Home Najdôležitejšie Mrazivá spoveď rekordného chorvátskeho bombardéra: Boli mesiace, keď sme nemohli príliš jesť či ísť von

Mrazivá spoveď rekordného chorvátskeho bombardéra: Boli mesiace, keď sme nemohli príliš jesť či ísť von

by Majo Malinovský
Ivo Karlovič

ZÁHREB – Vo februári oslávi už 42 rokov a na okruhu ATP by ste len ťažko hľadali staršieho a skúsenejšieho matadora akým bezpochyby je chorvátsky dlháň Ivo Karlovič.


211 centimetrov merajúci Chorvát je absolútnym rekordérom, keď vo svojej bohatej kariére nastrieľal vďaka delovému servisu súperom už viac ako 13 tisíc es. Na servise obávaný Karlovič, ktorý sa naposledy na súťažnom kurte objavil na októbrovom halovom podujatí v Kolíne nad Rýnom, kde podľahol Polmansovi, si v rozhovore pre behindtheracquet zaspomínal na svoje začiatky, ktoré neboli vôbec jednoduché.

https://www.youtube.com/watch?v=Q0dhbBTqPAU

Tenis najprv v láske nemal

“Ako človek som strávil 41 rokov. V šiestich rokoch som zobral raketu, ale nemal som rád tenis. O pár rokov neskôr som si šport zamiloval,” začína svoje rozprávanie Karlovič. “Vyrástol som v Juhoslávii počas vojny. Pár hráčom sa podarilo opustiť krajinu, ale my sme nemali veľa peňazí. Boli mesiace, keď sme nemohli veľa jesť ani ísť von, pretože nad našim mestom boli lietadlá a museli sme hľadať úkryt v podzemí,” pridáva mrazivé spomienky na neľahké detstvo.



Hrával basketbal

“Trénoval som vždy, kedykoľvek to bolo možné. Do 13 rokov som tiež hrával basketbal. Bol som vysoký a pohyboval som sa dobre, takže ma basketbaloví tréneri prinútili hrať proti 18-ročným, ale to sa mi nepáčilo. Možno som mohol ísť do NBA,” spomína Karlovič na svoje športové začiatky.

Ivo Karlovič
Ivo Karlovič (Foto: TASR/AP – Pavel Golovkin)

Zvažoval koniec

“Od 21 rokov som strávil tri roky na 300. mieste na svete. Bol som na seba tvrdý, pretože som videl, ako sa moji rovesníci dostávajú na vyššie priečky. Nemal som trénera, takže som cestoval sám. Než som na okruhu prerazil, myslel som na ukončenie. V tenise nemôžete byť realisti. Musíte byť snílek. Keď ste mladí, máte radosť a veríte, že sa stanete svetovou jednotkou. Potom zostarnete a uvedomíte si, že cesta je ťažká a vyžaduje šťastie. Postupom času sa moja kariéra stala monotónnou a ja som bojoval s tým, ako zostať motivovaný. Stále môžem dvíhať váhy a šprintovať tak, ako pred desiatimi rokmi, ale začal som sa pýtať sám seba, pretože ľudia hovoria, že starnem,” odhaľuje pozadie svojej kariéry chorvátsky obor.



Pandémia zasiahla aj jeho

“Počas pandémie som sa pokúšal zápasiť so súťažením bez publika. ⁣⁣⁣Chcel som mať počas svojej kariéry deti, pretože som chcel, aby ma videli na Grand Slamoch. Moja dcéra má deväť rokov a môj syn tri roky. Za posledných osem mesiacov si zvykli, že ma majú doma. Teraz je ťažké cestovať na turnaje, pretože ich musím opustiť,“ zareagoval na záver na dôsledky celosvetovej pandémie nového koronavírusu, ktorá poriadne ovplyvnila uplynulú tenisovú sezónu a s určitosťou zasiahne aj do úvodu tej nadchádzajúcej.

Zdroj: ts, behindtheracquet

Podobné články

Pridajte komentár

Leave a Comment

two × two =