáciu s deťmi?
Horváth: „Naši kondiční tréneri dávajú pokyny hráčom prostredníctvom sociálnych sietí. Osobne som v kontakte so skupinou hráčov, ktorých mám na starosti. Ak majú tú možnosť, chceme, aby si deti šli zabehať alebo bicyklovať sa tam, kde sa nevyskytujú ľudia. Pritom im však kladieme na zreteľ, aby boli vo vlastnom záujme zodpovední a dbali na bezpečnosť.“
Bende: „Náš šéftréner Roman Hajdušík kontroluje zverencov, koľko si odbehali, prostredníctvom mobilnej aplikácie. Osobne som v telefonickom kontakte s rodičmi skupiny detí do 12 rokov, ktorým dávam inštrukcie.“
Švacho: „Deti sa doma môžu venovať kondičke. Pre tie menšie je možné aplikovať v podstate aj všetky prípravné cvičenia s loptičkou, s raketou alebo bez nej. Kto má tú možnosť, môže hrať stolný tenis. Potešilo ma, keď mi jedno desaťročné dievčatko dokonca poslalo video, ako hrá úplne samo o stenu.“
Kopačka: „Na Interi je zaužívaný systém založený na individuálnej práci každého trénera. V jeho kompetencii je aj komunikácia s rodičmi.“
Paradoxný je na vzniknutej situácii fakt, že tenis patrí na rozdiel od ostatných športov z pohľadu šírenia nákazy medzi tie menej rizikové.
Horváth: „Tenis je športom, ktorý na vzniknutú situáciu zrejme doplatil najviac. Nie je ako futbal, pri ktorom sa na vymedzenom priestore pohybuje 22 ľudí. V tomto ročnom období sa pritom už netrénuje ani v uzavretom priestore.“
Kopačka: „Tiež som toho názoru, že tenis nie je veľmi rizikový. Administratívne nariadenie však neovplyvníme.“
Bende: „V športovom klube príde do vzájomného kontaktu viac ľudí. V obmedzenom režime by aj mohol fungovať, avšak pri primeranej disciplíne všetkých ľudí.“
Švacho: „To však nič nemení na vzniknutej situácii. Aj keby som mal k dispozícii jediný dvorec, nezačnem zvolávať na tréning 30 detí týždenne. Z hľadiska možnosti nákazy je to obrovské riziko. Veď predsa ľudia používajú ten istý vstup do areálu, kde sa navzájom stretávajú. Využívajú sociálne zázemie, chytajú kľučky a kohútiky na umývadlách. To všetko sú rizikové faktory, pre ktoré má karanténa svoje opodstatnenie.“
Aký ma karanténa vplyv na výkonnosť hráčov?
František Horváth: „Dôsledky sa prejavujú u každého individuálne. U tých, ktorí sa v rámci obmedzených možností snažia udržať sa kondične na úrovni, je predpoklad, že sa po jej skončení bez problémov zapoja do tréningového procesu. Niektorí hráči však môžu pri striktnom dodržiavaní karanténnych opatrení a vynechaní pohybovej aktivity pomerne rýchlo stratiť svalovú hmotu a tým aj silu. U iných by naopak mohla spôsobiť aj nadváhu. O nejakom rozvíjaní herných zručností pritom nemôže byť ani reč.“
Ako sú v tejto situácii na tom tréneri po finančnej stránke?
Horváth: „Okrem hráčov sú to predovšetkým tréneri, ktorí na vzniknutú situáciu doplatili najviac. Všetci sme živnostníci, a keďže hráči nehrajú, tak ani neplatia a my z tohto dôvodu zostávame bez peňazí.“
Bende: „Podľa nového Zákona o športe sme ako tréneri už SZČO, nespadáme pod živnostenský úrad, inak platia v podstate tie isté pravidlá. Rovnako odvádzame odvody s mierne odlišným prepočtom do sociálnej aj zdravotnej poisťovne. Rovnako však platí, že za to, čo neodrobíme, príjem nemáme. Za marec sme ako tréneri dostali paušálne 25 percent a dennú sadzbu za rozkladanie nafukovačky. Inak žijeme iba z toho, čo sme odtrénovali v zime.“
Kopačka: „Na Interi máme zamestnancov aj živnostníkov. Všetci tréneri sú, samozrejme, živnostníci a aktuálne na tom nie sú najlepšie. Ako správcovia si účtujeme odpracované hodiny.“
Švacho: „S nadhľadom môžem konštatovať, že som sám sebe pánom vo vlastnej tenisovej škole, a tým pádom vlastne ani nemám sebe z čoho zaplatiť. S určitými ťažkosťami sa mi podarilo ešte vyfakturovať peniaze za prvý marcový týždeň a to je všetko. Od 8. marca som aj ja musel s trénovaním skončiť. Ako tréneri si platíme odvody, pričom aktuálne nemáme žiadny príjem, a tak žijeme z našetrených peňazí. Väčšie obavy ako z aktuálneho stavu mám z výhľadu do budúcnosti. Môže nastať aj taká situácia, keď 30 až 50 percent rodičov bude mať po skončení karantény finančné problémy v dôsledku dosahov reťazca škôd, ktoré pandémia zanechá na ekonomike firiem aj štátu. Musíme brať do úvahy finančnú náročnosť tohto športu a fakt, že väčšina rodičov berie tenis ako voľnočasovú aktivitu pre deti, ktorá v prípade finančnej núdze bude musieť ísť bokom. Podľa aktuálneho vývoja situácie to vidím minimálne na ďalšie dva mesiace tenisu v karanténe. Dá sa povedať, že momentálne zažívame iba začiatok celého procesu pandémie. Na druhej strane sa aj v tejto situácii dá nájsť niečo pozitívne. Všetci tréneri, ktorí sa doteraz len naháňali za peniazmi, si teraz doprajú dva či tri mesiace pauzu a po tomto povinnom resete budú poctivejšie, lepšie a kvalitnejšie trénovať. A možno si budú túto krásnu prácu tenisového trénera aj viac vážiť.“
Čím si vypĺňate voľný čas počas športovej karantény?
Bende: „S priateľkou chodíme na vychádzky do lesa. Čítam knihu, na ktorú som predtým nemal čas, a sledujem internet. Vo väčšej miere než inokedy využívam domáci stacionárny bicykel a, samozrejme, odrobím si aj základné cvičenia.“
Švacho: „Dopisujem ôsmu kapitolu metodickej knihy tenisu, nad ktorou strávim niekedy aj päť hodín denne. Niektoré kapitoly som už predtým publikoval v časopise Tennis Arena ako metodiku detského tenisu.“
Horváth: „Poctivo som doma, dodržiavam karanténu a izolujem sa od vonkajšieho sveta.“
Kopačka: „Plním si každodenné správcovské povinnosti. Podľa počasia a teploty pracujem na dvorcoch, aby sme ich v plánovanom termíne mohli sprevádzkovať.“
Pridajte komentár