BRATISLAVA – Ján Solčáni napísal rozsiahly odborný text, v ktorom analyzuje vzťahy v rámci trojuholníka tréner – hráč – rodič.
Dlhoročný slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí v ňom podrobne opisuje ako rodičia a tréneri svojim konaním zásadným spôsobom ovplyvňujú napredovanie svojich zverencov v súťažnom tenise.
Autor textu postupne rozmotáva navzájom prepojené vlákna javov, ktoré spolu vytvárajú zložitú realitu súťažného tenisu. A tým zároveň odkrýva aj nepríjemnú pravdu o temnej stránke výkonnostného tenisu, o ktorej sa nikdy nehovorí a ktorá zostáva úplne mimo mediálnej pozornosti.
Tento projekt vznikol v úzkej spolupráci s naším portálom bez akéhokoľvek zásahu do jeho obsahovej stránky.
Kto je Ján Solčáni?
Ján Solčáni je tenisový svetobežník, ktorý počas svojej kariéry pôsobil až v deviatich krajinách sveta. Medzinárodné uznanie si vybudoval najmä ako výkonnostný tréner špecializujúci sa na metodiku, dlhodobý rozvoj hráčov a ich prechod z juniorskej do profesionálnej kategórie.
Jeho rukami prešlo množstvo národných šampiónov a reprezentantov z rôznych krajín sveta. V Maďarsku viedol bývalú svetovú juniorskú jednotku Mártona Fucsovicsa, v Šanghaji spolupracoval popri iných reprezentantoch aj s olympijským medailistom Zhizhenom Zhangom a v novozélandskom Aucklande pod jeho vedením vyrástol ďalší olympijský medailista v štvorhre Marcus Daniell.
Je zakladateľom úspešného Švajčiarskeho projektu UTL (Univerzitná Tenisová Liga) a v súčasnosti sa popri rozvoji univerzitného tenisu v Európe venuje najmä podpore nádejných hráčov a ich tímov z pozície výkonnostného analytika a konzultanta. www.tennis-analyst.com / info@tennis-analyst.com / www.university-tennis.com.
1. Diel
Falošný obraz
Ohromujúce výmeny, hráči dvíhajúci nad hlavu veľké lesklé trofeje, šeky na miliónové sumy, podpisovanie zmlúv s luxusnými značkami. Cestovanie po svete na atraktívne miesta, pobyt v top hoteloch a lety v biznis triede, či dokonca súkromným lietadlom. To všetko len za to, že väčšinu času trávite na slnku hraním športu, ktorý milujete. Znie to fantasticky, však? Presne takto si väčšina ľudí predstavuje profesionálny tenis. Žiaľ, tento obraz predstavuje len malý zlomok reality výkonnostného tenisu. Štatisticky tak 0,01 %.
To, čo však na sociálnych sieťach nenájdete, sú dôsledky naháňania sa za touto dokonalou ilúziou.
Za týmto mediálnym pozlátkom však existuje aj odvrátená strana tenisu, ktorú väčšina ľudí nikdy nepochopí, lebo zostáva mimo bežnej diskusie a mediálnej pozornosti. Väčšina fanúšikov, rekreačných hráčov, či dokonca klubových a univerzitných trénerov vôbec netuší, čo sa skrýva za týmto obrazom.
Na jedného Federera z reklamy pripadá nespočetné množstvo rozpadnutých rodín, stovky vyhorených trénerov a tisícky hráčov, ktorí lietajú ekonomickou triedou na malé turnaje do neznámych destinácií. Delia sa o izby, vypletajú si sami rakety a hrajú pred pár divákmi. A aj keď sa pár šťastnejším podarí dáky ten turnaj vyhrať, ich náklady ďaleko prevyšujú ich zárobok. Profesionálni tenisti mimo prvej svetovej stovky a ich tréneri môžu len snívať o životnom štýle, spoločenskom statuse, či systémovej podpore, akú majú futbalisti, hokejisti či basketbalisti porovnateľnej úrovne.
Koreň podstaty problémov
Nenechajte sa zmiasť priamym úvodom. Nechystám sa nariekať, sťažovať sa, ani bezhlavo kritizovať. Opierajúc sa o fakty budem len úprimný a vecný. Hľadaním podstaty problémov. Postupne spolu rozmotáme prepojené nite javov, ktoré spolu vytvárajú zložitú realitu súťažného tenisu. Tú, ktorú väčšina ani nevidí, ani úplne nechápe a o ktorej iní jednoducho nechcú ani hovoriť.
Áno, ísť do hĺbky býva nepríjemné, no je to cena, ktorú je nutné zaplatiť za snahu o skutočnú zmenu.
Nie je to hra, ktorú všetci hrajú, ale tá, o ktorej všetci hovoria
Treba zdôrazniť, že nasledujúce riadky sa zameriavajú predovšetkým na výkonnostný tenis. Presnejšie na tú časť, v ktorej tréneri a rodičia svojim konaním zásadne ovplyvňujú cestu ambicióznych hráčov. Väčšina trénerov, najmä tých klubových, pracuje s klientmi, ktorí sa chcú len zabaviť, zapotiť sa, alebo si len dobre „zapinkať“. My sa však pozrieme na svet, v ktorom hráči a ich rodičia žijú snom o profesionálnej kariére. Svet tých, ktorých ženie ambícia a túžba dosiahnuť tie najvyššie ciele.
Kam tým mierim?
Pozrieme sa ďalej, než len na slávu hviezd, ktoré vidíme v televízii. Odhalíme aj problémy tisícok tých, ktorým sa nepodarilo dosiahnuť na vrchol napriek tomu, že obetovali tomuto športu úplne všetko. Tentoraz sa však pozrieme na veci aj z pohľadu tenisových rodičov a trénerov, ktorí stáli pri týchto hráčoch a ktorých životy boli ich cestou priamo ovplyvnené. Často sa totiž narieka len nad tým, aké ťažké to majú hráči a pritom sa zabúda na tých, bez ktorých by neodohrali jediný turnaj. Preto sa pokúsim hodnotiť spravodlivo a objektívne, bez hľadania vinníkov, pozerajúc sa na veci očami všetkých zainteresovaných.
Postupne sa dotkneme tém týkajúcich sa vplyvu tenisových rodičov na celkový proces rozvoja hráčov a ich zodpovednosti. Venovať sa budem aj otázke profesionálneho prístupu trénerov, ako aj témam funkčnosti tenisových zväzov a celého systému. Zároveň je dôležité uvedomiť si, že mnohé z týchto princípov platia naprieč všetkými úrovňami športu.
Následky verzus príčiny
Možno by ste po úvode čakali, že sa zameriam na niektorú z tradičných tém. Ako napríklad nerovnosť ziskov, kde hŕstka hviezd zarába milióny, zatiaľ čo väčšina profesionálov len s ťažkosťami pokrýva svoje náklady. Alebo, že otvorím aktuálnu tému rastúceho počtu hráčov, ktorí začínajú stále viac otvorene hovoriť o svojich psychických problémoch, čo dnes médiá riešia viac, ako kedykoľvek predtým. Áno, obe témy sú dôležité, no stále opisujú len následky a nie príčiny.
Tentoraz pôjdeme oveľa hlbšie. Odlupujúc vrstvy jednu po druhej, aby sme odkryli hlboko zakorenené problémy, ktoré už celé desaťročia ticho dusia svet výkonnostného tenisu. Tréneri, rodičia, hráči, zväzoví funkcionári, všetci sme toho súčasťou. Ovplyvnení, ale aj zodpovední.
Sme uväznení v systéme, kde má každý svoju úlohu, no málokto má odvahu priznať, že práve systém, v ktorom žijeme a ktorý spolu tvoríme, je toxický. V skutočnosti najviac ubližuje práve tým, ktorým záleží nie len na svojej práci, ale aj na svojich zverencoch. A zároveň aj tým, ktorí chcú niečo zmeniť. V konečnom dôsledku to má samozrejme dopad aj na hráčov, aj keď tí si to sami až tak neuvedomujú.
Na druhej strane, tí, ktorým na veciach nezáleží, nič nevidia, alebo sa jednoducho nestarajú a prirodzene necítia potrebu riešiť zodpovednosť za následky svojich činov. A napokon niektorí z nás zas nechcú vidieť vôbec nič, lebo poznanie a z neho vyplývajúce otázky, by znamenali, že by museli odkryť nielen systém, ale aj samých seba.
Hlbší zmysel
Tento text má vyvolať podnet na zamyslenie a otvorenie očí dokorán. Áno, odhaľuje niektoré nepríjemné pravdy, no cieľom určite nie je kritizovať, ale skôr vzdelávať, chrániť a viesť. Jednoducho povedané, poskytnúť praktickú cestovnú mapu. Ak táto iniciatíva pomôže k nájdeniu akéhokoľvek riešenia existujúcich problémov, alebo zachráni aspoň jedno talentované dieťa pred vyhorením, či ochráni aspoň jedného rodiča pred prílišným tlakom, jednu rodinu pred rozpadom, alebo motivuje jedného trénera byť nápomocnejším a efektívnejším, tak to svoj účel naplní.
Poďme teda priamo k veci tým, že sa bližšie pozrieme na tie najkritickejšie problémy:
- Finančná záťaž tenisu na hráčov a ich podporovateľov – rodičov
- Nekompetentnosť trénerov a jej dôsledky na mentálne a fyzické zdravie hráčov
- Neefektívny vzdelávací systém trénerov
- Prehnaná angažovanosť a zasahovanie rodičov
- Nedostatok dôvery medzi rodičmi a trénermi
- Náročnosť, neistota zamestnania a finančná nestabilita trénerov
- Uctievanie nesprávnych autorít
- Kultúra podozrievania a nadmernej teritoriálnosti medzi trénermi
- Osamelosť a sociálna izolácia
- Zbohatnúť s tenisom je ilúzia
V nasledujúcich častiach si ich jednu po druhej detailne rozoberieme.
Zdroj: Ján Solčáni, ts – Igor Uher
