V dnešnom vydaní siene slávy si pripomenieme poslednú Francúzku, ktorá vyhrala Roland Garros. Mnohí si ju však pamätajú kvôli jednému z najhorších koncov kariéry. Reč je, samozrejme, o Mary Piercovej.
Mary Piercová sa narodila 15. januára 1975 v kanadskom Quebecu francúzskej mame a americkému otcovi. Hoci začiatky jej kariéry sú spojené s USA, rozhodla sa reprezentovať Francúzsko.
Začiatky tenisovej kariéry
Tenis začala hrať až ako 10-ročná a už o dva roky neskôr bola americkou dvojkou medzi dievčatami do 12 rokov. Vo veku 14 rokov a dva mesiace debutovala na okruhu WTA v Charlestone (v súčasnosti sa hráčka pod 14 rokov nemôže prihlásiť ani na ITF turnaj, pozn. red.). Zo svojho prvého titulu WTA sa tešila už o dva roky neskôr v Palerme.
Rozchod s otcom a prvý grandslamový titul
Otec Jim bol známy temperamentnou, až agresívnou povahou. Nadával Mary, ale aj jej súperkám. V roku 1993 dostal od WTA zákaz zúčastňovať sa na dcériných zápasoch. Ona sa s ním prestala stretávať a jej novým koučom sa stal Nick Bollettieri. Do tímu prizvala aj brata Davida. Prednedávnom priznala, že v tom čase bola presvedčená, že s otcom už neprehovorí.
Rok po rozchode s otcom sa dočkala dovtedy najväčšieho úspechu. Po semifinálovej výhre na Roland Garros nad svetovou jednotkou Steffi Grafovou si zahrala prvé grandslamové finále. Podľahla v ňom Arantxi Sánchezovej-Vicariovej a na titul si musela ešte počkať.
Odveta za prehru na seba nenechala dlho čakať. Ďalšie finále a opäť proti tejto súperke si zahrala už na Australian Open 1995 a tentoraz s úspešným koncom. Vďaka prvému grandslamovému titulu vyskočila na svoje kariérne maximum v podobe 3. miesta.
Nedávno sa vyjadrila, že po finále sa rozhodla stretnúť s otcom a ukázať mu trofej, keďže on mal na nej tiež svoj podiel. Malo to však byť jednorazové stretnutie.
Zmierenie s otcom a cesta k vysnívanému Parížu
Po tom, čo sa Mary pri obhajobe melbournského titulu porúčala už v 2. kole, ukončila spoluprácu s trénerom Bollettierim. V ťažkej sezóne nakoniec nezískala žiaden titul.
V roku 1997 sa pomaly začala vracať do formy. V Austrálii stroskotala až vo finále na rakete Hingisovej a o titul si zahrala aj na Turnaji majsteriek. Tam zas nestačila na Janu Novotnú. Vykompenzovala si to však víťazstvom v Pohári federácie. Z 21. priečky sa vyšplhala na 7. miesto a WTA ju ocenila titulom Návrat roka. V ďalších dvoch sezónach získala až 5 titulov.
Veľký zlom nastal po prehre v semifinále v Indian Wells 2000, keď sa cítila byť na dne. Vtedy sa zahĺbila do viery, čo ju psychicky veľmi ovplyvnilo. Práve vďaka tomu dokázala odpustiť otcovi. Opäť sa začali stýkať a mali dobrý vzťah až do jeho smrti v roku 2017.
Veľkú zmenu korunovala na Roland Garros 2000 najcennejším titulom kariéry. Zdolala Conchitu Martínezovú a po boku Martiny Hingisovej triumfovala aj vo štvorhre. Je tak jedinou francúzskou ženou v tzv. otvorenej ére, ktorá vyhrala najväčší domáci turnaj.
Úpadok a návrat
V ďalších sezónach sa jej príliš nedarilo. V roku 2002 dokonca spadla do tretej svetovej stovky. Jediným významnejším míľnikom bol druhý triumf v Pohári federácie v roku 2003. Až takmer štyri roky po veľkom parížskom triumfe sa konečne dostala do turnajového finále. Na koberci v Paríži podľahla Clijstersovej a o pár týždňov v Hertogenboschi konečne pridala ďalší titul.
V roku 2005 dosiahla na ďalšie finále Roland Garros, kde však nestačila na Heninovú. Úspech zopakovala aj na US Open. Vo svojom prvom miestnom finále ju zastavila ďalšia Belgičanka Kim Clijstersová. Sériu veľkých finálových prehier zavŕšila na Turnaji majsteriek, tentoraz proti krajanke Mauresmovej. V tom istom roku triumfovala aspoň v Moskve, čo bol 18. a zároveň jej posledný titul v kariére.
Bolestivý koniec kariéry
V roku 2006 sa musela vzdať pre problémy s chodidlom Roland Garros i Wimbledonu a vrátila sa až v auguste. Na turnaji v Linzi sa v druhom kole stretla s Verou Zvonariovovou. V zápase viedla, no bolestivo spadla na ľavé koleno a musela skrečovať. Chcela sa vrátiť, bola dokonca nominovaná do francúzskeho olympijského tímu roku 2008, ale nakoniec sa odhlásila. Na kurte sa už viac neobjavila a neskôr oficiálne ohlásila koniec kariéry.
Život po skončení s tenisom
Od roku 2013 žije na Mauríciu, kde sa stará o tenisový rozvoj detí.V rokoch 2015 a 2016 vytvorila niekoľko malých ITF turnajov predovšetkým pre svojich zverencov. Pre zdravotné problémy otca však v roku 2017 v činnosti nepokračovala. Vo voľnom čase rada číta Bibliu a chodí do kostola. Venuje sa aj misijnej práci v Afrike.
Pridajte komentár