Turnaj v Miami napísal počas posledných dvoch týždňov niekoľko zaujímavých príbehov. John Isner sa stal najstarším prvovíťazom podujatia ATP Masters 1000, no oveľa senzačnejšie boli výkony, ktoré predvádzala Danielle Collinsová.
Netradičné začiatky v skromných pomeroch
Danielle Rose Collinsová, ako znie jej celé meno, sa narodila 13. decembra 1993 v St. Petersburgu na Floride. Hoci práve tu sídli organizácia WTA, tenisové začiatky malej Danielle skôr pripomínajú dievča z rozvojovej krajiny. Skúšala futbal, plávanie, gymnastiku, no v šiestich rokoch si najväčšmi obľúbila tenis. Na ligovej úrovni sa mu venoval jej otec Walter. Ďalšou inšpiráciou bol spolužiak, ktorý nosil v pondelok do školy ukázať trofeje.
Ako sama spomína, rodina nemala peňazí nazvyš. Nezamierila preto do klubu, nemala trénera. Základy ju naučil otec, neskôr chodievala na verejné kurty neďaleko domu. Buď hrala o stenu alebo si zahrala s náhodnými návštevníkmi. Keď mala osem rokov, všimla si jej talent skupinka osemdesiatnikov, ktorí ju zavolali, aby sa k nim pridala. Vtedy absolvovala svoj prvý „zápas“.
Postupne sa zlepšovala, neskôr ju preto brávali medzi seba aj lokálni ligoví tenisti. „Bola som tak trochu samouk. Na všetko som musela prísť sama, byť vynaliezavá, pretože moji rodičia nemali peniaze,“ odhalila nedávno úskalia svojich prvých tenisových krokov.
Prvé úspechy
Hoci to mala v porovnaní s rovesníčkami ťažké, nevzdávala sa. V 12 rokoch vyhrala národný šampionát v tejto vekovej kategórii. „Vo finále som porazila dievča, ktoré bolo tenisový zázrak, bola považovaná za novú Mariu Šarapovovú. Po zápase som povedala rodičom, že nová Maria Šarapovová budem ja,“ spomína so smiechom.
„Požiadala som rodičov, aby som sa mohla vzdelávať z domu. Rozhodla som sa zasvätiť život tenisu. Keď som nastúpila na strednú školu, nemala som možnosť hrať medzinárodné turnaje. Rodičia si to nemohli dovoliť. Musela som preto hrať iba domáce podujatia. V 16 rokoch som bola najlepšia v štáte v kategórii do 18 rokov. Myslela som si, že nie je môj osud hrať na celosvetovej úrovni. Tak som si povedala, že som dosť múdra a môžem ísť na univerzitu, kde budem ďalej hrávať,“ približuje jedno z najdôležitejších rozhodnutí v tínedžerskom veku.
Na národnom šampionáte v roku 2011:
Štarty medzi profesionálkami a univerzitné úspechy
V rokoch 2009 – 2012, ešte ako stredoškoláčka, odohrala Danielle niekoľko ITF turnajov na americkej pôde. V sezóne 2011 dokonca vo Williamsburgu triumfovala. Vždy však vedela, že je na míle vzdialená od toho, aby sa živila tenisom. Štúdium v odbore médií na Floridskej univerzite, na ktoré nastúpila v roku 2012, malo preto najvyššiu prioritu. Až takú, že sa v sezóne 2013 nezúčastnila na žiadnom profesionálnom turnaji. Ani v školskom tíme nedostávala veľa šancí.
V sezóne 2014 prestúpila floridská rodáčka do Virgínie a stala univerzitnou majsterkou Spojených štátov amerických, čo jej vynieslo voľnú kartu na US Open. Počas sezóny pritom hrala s drobnou zlomeninou zápästnej kostičky! Z čista jasna sa po tomto úspechu ocitla v žiare reflektorov. A to doslova. Na Štadióne Arthura Asha ju čakala v 1. kole newyorského Grand Slamu Rumunka Simona Halepová. Collinsová zanechala výborný dojem. Bojovala zo všetkých síl a s favoritkou prehrala v troch setoch 7:6(2), 1:6, 2:6.
Krátka ukážka zo súboja proti Halepovej:
Niekto by očakával, že to bude prvý krok na ceste medzi profesionálky. Omyl. Danielle sa naďalej naplno venovala škole. V roku 2015 sa rozhodla, že sa neprihlási na žiadny ITF turnaj.
Druhý celoštátny titul, štátnice a definitívne rozhodnutie
Rok 2016. Posledný ročník na vysokej škole. Američanke vyšlo takmer všetko, na čo siahla. Po druhý raz sa stala univerzitnou majsterkou krajiny, čo znamenalo návrat na US Open. V 1. kole podľahla 1:6, 2:6 Ruske Jevgeniji Rodinovej. Nebol dôvod na smútok. Pri záverečných skúškach si počínala oveľa úspešnejšie a už ako držiteľka vysokoškolského titulu získala aj titul tenisový – na ITF akcii v Stillwateri.
Danielle Collinsová o svojich univerzitných úspechoch:
Bolo rozhodnuté. Danielle Collinsová sa skúsi stať tenisovou profesionálkou. Do konca roka nazbierala peknú porciu bodov, ktoré ju vyniesli v renkingu na 281. miesto. Vlani už poctivo obiehala jeden turnaj za druhým. Samozrejme, v rámci šetrenia najmä tie americké, ktorých je, našťastie, dosť. Trofej pre víťazku zdvíhala nad hlavu v Bethany Beach a Normane. Na konci sezóny bola na 167. pozícii.
Skromné ciele, ktoré sú tento rok prekonané
„Mojím cieľom bolo dostať sa v rebríčku WTA do top 100 a hrať v hlavných súťažiach všetkých Grand Slamov,“ odvetila nedávno na otázku o tom, čo si v decembri stanovila ako cieľ na rok 2018. Na Australian Open sa rozhodlo, že druhá časť splnená nebude. Výprask 0:6, 1:6 od Češky Denisy Allertovej bol vo finále eliminácie studenou sprchou.
Ak máte za sebou strastiplné začiatky ako Danielle, ťažko vás niečo zlomí. Padnúť a znova vstať dokázala už niekoľkokrát. Tentokrát nielenže vstala, ale práve od tejto porážky je ako pokropená živou vodou. O dva týždne neskôr sa tešila na WTA 125K turnaji v Newport Beach zo svojho najcennejšieho titulu. V Indian Wells zaskočila dokonca krajanku Madison Keysovú, postúpila do 4. kola a pokorila métu top 100. Tú, na ktorú mala vyhradených ešte niekoľko mesiacov.
Ešte väčší šok prišiel v Miami. Americká bojovníčka si tu pripísala proti krajankám Coco Vandeweghovej a Venus Williamsovej ďalšie veľké víťazstva. Až v semifinále ju zastavila Lotyška Jelena Ostapenková. Odmena v podobe posunu na 53. priečku renkingu zároveň znamená, že ďalšie vytúžené Grand Slamy jej už tento rok neujdú.
Danielle Collinsová vs Venus Williamsová (zostrih):
Príbeh Danielle Collinsovej jasne dokazuje, že keď má hráč vôľu a je ochotný tvrdo na sebe pracovať, nepotrebuje byť obklopený špičkovými trénermi. Aj v chudobných pomeroch môže vyrásť elitná tenistka.
Pridajte komentár