BRATISLAVA – Jediná veta z rozhovoru s Branislavom Stankovičom, v ktorom sme zhodnotili tohtoročný Bratislava Open stačila na to, aby rozvírila hladinu.
Tá priniesla okamžité množstvo prichádzajúcich komentárov z nášho tenisového hnutia, ako aj viacero nepríjemných telefonátov očakávajúcich reakciu z našej strany. Niet sa čomu diviť, veď na spomínanom bratislavskom turnaji sa z kompletne zastúpenej slovenskej špičky dokázal prepracovať do druhého kola hlavnej súťaže iba jediný domáci zástupca. A to sa bavíme o podujatí challengerovej úrovne. Niektorí respondenti to označili za totálny výbuch, ďalší ako prejav kolapsu slovenského tenisu.
Stačila jediná veta
V predmetnom rozhovore Stankovič pomerne zásadným spôsobom hovoril o neustále sa prehlbujúcom zaostávaní Slovenska za svetovým tenisom. A okrem iného vyzval kompetentných, aby spoločne dali hlavy dokopy a našli východisko z nelichotivej reality. A kľúčová veta, ktorá viacerým výrazne zodvihla krvný tlak? „Aj s prezidentom STZ Miloslavom Mečířom sme sa zhodli v názore, že situácia v slovenskom tenise nie je vôbec ružová,“ prezradil Stankovič.
Silná odozva a množstvo reakcií nás viedli k tomu, že sme v priebehu týždňa oslovili nielen viacerých prispievateľov do diskusie, ale aj niektoré významné osobnosti nášho tenisu a bývalých reprezentantov, ktorým sme položili nasledujúce otázky:
- Ako vnímate názorovú zhodu Branislava Stankoviča s Milošom Mečířom na tom, že to so slovenským tenisom nevyzerá ružovo?
- Skúste zhrnúť v niekoľkých bodoch príčinu tohto stavu
- Ako dospieť k žiadúcej náprave?
- Ak by ste dostali od Miloša Mečířa pozvanie za okrúhly stôl, prijali by ste ho?
Ako prvý sa zapojil do diskusie medzinárodne uznávaný slovenský tréner Vladimír Pláteník, ktorý vytiahol medzi elitu viacero známych hráčok ako Henrietu Nagyovú (21. v rebríčku WTA), Dominiku Cibulkovú (12.), alebo Naďu Petrovovú (13.). Je taktiež známy svojim kritickým postojom k práci Slovenského tenisového zväzu. A keďže odpovede aktuálneho trénera 20-ročnej talentovanej Češky Lindy Fruhvirtovej svojou výpovednou hodnotou ďaleko presiahli rámec ankety, ponúkame vám jeho vyjadrenia v obsiahlejšom rozhovore, v ktorom sme mu položili aj viacero doplňujúcich otázok.
Ako vnímate názorovú zhodu Branislava Stankoviča s Milošom Mečířom na tom, že to so slovenským tenisom nevyzerá ružovo?
„Od týchto ľudí je to smutné a tak trocha aj pokrytecké konštatovanie. Keď Miloš Mečíř pri voľbách za prezidenta STZ zistil, že sa misky váh začali nakláňať na opačnú stranu, než si on sám predstavoval, začal ospevovať slovenský tenis. Tvrdil, že je ako dobre rozbehnutý vlak a že by si nedovolil dať ani smietku na koľajnicu, aby sa nevykoľajil. Toto tvrdenie počuli všetci. Je absurdné až smiešne, že ten istý človek po troch rokoch vo funkcii teraz bedáka, v akom stave je slovenský tenis.
Napokon, veď táto skupina ľudí spolu pôsobí aj v rámci projektu HTS. Väčšiu časť svojho života spolu pracujú, komunikujú, spolu sa zabávajú na akciách, ktoré organizujú na Slovane. Preto si vôbec nemyslím, že až teraz konečne pochopili a dospeli k poznaniu, ako na tom slovenský tenis v skutočnosti je. Práve títo ľudia dlhodobo vedia o tom, že nefunguje. A práve preto, to považujem za veľmi oneskorené, smiešne a predovšetkým alibistické vyjadrenie.“
Ako dospieť k náprave?
„Východisko vidím predovšetkým v príchode nových ľudí. Rovnako tak je nevyhnutné uviesť do života iný nosný projekt, ktorý musí byť kontrolovaný Ministerstvom športu. Mal by obsahovať štruktúry, ktoré už boli pred tým vymyslené a dobre fungovali. Fungovali kluby, TSM-ky, rovnako ako vrcholové strediská. Rovnako tak by sme sa mali vrátiť ku kritériám, ktoré boli dané, či už herné, kondičné, alebo rebríčkové. Mali sme kvalitných trénerov, ktorí boli pravidelne kontrolovaní hlavnými trénermi z STZ. Tí určovali, čo sa v akom veku bude trénovať, aby sme mali jednotnú metodiku. Treba si uvedomiť, že Československo bolo jednou z najväčších tenisových mocností. Osobne by som presne vedel, čo by som mal robiť za predpokladu, že by som dostal šancu znova naštartovať slovenský tenis. Navyše, v súčasnosti máme ešte lepšie možnosti, ako tieto projekty vylepšiť. V tom vidím našu budúcnosť.
A ešte k tomu by som zmenil kompetencie trénerskej rady, ktorá roky rozhoduje o tom, kto môže a kto nemôže cestovať na turnaje. Kto dostane a kto nedostane podporu, či voľné karty. Podľa mňa by sa všetko malo odvíjať od rebríčkov, od správne nastavených kritérií. Trénerská rada by mala byť len poradným orgánom a nemala by o ničom rozhodovať.“
Už 32 rokov na čele
Skúste zhrnúť príčinu tohto stavu
„Hlavnou príčinou súčasného stavu je fakt, že už 32 rokov je na čele STZ stále ten istý človek, čo je svetová rarita, ktorú neobjavíte nikde na svete asi ani v žiadnom inom športovom odvetví. Je to človek, ktorý nikdy tenis nehral, ktorý mu ani sám nerozumie a ktorý sleduje iba vlastné záujmy a ciele. Je to človek, ktorý absolútne zlyhal z dôvodu, že koncept, ktorý vymyslel a ktorý u nás funguje už 32 rokov, je postavený na neakceptovateľnom princípe. Na tomto základe si pán Moška sám vyberie jediného hráča, do ktorého vloží všetky nádeje a zahrnie ho všemožnou podporou a investíciami do športového rastu.“
Môžete byť konkrétny?
„Pri pohľade na prierez kariéry generálneho sekretára natrafíme najprv na meno Tomáša Čatára, ktorého tuším aj sám viedol ako tréner žiakov. Čatár bol jeho prvým protežovaným hráčom. V tom čase sa radila generácia slovenských juniorov k top 15 hráčom na svete. Hráči ako Martin Hromec, Boris Borgula, Boris Sepesi, Roman Kukal alebo ja, sme súperili s top tenistami o turnajové tituly a to bez akejkoľvek podpory od zväzu. Investície a všetka podpora boli dopriate jedinému hráčovi, Tomášovi Čatárovi. A výsledok? Z tohto talentu napokon aj tak nič nebolo. Chlapec šiel študovať do USA.“
Zaznamenali ste aj iné podobné prípady protekcionizmu?
„Aj neskôr pán generálny sekretár upriamil vždy pozornosť iba na jeden konkrétny talent. Z toho napríklad roky profitovali Lukáš Lacko, alebo Magdaléna Rybáriková. Aj preto v tom čase viacero nespokojných hráčov z NTC napokon odišlo. Vždy sa hralo iba na jediného hráča. Miesto toho, aby sa pracovalo s viacerými, so širším jadrom. Alebo aj s mládežou od 10 do 12 až 14 rokov. Celé toto nastavenie bolo od začiatku úplne choré. Základňa sa pritom každým rokom stále viac zmenšovala jednoducho preto, že tenis je naozaj drahý šport. Kariéra každého mladého hráča stojí obrovské financie, ktoré idú na platy trénera, kondičného trénera, alebo na cestovné náklady. Toto sú informácie, ktoré bežní rodičia mladých hráčov nemajú, z novín sa ich nedozvedia. STZ mal už dávno vytvoriť koncept, ktorý by ponúkol určitú formu podpory najlepším hráčom a ich rodičom a motivoval ich.“
Pred dvoma rokmi rezonovalo v tenisovom hnutí prijatie nových stanov. Vy ste k nim mali viaceré výhrady.
„Po prehratých krajských voľbách v Bratislave pred troma rokmi si vedenie zväzu prostredníctvom väčšiny v Rade STZ odsúhlasilo zmenu týchto stanov. V rámci nich zmenilo volebný kľúč, na základe ktorého majú dva najväčšie bratislavské kluby, na čele ktorých stoja Mečíř s Moškom z dvadsiatich hlasov zrazu po osemdesiat. Nové stanovy, ktoré si páni Moška, Greguška a Mečíř nastavili, sú absolútne tendenčné. Na ich základe prakticky nie je možné ich odvolať z funkcií. Osobne si myslím, že sú to veci na hrane zákona.“
V Rade STZ však sedia krajskí funkcionári.
„Krajskí funkcionári sú vďační zväzu, keď môžu dvakrát do roka vycestovať na niektorý Grandslam, čo vnímam ako neúčelné plytvanie peniazmi a to je skutočne na zaplakanie. Ľudia z Rady STZ sa môžu hanbiť za to, že vložili do rúk niekoľkým funkcionárom zo sekretariátu STZ absolútnu moc. Práve toto úzke jadro s absolútnou mocou doviedlo slovenský tenis tam, kde aktuálne je. Preto by mali na svojich pozíciách skončiť. Nový minister športu by si mal tieto stanovy podrobne preštudovať a následne aj zasiahnuť. Ony sú totiž priam ušité na mieru ľuďom okolo Mošku, ktorí sa na svojich postoch prostredníctvom týchto stanov doživotne zabetónovali.“
Nepomohlo by zmeniť situáciu nastavenie verejnej mienky? Napríklad u rodičov?
„Aj rodičia hráčov už museli zaevidovať, že stav v slovenskom tenise je naozaj kritický. Mali by zatlačiť na štatutárov, aby prišlo k zásadnej zmene. Aby sa ten slovenský tenis pohol iným smerom. Smerom k iným projektom podpory, ktoré tu už dlho bez problémov fungovali za čias federácie. Treba ich len obnoviť.“
Ak by ste dostali pozvanie od Miloša Mečířa za okrúhly stôl, prijali by ste ho?
„Ak by som dostal pozvanie k okrúhlemu stolu od pána Mečířa, tak by som ho akceptoval iba v tom prípade, ak by sa konal za účasti verejnosti, alebo v televízii. Hovorím to na základe negatívnych osobných skúseností, keď bola dokonca zamietnutá moja účasť na stretnutí rady STZ súvisiaca s mojim nedobrovoľným odchodom z trénerskej rady. Porúčal som sa aj napriek tomu, že som z archívu STV poslal na STZ video, ktoré jednoznačne dokazuje klamstvá pána Mečířa, ktorý prekrútil moje slová. Bol som vyhodený len preto, že som v televízii prezentoval svoj vlastný názor. A ten som oprel o svoje poznanie stavu veci.“
Je zvláštne, že tak učinili napriek vašej reputácii.
„Viete, svoje vedomosti som postupne nadobúdal počas vlastnej 26-ročnej krvopotne vydretej praxe súkromného trénera a počas ďalších 20 rokov hráčskej kariéry. Nikdy som za sebou nemal žiadnu federáciu. Nebral som tenistky s Top rankingom. Vychovával som a výkonnostne posúval hráčky, ktoré boli v rebríčku od 200. do 400. miesta. A postupne som ich dotiahol medzi 20 až 30 najlepších na svete. Takéto výsledky nemá za sebou možno ani jeden tréner na svete a nie to ešte na Slovensku.“
Spolupráca s STZ?
Za akých okolností si viete predstaviť vašu spoluprácu?
„Svoje know – how si nechávam pre seba. Ak by som ho mal s niekým zdieľať, tak len v prípade poskytnutej záruky, že mi nebude ukradnuté. To znamená, ak sa budem môcť podieľať na riadení nového projektu. Za iných okolností nie.“
Ako chcete s nimi spolupracovať, ak im neveríte?
„Poviem to úprimne. Neviem si predstaviť, že by som pomáhal ľuďom, ktorí robili iba krovie pánovi Moškovi. Som ochotný si sadnúť a začať meniť veci, ale nie s týmito ľuďmi. Spolupracovať s nimi je veľmi náročné. Tridsaťdva rokov sa tvárili, ako to perfektne funguje. Slovenský tenis pritom nechali padnúť až na úplné dno a teraz by chceli pre nápravu niečo vymyslieť. Mali k tomu dostatočne veľa príležitostí, lenže oni buď mlčali, alebo sa občas iba maximálne diplomaticky vyjadrili. A teraz zrazu chcú zachraňovať slovenský tenis. Práve kvôli ich ničnerobeniu nám ušli minimálne dve generácie talentovaných hráčov. Myslím si, že je len na ľuďoch z tenisového hnutia aby určili, ktorým smerom sa má slovenský tenis uberať. Nemyslím si však, že by bolo správne spoliehať sa na ľudí, ktorí to tu 32 rokov nechali pustošiť.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár