Pri austrálskych tenisových talentoch je už takmer pravidlo, že ich korene siahajú ďaleko za hranice kontinentu. Nick Kyrgios, Thanasi Kokkinakis, Alex de Minaur, Akira Santillan a taktiež Alexej Popyrin, ktorého si dnes priblížime.
Detstvo a skvelá juniorská kariéra
Alexej Popyrin sa narodil 5. augusta 1999 v austrálskom Sydney. Ako už meno napovedá, jeho korene siahajú do Ruska. „Moji rodičia imigrovali do Austrálie pred mojím narodením. Žil som tam osem rokov. Potom sme sa na dva roky presťahovali so Dubaja, odtiaľ zas do Španielska, aby som sa naučil hrať na antuke. V tenise je to veľmi dôležité,“ porozprával o svojom kočovnom živote mladík, ktorý sa venuje tenisu od štyroch rokov.
Po zisku titulu na národnom šampionáte do 12 rokov:
Na juniorský okruh zamieril v máji 2013, keď mal len 13 rokov! Rýchlosťou blesku sa posúval z najmenších turnajov na čoraz väčšie. Na Australian Open 2015 si odkrútil grandslamový debut medzi chlapcami. Vypadol v 1. kole, rovnako ako o 12 mesiacov neskôr. Na Roland Garros 2016 už postúpil do 3. kola. Napriek vysokej postave sa na antuke presadzoval navýraznejšie a vlani v Paríži šokoval svet. Po finálovom víťazstve 7:6(5), 6:3 nad Španielom Nicolom Kuhnom získal titul.
V areáli Rolanda Garrosa sa stal len druhým austrálskym víťazom juniorskej dvojhry po Philovi Dentovi z edície 1968. Medzi profesionálmi uspeli iba legendy Roy Emerson, Ken Rosewall a John Newcombe. „Som šťastný, že som medzi nimi. Je to neuveriteľné,“ tešil sa po zisku trofeje, ktorý ho katapultoval na 2. miesto juniorského renkingu. Zároveň to bol signál, že treba všetku pozornosť sústrediť na mužské podujatia.
Postupné napredovanie medzi profesionálmi
Po jednom štarte medzi mužmi absolvoval austrálsky tenista v rokoch 2013 a 2014. Serióznejšie sa zameral na profesionálne turnaje v sezóne 2016. Jeho najväčšími úspechmi boli len dve štvrťfinále ITF Futures podujatí. Fantastické lanské leto korunoval v júli ziskom titulu na ITF Futures akcii v poľskom Mragowe. V novembri si ešte zahral finále v indonézskej Jakarte.
Úvod tohto roka ukázal, že Alexeja možno čakajú prelomové mesiace. Na ATP turnaji v Sydney sa dostal cez Argentínčana Federica Delbonisa a Francúza Nicolasa Mahuta do hlavnej súťaže. Na Australian Open si odkrútil s voľnou kartou grandslamový debut medzi dospelými a potrápil Američana Tima Smyczeka.
Fragmenty z 1. kola Australian Open:
V poslednom období sa snaží presadiť na challengeroch. A je na dobrej ceste. Vo februári postúpil vo francúzskom Cherbourgu do štvrťfinále, z ostatných týždňov má na konte 2. kolá v španielskej Marbelle a Tunise. V Španielsku odohral vyrovnaný duel aj s naším Martinom Kližanom.
Alexej Popyrin vs Martin Kližan (zostrih):
Hoci ešte Austrálčan nezískal žiadny challengerový titul a nepresadil sa výraznejšie na hlavnom okruhu, možno povedať, že systematicky napreduje. Vlani na jeseň bol v rebríčku na 719. pozícii, dnes okupuje svoje maximum v podobe 405. miesta.
Profil hráča
Alexej Popyrin je 196 centimetrov vysoký obor vážiaci 78 kilogramov. Tenis hrá pravou rukou, bekhend obojručne. Hoci označuje za svoj najobľúbenejší povrch antuku, má všetky predpoklady presadzovať sa aj na hardoch a tráve. Presne tak, ako jeho argentínsky idol Juan Martín del Potro, s ktorým má veľa spoločného. Paralely si všimol aj kouč Patrick Mouratoglou. Práve v jeho akadémii vo francúzskom Nice sa sydneyský rodák pripravuje, hoci býva s rodinou v Marbelle.
„Páči sa mi, že má veľké zbrane, čo je v dnešnom tenise veľmi dôležité. Už teraz hrá na mimoriadne vysokej úrovni, no stále má veľký priestor na zlepšovanie. To je pozitívne. Myslím, že je podobný typ hráča ako del Potro. Má podobné vlastnosti,“ hovorí o ňom Mouratoglou – osobný tréner americkej ikony Sereny Williamsovej.
Aj voľnočasové aktivity 18-ročného tínedžera sú späté so športom. Ak zrovna nenaháňa tenisovú loptičku na kurte alebo nedrie v posilňovni, s kamarátmi si ide zahrať futbal či basketbal. Ak si potrebuje dať oddych od fyzickej námahy, siahne po knižke.
Predikcia Tenisového sveta: Alexej Popyrin je skutočne atypický Austrálčan. Hoci sa zatiaľ profiluje najmä ako antukár, minimálne rovnako úspešný bude v budúcnosti aj na harde. Má dobrý servis i forhend, no práve podanie by mohol vzhľadom na svoju výšku ešte vyšperkovať. Pri podobných dlháňoch je prienik medzi elitu často zdĺhavejší. Potrebujú sa naučiť lepšie koordinovať pohyby, čo je momentálne výzva aj pre Opelku či Kordu. Prienik do top 100 očakávam v prípade Alexeja najskôr na jeseň 2019, skôr v sezóne 2020. Raz to zrejme dotiahne do top 20, ale grandslamové tituly budú podľa mňa o 5-10 rokov zbierať iní.
Pridajte komentár