Dnes je samozrejmosťou, že väčšina príjmov najväčších tenisových hviezd pochádza z reklamy a iných aktivít, pričom odmeny z turnajov tvoria len minoritnú časť. Prvá žena, ktorá fungovala na tomto princípe, je zrejme Argentínčanka Gabriela Sabatiniová.
Tenisové začiatky
Gabriela Beatriz Sabatiniová, ako znie jej celé meno, sa narodila 16. mája 1970 v argentínskej metropole Buenos Aires rodičom Osvaldovi a Beatriz. Tenis začala hrať ako šesťročná a jej obrovský talent sa podpísal pod to, že už v 13 rokoch zvíťazila na prestížnom juniorskom turnaji Orange Bowl na Floride, čo sa dodnes nepodarilo nikomu v mladšom veku.
Celkovo triumfovala na šiestich juniorských turnajoch, vrátane Roland Garros 1984 a v tom roku sa stala aj dievčenskou svetovou jednotkou. Mala vtedy len 14, pričom musela čeliť aj osemnásťročným súperkám.
Impozantný prechod medzi profesionálky
Debut medzi ženami absolvovala v júli 1984 na hlavnom okruhu v brazílskom Riu de Janeiro a dokráčala do štvrťfinále. O pár mesiacov neskôr na US Open, svojom treťom profesionálnom turnaji, postúpila supertalentovaná Argentínčanka do 3. kola! Zastavila ju až česká velikánka Helena Suková.
V nasledujúcej sezóne si už zahrala semifinále Roland Garros. Po setoch 4:6, 0:6 nestačila na Američanku Chris Evertovú. Dodnes je historicky najmladšou grandslamovou semifinalistkou! Neskôr získala v Tokiu svoj prvý titul z okruhu WTA. V roku 1986 prišlo po boku Nemky Steffi Grafovej deblové finále na Roland Garros a singlové semifinále na Wimbledone. O rok na to znova finále štvorhry na parížskom Grand Slame doplnené o semifinále dvojhry.
Zostrih semifinále Roland Garros 1985:
Obdobie najväčšej slávy
Sezóna 1988 bola prelomová v kariére sympatickej argentínskej tenistky. Po boku legendárnej Grafovej získala titul vo štvorhre na Wimbledone. Ako vyvrcholenie severoamerickej hardovej šnúry prišlo na US Open prvé grandslamové finále v rámci dvojhry. Na olympiáde v Soule, kde sa prvýkrát od roku 1924 bojovalo o medaily, získala striebro. V oboch týchto veľkých finále podľahla kamarátke a zároveň rivalke Grafovej.
Po US Open si napravila chuť triumfom na koncoročnom výberovom šampionáte (tzv. Virginia Slims Championships, pozn. red.). Vo februári 1989 dosiahla svoje rebríčkové maximum v podobe 3. priečky, no ináč sa jej príliš nedarilo a stále jej chýbal titul zaručujúci pomyselnú nesmrteľnosť.
Prišiel na US Open 1990. Po finálovom víťazstve 6:2, 7:6(4) nad Grafovou získala kráska z Buenos Aires svoj prvý a napokon jediný singlový grandslamový vavrín. Dodnes jej patrí honor jedinej argentínskej ženskej grandslamovej šampiónky. „Bol to jednoznačne najlepší moment mojej kariéry. Pred turnajom som hrala svoj najlepší tenis, ale nemala som dobré výsledky. Bolo to frustrujúce. Keď sa začal turnaj, každý večer som si predstavovala, že držím v rukách trofej pre víťazku a nedarilo sa mi zaspať,“ spomína si na dva týždne, ktoré ju nezmazateľne zapísali do histórie.
Finále US Open 1990:
Na následnom koncoročnom šampionáte postúpila do finále a bola súčasťou raritného zápasu hraného na tri víťazné sety. Monike Selešovej, vtedy reprezentujúcej Juhosláviu, podľahla 4:6, 7:5, 6:3, 4:6, 2:6.
V roku 1991 prišlo posledné grandslamové finále, no na wimbledonskej tráve prehrala Sabatiniová nešťastne 4:6, 6:3, 6:8 s tradičnou súperkou Grafovou. Podávala pritom na víťazstvo. Počas celej sezóny mala na dosah post svetovej jednotky, ale nikdy sa nedočkala a svoje maximum v podobe 3. miesta nevylepšila. Neustále bola pár bodov za duom Grafová – Selešová.
Finále Wimbledonu (tretí set od stavu 2:1 pre Sabatiniovú):
Postupný ústup z pozícií
V sezóne 1992 sa populárna Juhoameričanka naďalej držala medzi špičkou, získala päť titulov z WTA turnajov, no na Grand Slamoch už nedokázala prekročiť semifinálové brány. Na druhej strane, trikrát bola medzi najlepšou štvoricou a na US Open pridala solídne štvrťfinále. Nasledujúca sezóna sa skončila nečakane bez titulu. Niečo podobné zažila Gabriela predtým iba ako 14-ročné dievča pri prechode medzi profesionálky. Negatívne ju poznačilo štvrťfinále z Paríža, kde viedla 6:1, 5:1, mala niekoľko mečbalov a nakoniec prehrala s Američankou Mary Joe Fernándezovou 6:1, 6:7(4), 8:10.
„Bola som smutná a sklamaná. Bolo ťažké preniesť sa cez to a pochopiť, čo sa vlastne stalo. Snažila som sa znova trénovať, hrať na tráve, ale nedarilo sa mi to dostať z hlavy. Zavŕtalo sa mi to hlboko do mysle a bolo zložité sústrediť sa na niečo iné,“ opisuje obdobie po najbolestivejšej porážke kariéry, ktorá možno ovplyvnila jej celý ďalší tenisový vývoj.
Zostrih zápasu proti Fernándezovej:
Nekonečné 29-mesačné čakanie na ďalší vavrín sa jej podarilo ukončiť až na koncoročnom výberovom šampionáte 1994 v newyorskej Madison Square Garden, kde si vo finále poradila s domácou Lindsay Davenportovou. Mala vtedy 24 rokov a málokto čakal, že ide o jej posledný veľký úspech.
Posledné roky na okruhu a skorý koniec kariéry
Sezónu 1995 začala argentínska tenistka titulom zo Sydney. Jej posledným v kariére. Na grandslamovej scéne si zahrala dvakrát štvrťfinále (Roland Garros, Wimbledon) a na US Open dokonca semifinále, ale už ani zďaleka nebola tou jagavou hviezdou z predchádzajúcich rokov. Napriek tomu bol stále predpoklad, že sa môže behom pár mesiacov znova vrátiť na absolútne výslnie.
Nestalo sa. Na Australian Open 1996 skončila vo 4. a na US Open už v 3. kole. Na Roland Garros a Wimbledone sa ani nezúčastnila. Na konci roka 1996 ukončila kariéru. Posledný singlový zápas odohrala v 1. kole na októbrovom turnaji v Zürichu proti Jennifer Capriatiovej, vo štvorhre sa lúčila o päť dní neskôr v semifinále. „Snažila som sa ľuďom vysvetliť, že toto rozhodnutie ma robí šťastnou. Cítila som sa pripravená na nový, normálny život,“ hovorí spätne o rozlúčke v mladom veku.
Tlačová konferencia v New Yorku – oznámenie o ukončení kariéry:
Úspechy, ocenenia a rivalita s Grafovou
Gabriela Sabatiniová získala počas svojej kariéry 27 singlových a 14 deblových titulov. Tak vo dvojhre ako i štvorhre bola najvyššie na 3. mieste WTA rebríčka a v oboch týchto disciplínach získala po jednom titule z turnajov „veľkej štvorky“. Na odmenách zarobila 8,785 milióna amerických dolárov. Pätnásteho júla 2006 bola uvedená do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. Spolu s Brazílčankou Mariou Buenovou sú jedinými Juhoameričankami s touto poctou.
Tenisová história si bude navždy pamätať rivalitu buenosaireskej rodáčky so Steffi Grafovou. Trvala v rokoch 1985 – 1995. Zo štyridsiatich vzájomných zápasov zvíťazila Sabatiniová v jedenástich.
Nové výzvy a šokujúce prehlásenie po ukončení kariéry
Po ukončení kariéry žije pôvabná Argentínčanka striedavo v rodnom Buenos Aires, Boca Ratone na Floride a od roku 2015 aj vo švajčiarskom Pfäffikone. Venuje sa vlastnej značke parfumov a kozmetiky, pričom s touto aktivitou začala už v roku 1989 v čase svojej najväčšej slávy. Okrem toho pracuje s nehnuteľnosťami a angažuje sa v organizáciách zameraných na pomoc deťom či boj proti chudobe.
Dávno po tom, čo dala profesionálnemu tenisu zbohom, vyhlásila pomerne šokujúcu vec. V mladosti vraj zámerne prehrávala zápasy, aby sa vyhla pozornosti. Problémom bola jej plachosť. Myslela si, že ak vyhrá turnaj, bude musieť niečo povedať pred obecenstvom. Preto vraj často vypadávala už v semifinále.
Napokon jej však tenis pomohol prekonať svoj blok. „Bola som veľmi hanblivá a bolo pre mňa ťažké komunikovať s ľuďmi, nadväzovať vzťahy. Tenis mi pomohol stať sa zhovorčivejšou, začala som sa stretávať s ľuďmi. V tomto smere mi bol veľmi nápomocný,“ prízvukuje pozitívny vplyv „bieleho športu“ na svoju osobnosť.
V jej prípade sa stali príjmy z turnajov rýchlo vedľajšou zárobkovou činnosťou. Vďaka atraktívnemu vzhľadu si okrem parfumov prilepšovala aj fotografovaním. V roku 1988 pózovala ako prvá tenistka v bikinách pre magazín Sports Illusrated a profitovala aj z mnohých sponzorských zmlúv, ktoré jej konkurentky mohli len závidieť. Dodnes sa teší veľkej popularite a ako čestný hosť sa zúčastňuje na mnohých významných akciách.
Pridajte komentár