V dnešnom vydaní rubriky venovanej tenisovým ikonám sa presunieme do Južnej Ameriky. Z tamojšieho Čile pochádza slávny Marcelo Ríos, veľká osobnosť z prelomu milénií.
Detstvo a začiatky „veľkej“ kariéry
Marcelo Andrés Ríos Mayorga sa narodil 26. decembra 1975 v čilskej metropole Santiago. K tenisu sa dostal až ako 11-ročný v miestnom klube vo Vitacure. Rýchlo sa ukázalo, že je talent. Hoci začal hrať tenis pomerne neskoro, ako junior sa stal semifinalistom Roland Garros 1993 a o pár mesiacov neskôr víťazom US Open.
Vo vekovej kategórii do 18 rokov bol i singlovou svetovou jednotkou. Okrem skvelej hry na antuke sa presadzoval aj na tvrdých povrchoch. Medzi profesionálov prešiel v sezóne 1994. O rok neskôr už získal na okruhu ATP prvé tri singlové tituly. Rebríčkom stúpal rýchlo a bez období výkyvov či poklesov formy.
Prienik medzi absolútnu svetovú špičku
V sezónach 1996 a 1997 sa definitívne zaradil medzi elitu a prenikol do najlepšej svetovej desiatky, hoci jeho grandslamovým maximami boli „len“ štvrťfinále Australian Open a US Open 1997. Presadzovať sa však dokázal na Masters podujatiach, keď triumfoval, dokonca bez straty setu, v Monte Carle 1997.
Cesta za titulom z Monte Carla:
Rozprávková bola pre Ríosa sezóna 1998. Začal ju finálovou účasťou na Australian Open, kde mu nedal šancu Petr Korda. Českému tenistovi bol neskôr zistený doping, čo Čiľan ťažko niesol a cítil krivdu. S výsledkom sa nikdy nezmieril. „Vždy cítil, že by ten zápas nikdy neprehral, keby nehral proti osobe pod vplyvom drog,“ uviedol v roku 2015 prezident Čilskej tenisovej federácia José Hinzpeter. Napriek snahe o revidovanie výsledkov však zostal Čech právoplatným šampiónom.
Marcelo Ríos vs Petr Korda (2:6, 2:6, 2:6):
Trochu iný pohľad na vec priniesol svojho času náš Karol Kučera, ktorý podľahol Kordovi v semifinále. Podľa neho si vyrazil čilský tenista s prezývkou „Číňan“ večer pred finále s kamarátmi do mesta, čo mohlo zavážiť väčšmi než zrejmý doping českého víťaza.
Víťazstvá na Masters podujatiach v Indian Wells, Miami a Ríme však boli príjemnou satisfakciou. Už koncom marca 1998 sa dostal rodák zo Santiaga na post svetovej jednotky. Podarilo sa mu to ako prvému hráčovi z Latinskej Ameriky. Na tomto poste strávil dovedna šesť týždňov – štyri na prelome marca/apríla a dva v auguste. V Čile bol po prvom posune na vrchol oslavovaný ako hrdina. V paláci La Moneda sa konala recepcia za účasti prezidenta Eduarda Freia Ruiza-Tagleho a okolie paláca zaplnilo 10-tisíc fanúšikov.
Nečakaný ústup z pozícií
Po skvelom roku prišiel drobný pokles formy. Ríosa trápili aj rôzne zdravotné komplikácie, a tak sa jeho snaha o zisk grandslamovej trofeje skončila neúspechom. Potešiť ho muselo aspoň víťazstvo na Masters turnaji v Hamburgu 1999. Ako prvému tenistovi po roku 1990, keď bol okruh Masters oficiálne zavedený, sa mu totiž podarilo vyhrať všetky tri antukové podujatia.
Marcelo Ríos vs Marian Zabaleta (zostrih finále z Hamburgu):
V novom miléniu pokračovalo Čiľanovo trápenie. Bolesti chrbta ho pravidelne vyradili na niekoľko týždňov v roku z hry a zo svetovej špičky definitívne vypadol. Po finále Australian Open 1998 si pripísal už iba tri grandslamové štvrťfinále. Na Roland Garros 1998, 1999 a na Australian Open 2002.
Koniec kariéry a úspechy v kocke
„Číňan“ napokon opustil veľký tenisový svet už v roku 2003 ako 27-ročný. Dôvodom boli pretrvávajúce problémy s chrbtom. Pre ne musel vzdať najskôr svoj posledný grandslamový zápas – 1. kolo Roland Garros proti Chorvátovi Mariovi Ančičovi a v júli aj daviscupovú dvojhru proti Keplerovi Orellanovi z Venezuely.
V sezóne 2004 sa ešte pokúsil o návrat. Absolvoval dva juhoamerické challengre, no zdravie mu opäť vystavilo stopku. V júli na tlačovej konferencii v Santiagu oznámil definitívny koniec. Je tak jediným mužom v tzv. otvorenej ére, ktorý bol svetovou jednotkou a nikdy nezískal grandslamový titul. Celkovo vyhral 18 singlových a jeden deblový turnaj na okruhu ATP. V roku 2007 sa chcel čilský ľavák vrátiť na podujatí v domácom Viňa del Mar. Jeho plány však opäť zmaril problematický chrbát.
Marcelo Ríos a jeho genialita na dvorci:
https://www.youtube.com/watch?v=KqmtoLMP_Is
Obdobie po ukončení kariéry
Po ukončení aktívnej činnosti je Ríos schopný štartovať z času na čas aspoň na veteránskych akciách a exhibíciách. V rokoch 2000 až 2004 bol ženatý s Kostaričankou Giulianou Sotelovou. Dvojica, ktorá sa v roku 2004 rozviedla, má spolu dcéru Constanzu. V roku 2005 si vzal čilský velikán za manželku modelku Maríu Eugeniu „Kenitu“ Larraínovú. Po piatich mesiacoch sa rozviedli a Čiľan označil tento zväzok za najväčšiu životnú chybu.
Od roku 2008 žije v manželstve s Paulou Pavičovou. Pár má spolu päť detí vrátane trojičiek! O rodákovi zo Santiaga vyšli aj dve knihy. Pred 11 rokmi vzišla z pera Nelsona Floresa publikácia El extraño del pelo largo (Cudzinec s dlhými vlasmi) a o dva roky neskôr napísal Mark „Scoop“ Malinowski knižku Marcelo Rios: The Man We Barely Knew (Marcelo Ríos: Muž, ktorého sme sotva poznali). V roku 2014 priznal v rozhovore pre čilský denník El Mercurio, že trpí Aspergerovým syndrómom, čo je forma autizmu.
Marcelo Ríos ako plážový tenista
Kontroverzné chvíle v živote Ríosa
Marcelo je známy nielen ako skvelý hráč, ale aj kontroverzná osobnosť svetového tenisu. Na porovnanie s Guillermom Vilasom svojho času reagoval: „Nepoznám ho. Viem len, že bol svetová dvojka a ja som jednotka.“ Preslávil ho aj incident, pri ktorom zrazil svojho trénera Manuela Astorgu. Neskôr ho prepustil. Podrobnosti nie sú známe.
Druhá manželka María Eugenia „Kenita“ Larraínová ho obvinila, že ju pred rozvodom vyhodil za jazdy z auta. Na letisku bola potom videná s modrinami sediac na invalidnom vozíku. Ríos tvrdil, že spadla počas lyžovačky. V roku 2001 bol v Ríme zatknutý a skončil v cele. Najskôr totiž napadol taxikára a neskôr sa pobil aj s policajtom, ktorý ho zatýkal. Počas prípravy na daviscupové stretnutie s Ekvádorom (2003) údajne močil v hotelovom bare na ľudí. Z hotela v La Serene bol vyhodený.
V rovnakom roku bol vyhodený z baru v Santiagu. Urážal hostí a napadol čašníkov. „Trávnik je len pre dobytok a na futbal,“ uviedol pre zmenu počas Wimbledonu 1997. V roku 2000 bol vylúčený z podujatia v Los Angeles pre nadávky adresované empajrovému rozhodcovi. Známe sú aj jeho napadnutia reportérov. Niekoľkokrát bol počas Roland Garros označený za najarogantnejšieho hráča na okruhu.
Marcelo Ríos v televízii v novembri 2017:
Nepolepšil sa ani na „staré kolená“. Vlani, keď pôsobil ako asistent pri čilskom daviscupovom tíme, odmietol poskytnúť rozhovor médiám. „Ako hovorí môj osobný priateľ Diego Maradona, nikdy nekomunikujem s reportérmi, lebo stoja všetci za ho.no,“ vyhlásil. Zaplatiť musel pokutu 2500 amerických dolárov.
Pridajte komentár