BRATISLAVA – Rozhovor s Branislavom Stankovičom, v ktorom sme hodnotili tohtoročný Bratislava spôsobil rozruch a zdvihol hladinu emócii v tenisovom hnutí.
Dôvodom boli katastrofálne výsledky Slovákov, ktoré mali za následok množstvo negatívnych komentárov, ako aj viacero nepríjemných telefonátov očakávajúcich reakciu z našej strany.
V priebehu týždňa nás oslovili nielen viacerí prispievatelia do diskusie, ale aj niektoré osobnosti a bývalí reprezentanti, ktorých príspevky priebežne spracovávame. Po Vladimírovi Pláteníkovi vám ponúkame vyjadrenie ďalšej výraznej slovenskej trénerskej osobnosti Jána Solčániho, ktorému sme okrem tých istých, položili aj niekoľko doplňujúcich otázok.
- Ako vnímate názorovú zhodu Branislava Stankoviča s Milošom Mečířom na tom, že to so slovenským tenisom nevyzerá ružovo?
- Skúste zhrnúť v niekoľkých bodoch príčinu tohto stavu
- Ako dospieť k žiadúcej náprave?
- Ak by ste dostali pozvanie Mečířa za okrúhly stôl, prijali by ste ho?
Ján Solčáni je známy tenisový svetobežník, ktorý pôsobil v deviatich krajinách. Patrí medzi výkonnostných trénerov, ktorí sa špecializujú na rozvoj hráčov a ich prechod z juniorskej do profesionálnej kategórie. V Maďarsku viedol niekdajšiu svetovú juniorskú jednotku Mártona Fucsovicsa. V Šanghaji pre zmenu olympského medailistu Zhizhena Zhanga a v novozélandskom Aucklande pod jeho vedením rástol Marcus Daniell. Jeho rukami prešlo aj množstvo národných šampiónov a reprezentantov najmä v juniorských kategóriách.
Ako vnímate názorovú zhodu Branislava Stankoviča s Milošom Mečířom na tom, že to so slovenským tenisom nevyzerá ružovo?
„Myslím si, že pretrvávajúci úpadok v kvalite aj kvantite slovenských hráčov vo svetových rebríčkoch nie je vôbec novou témou. Slovensko už dlhšie v zahraničí nepovažujú za jednu zo svetových tenisových veľmoci, ako tomu bývalo pred rokmi. Skôr mi priam udrelo do očí vyjadrenie Miloslava Mečíra. Som úprimne zvedavý, či budeme riešiť podobne otázky v rozhovoroch aj o ďalšie štyri roky, pretože na podobné otázky som už odpovedal aj pred dvoma aj pred štyrmi rokmi a musím konštatovať, že sa odvtedy absolútne nič nezmenilo.“
Skúste zhrnúť v niekoľkých bodoch príčinu tohto stavu.
„Je to ako s auditom. V prvom rade by som musel vedieť, akú má zväz víziu do budúcnosti, aké sú jeho krátkodobé a dlhodobé ciele, kto za tie ciele hlasuje a kto je zodpovedný za ich napĺňanie. Nikto netvrdí, že sa na zväze nesnažia zlepšiť stav vecí, alebo, že by zväz nebol v určitých záležitostiach úspešný. Ale situácia je taká, aká je a predovšetkým výsledky sa už dlhodobo nemenia k lepšiemu. Skôr naopak.
Ak veci nefungujú, tak sa jednoducho treba poučiť a hľadať nové a efektívnejšie riešenia. Lenže, nemali by dostať tieto otázky skôr zodpovedné osoby na zväze? Nech sa vyjadria napríklad páni Moška, Mečíř, Habas, Macko a ďalší, ktorí za to nesú zodpovednosť. Inak tieto diskusie nikam nepovedú. Veď je to predsa náplňou ich práce.“
Niektorí bývalí reprezentanti tvrdia, že je iná doba a deti sú lenivé.
„Áno, práca s deťmi je dnes určite náročnejšia ako pred 30 rokmi. Je iná doba, lenže na to sa vyhovárať nemôžeme. Mnohé západné krajiny sú na tom oveľa horšie. Práca s mládežou je tam ešte náročnejšia. Vždy, keď sa vrátim na Slovensko, vidím v mládežníckych kategóriách stále dostatok talentov, ktoré by sa vedeli presadiť. Len v Banskej Bystrici a v okolí ich je niekoľko. Takže problém určite nebude iba vo vyššej životnej úrovni, ani v príliš liberálnej výchove, alebo v technologických výdobytkoch. Dobe sa treba prispôsobiť.“
Aké máte skúsenosti so zväzmi v iných krajinách?
„Bohužiaľ, fungovanie systému vo väčšine zväzov vo svete je o vzťahoch, kontaktoch a vzájomnej previazanosti, tak rodinnej ako aj finančnej. Možno vás aspoň trochu upokojí fakt, že podobne ako u nás, to funguje aj v iných krajinách. Za úspechmi hviezdnych hráčov stoja takmer vždy fanatickí rodičia a nie zväzy.“
Ako dospieť k náprave?
„V každom prípade je nutná celková zmena. Žiadne čiastkové zmeny už bohužiaľ nebudú možné. Slovenský tenis je tak polarizovaný, že ktokoľvek, kto sa vyjadrí kriticky, už šancu k spolupráci nedostane. Ak by sa aj do terajšej štruktúry dostal šikovný človek, otázkou je, nakoľko by mal voľné alebo zviazané ruky pri presadzovaní svojich názorov a projektov.
Ak by prišlo k zmene, zväz by sa mal podľa môjho názoru sústrediť na tieto oblasti. Zamestnať top expertov, skvalitniť vzdelávanie trénerov a efektívnejšie podporovať regióny. V prvom prípade to znamená, hľadať takých expertov, ktorí sa netočia celý život len okolo jediného mesta, či jednej krajiny. Ale takých, ktorí majú najvyššie možné vzdelanie, bohaté skúsenosti, ako aj reálne výsledky. Je dôležité zapojiť do obnovy to najlepšie, čo máme. Inak povedané, ľudí, ktorí naozaj vedia, čo robia.
Druhou dôležitou oblasťou je rozvoj a investície do regiónov. Tam „nie je o čom“, v tejto oblasti strácame najviac kvality a kvantity. Príčinou je mizerná perspektíva pre talentované deti, ktoré dosiahnu vo veku 12-14 rokov požadovanú výkonnosť a nemajú sa kam ďalej posunúť. Množstvo lokálnych trénerov im už nemá čo ponúknuť. Hráčom pritom chýba vo viacerých menších mestách kvalitné zázemie a sparing.
Všetci skúsení tréneri dobre vedia, že mladí nádejní hráči by mali trénovať a výkonnostne napredovať spoločne a nie byť oddeľovaní. Paradoxne, v tenise funguje pravidlo, že tréneri, kluby či akadémie, si za každú cenu držia tých najlepších v klietke až kým ich „neudusia“.
Riešenie tohto problému vidím v spolupráci zväzu so športovými gymnáziami. Vytvorením regionálnych tréningových centier a vzájomným prepojením týchto inštitúcií. A to pod dohľadom osoby zo zväzu, ktorá má dobré manažérske schopnosti a dostatočné skúsenosti s rozvojom tejto špecifickej kategórie hráčov.
Nedá sa spoliehať na to, že každý mladý talent sa hneď odsťahuje do Bratislavy. To nie je riešenie, pretože nie každý rodič je ochotný zmeniť mesto, kde má prácu, rodinu, kde chodí dieťa na strednú a podobne. Na druhej strane, posielať hráčom a klubom peniaze bez toho, aby sme presne vedeli kam, ako a kým budú použité, je neefektívne. To skôr vnímam iba ako predvolebnú kampaň.
Poslednou oblasťou je efektívnejšie vzdelávanie trénerov a jednotná metodika. Bez vzdelaných trénerov a overeného systému úspechy nedosiahneme. Mnohí regionálni tréneri by aj boli hladní po vzdelávaní, ale terajší systém vzdelávania ako aj naša metodika sú zastaralé a trénerské školenia nemajú potrebnú kvalitu. A tu sa spája prvý bod s druhým. Mať kvalitných ľudí na správnych miestach. Takže ak to zhrniem, bolo by potrebné efektívnejšie podporovať regióny v podobe väčších investícií do infraštruktúry a do efektívnejšieho vzdelávania trénerov.“
Ak by ste dostali pozvanie od Miloša Mečířa za okrúhly stôl, prijali by ste ho?
„Ak by som mal byť súčasťou nejakého projektu, ktorý má zmysel, tak možno áno. Je však otázne, v akej úlohe a za akých podmienok. Inak v tom nevidím žiadnu logiku ani význam.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár