Home Blog Plat profesionálneho trénera alebo 30 – 40 týždňov na cestách

Plat profesionálneho trénera alebo 30 – 40 týždňov na cestách

by Michal Pokrivka

Blog tenisového trénera Jána Solčániho si našiel svojich čitateľov. Dnes sa pozrel na to, či je trénerom čo závidieť a čo všetko táto práca zahŕňa. A aká je za ňu pláca.

Tak ako zavodní hráči prelietajú ako včielka z kvietka na kvietok (migrácia s vidinou niečoho lepšieho je zakódovaná v ľudskej DNA), tak aj profesionálni tréneri dostavajú z času na čas nové zaujímavé, či menej zaujímavé ponuky. Je to prirodzené. Prirovnám to k hladu človeka. Príde na vás hlad. Vyhľadáte lokálnu reštauráciu s dobrými recenziami, objednáte si niečo podľa chuti, zaplatíte a odídete. Akokoľvek dobré bolo jedlo, šanca, že sa nepôjdete najesť niekde inde a skúsiť niečo nové, a možno lepšie, je skoro nulová.

Dnes som dostal ponuku z Kanady (venovať sa len jednému hráčovi na plný úväzok ako osobný tréner – dohliadať mu na prípravu a cestovať s ním po lokálnych a medzinárodných turnajoch). Posledná veta znela: „Koľko by nás stali tvoje služby?“ Zamyslel som sa. Nie, neboli to cifry. Premýšľal som nad hodnotou iných vecí…

Je im čo závidieť?

Máte prácu, kde sa pravidelne okolo tretej poobede vraciate domov, pracujete 5 dní v týždni a môžete si vypnúť mobil, venovať sa rodine, prechádzke so psom, ísť na záhradku, učiteľské prázdniny? Profesionálny tenisový tréner vám to môže len závidieť. Skoro každý muž má tajný sen byť úspešným športovcom či trénerom. Akokoľvek, nielen život s kamionistom, stavbárom (odchádzajúcim na fušky do zahraničia), ale aj s profesionálnym tenisovým trénerom nie je ľahký. Rodina (ne)má doma otca, ktorý je väčšinu roka na cestách.

Práca s ľuďmi sa radí medzi najnáročnejšie a to hlavne, keď náplňou vašej prace je týchto ľudí riadiť a manipulovať (trénovať) tak, aby sa neustále zlepšovali. Tridsať až 40 týždňov v roku mimo rodiny. Na miestach, ktoré si nevyberáte, zodpovedný za hráča 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Ak natrafíte na pracovitého a úctivého hráča s nekomplikovanými rodičmi, tak ste akoby vyhrali v lotérii. Neradi cestujete, či nebodaj sa bojíte lietať? Máte problém s orientáciou, chabé organizačné a komunikačné schopnosti, či slabé znalosti reči? Tak, práca profesionálneho alebo „travel coacha“ asi nebude pre vás. Na druhej strane môže byť cestovanie niekedy aj krásne. Pomimo toho zbierate veľa cenných pracovných a životných skúseností a zážitkov.

Tréner si však destináciu nevyberá a musí si hlavne plniť svoju pracovnú náplň. K tomu sa pridávajú faktory zvyšujúce stres, ako napríklad nečakané zmeny plánov spôsobené zranením, predčasná prehra, komplikácie s letom, či ubytovaním. Čisto teoreticky by toto malo byť snom každého tenisového trénera, či už po kariérnej, tak aj po zárobkovej stránke.

Stojí to všetko za to?

Plat „travel coacha“, ktorý trénuje hráča na okruhu futures a challanger tour sa zvyčajne pohybuje medzi 1500 – 3500 eur mesačne. O výške platu, samozrejme, rozhodujú skúsenosti, geografická poloha a štedrosť zamestnávateľa (šťastie). Ceny sú ale dosť podobné a je jedno v ktorej krajine žijete. Na Slovensku máme takých trénerov 20 – 30. Väčšina z nich musí robiť všetko to, na čo má hráč/ka z prvej svetovej päťdesiatky celý tím ľudí (manažér, fyzioterapeut, kondičný tréner, tenisový tréner, psychológ…).

Turnajové destinácie sú skoro stereotypne Európa, Turecko, Egypt a Maroko. Práce a zodpovednosti pribúda a plat je v porovnaní s trénermi top hráčov podstatne nižší. Pomimo základného platu je hráč zodpovedný hradiť trénerovi taktiež všetky cestovné náklady akými sú letenky, strava a ubytovanie. Celkové náklady sa mu tým pádom zdvojnásobujú. Pocit viny z navýšenia finančnej záťaže musí tréner jednoducho prehltnúť. Preto sa neraz stáva, že dostanete letenku s horšími aerolíniami a s niekoľkohodinovými prestupmi.

Na hoteli a strave sa, samozrejme, snaží hráč resp. jeho rodičia taktiež ušetriť. Tréner potrebuje naozaj dosť veľké meno a profesné rozpoznanie, aby si mohol „vytrucovať“ o niečo lepšiu kvalitu servisu. Istota udržania si takejto práce s jedným hráčom na dlhodobo je skoro nulová, čo sa zväčša snažia tréneri pokryť v zmluve klauzulou o týždennom až mesačnom kompenzačnom/odstupnom poplatku. Absolútne každý kto sa v tejto branži pohybuje, musí súhlasiť, že väčšina trénerov na tejto úrovni to robí predovšetkým pre svoj životopis. Aby sa mohli posunúť ďalej, boli viac rozpoznávaní a dostali lepšie ponuky (česť všetkým tým, ktorí do toho zapájajú aj srdce a vášeň!).

Akokoľvek, určite by si to mal vyskúšať každý tréner, ktorý pracuje alebo plánuje pracovať s výkonnostnou mládežou. Bez toho, aby tréner vedel, aká je úroveň hráčov v zahraničí, čo všetko profesionálny a juniorský tenis na medzinárodnej úrovni vymáha a aké sú nove trendy, nevie, na čo má svojich hráčov doma pripravovať! Dá sa s určitosťou konštatovať, že taký klubový tréner, ktorý nikde necestuje, síce možno zarobí viac, lenže v žiadnom prípade nie je schopný hráčom odovzdať toľko koľko jeho kolega s medzinárodnými skúsenosťami.

Turistika na úrovni

Viac si na profesionálnom okruhu zarobíte len ak sa vám pošťastí trénovať hráča/ku z top 50 ATP či WTA. Fanúšikov by možno zaujímalo, že takých trénerov mame momentálne u nás asi 5 – 7 (V. Pláteník, M. Lipták, L. Simon, P. Huber, M. Vajda, T. Tóth, …). Top hráči majú v tíme niekoľko ľudí, ich kariéra je pomerne krátka a musia myslieť na svoju budúcnosť. Preto je logické, že veľké peniaze nikomu rozdávať nechcú a nebudú.

Tenis je totižto drahý, individuálny šport a hráči väčšinu svojej kariéry počúvali nielen od svojich rodičov o tom, koľko ich to všetko stojí. Akokoľvek, pokiaľ ste nenatrafili na naozaj zámožnú a štedrú rodinu, ktorá je ochotná zaplatiť o niečo viac, a nemáte priezvisko Lendl alebo Becker, tak určite s touto profesiou nezbohatnete. Aj keď si pár trénerov na tej najvyššej úrovni prilepší mesačne o 5, 8 alebo 15-tisíc eur, ich plat je v porovnaní s inými populárnymi športmi stále dosť nízky.

Žiadna sláva

Ktorúkoľvek krajinu navštívite, tak tenisových trénerov, ktorí trénujú top 5 hráčov sveta (WTA, ATP), vymenuje len veľmi máloktorý tenisový nadšenec, čo len poukazuje na veľmi malé verejné rozpoznanie a určitú mentálnu satisfakciu tejto profesie. Akokoľvek, výhodou trénerov na tejto úrovni sú pomimo nadštandardného platu aj zaujímavé turnajové destinácie. New York, Melbourne, Tokio, Peking, Šanghaj, Londýn, Paríž, Los Angeles, Toronto. A väčší komfort pri cestovaní a ubytovaní.

Akokoľvek, som šťastný a vďačný za to, čo mi tento šport priniesol. Veľké skúsenosti, možnosť cestovať a žiť na krásnych miestach, ochutnať zaujímavé jedlá, stretnúť sa so známymi a výnimočnými ľuďmi. To pravdepodobne stálo za všetku tú obetu.

Bio trénera Jána Solčániho

V tomto blogu sa slovenský tenisový tréner Ján Solčáni, dlhodobo pôsobiaci v zahraničí, s vami podelí o bohaté skúsenosti nadobudnuté počas trénerskej kariéry, ktorá bola a je naozaj veľmi pestrá. Už ako 37-ročný pôsobil na 4  kontinentoch a v 9 rôznych krajinách. Pracoval a pracuje ako tréner či technický poradca s mnohými hráčmi, ktorí reprezentujú svoje krajiny v Davis Cupe, Fed Cupe, a juniorských národných mužstvách. Pre ilustráciu spomenieme maďarskú mužskú a bývalú juniorskú svetovú jednotku Mártona Fucsovicsa, novozélandského deblistu Marcusa Daniella, Bulharku Diu Jevtimovovú, slávneho Američana Jana-Michaela Gambilla, čínskych reprezentantov Wu Ti a Čou Ji-miao a ďalších juniorských reprezentantov zo Švajčiarska, Srbska, Poľska, Chorvátska, Ukrajiny, či Indie. Ján písal metodické články do mesačníka Slovenský tenis, švajčiarskeho mesačníka Smash, čínskeho tenisového magazínu a v roku 2010 vydal knihu Tenista – Profil tenisového hráča. Momentálne je Ján jedným z najvyhľadávanejších technických expertov a analytikov.

Podobné články

Pridajte komentár

Leave a Comment

19 + five =