Tenisti tmavej pleti sa v minulosti presadzovali oveľa ťažšie ako dnes. Výnimkou bol Američan Arthur Ashe, ktorý bol koncom 60. a v 70. rokoch jednou z dominantných postáv a jeho odkaz je v New Yorku dodnes živý.
Ťažké detstvo
Arthur Ashe sa narodil 10. júla 1943 v Richmonde v štáte Virgínia. Mal iba šesť rokov, keď jeho matka Mattie zomrela v dôsledku preeklampsie. Na výchovu jeho i o päť rokov mladšieho brata Johnnieho zostal otec Arthur Ashe starší sám. Od synov vyžadoval výborné výsledky v škole i športe.
Malý Arthur mal však smolu, v detstve bol veľmi útlej postavy, a tak mu otec zakázal venovať sa americkému futbalu, fyzicky náročnému športu, ktorý sa tešil v černošskej komunite obrovskej popularite. V siedmich rokoch padla voľba na tenis. Asha sa ujal Ron Charity, v tom čase najlepší richmondský tenista tmavej pleti.
Začiatky veľkej tenisovej kariéry
Vďaka Charitymu sa dostal talentovaný americký chlapec v roku 1953 pod krídla Roberta Waltera Johnsona. Ten založil a financoval rozvojový program Americkej tenisovej asociácie. Johnson trénoval a mentoroval svojho zverenca až do roku 1960. Dal mu veľa. Vycibril hru, no naučil ho aj, že šport je nástrojom na socializáciu černošskej populácie. Takisto mu vysvetlil, že sa nikdy nemá hádať s rozhodcom. Z Asha sa vďaka tomu stal pravý tenisový džentlmen.
V roku 1958 si ako prvý Američan tmavej pleti zahral na juniorských majstrovstvách Marylandu. V roku 1960 sa pre rasovú segregáciu presťahoval z Richmondu do St. Louis, kde sa ho ujal Richard Hudlin. V tom čase už bol z Arthura vysoký chlap. Hudlin preto usúdil, že je čas zlepšiť sa aj v činnosti servis-volej. Komplexný tenista začal vyhrávať väčšinu medziškolských turnajov.
Profesionálna kariéra
V roku 1963 sa stal Ashe prvým Afroameričanom v daviscupovom výbere Spojených štátov amerických. V sezónach 1966 a 1967 neúspešne bojoval o titul z Australian Open, keď v oboch prípadoch podľahol vo finále domácemu Royovi Emersonovi. V roku 1968 sa už grandslamového titulu dočkal. Na prvom US Open v rámci tzv. Open éry zdolal v päťsetovom finále Toma Okkera z Holandska. Zároveň získal grandslamový vavrín ako prvý tenista tmavej pleti. A dodnes jediný!
Reportáž o US Open 1968:
Druhé grandslamové víťazstvo si Ashe pripísal na Australian Open 1970 po trojsetovom finálovom triumfe nad domácim Dickom Crealym. Posledné singlové prišlo na Wimbledone 1975. Na posvätnej londýnskej tráve si šokujúco poradil v boji o titul s krajanom Jimmym Connorsom 6:1, 6:1, 5:7, 6:4. Nikdy predtým ho pritom nezdolal. Na konci sezóny ovládol aj výberový šampionát, dnes známy ako Turnaj majstrov.
Wimbledon 1975 – zostrih finále:
Posledné roky na okruhu
Od druhej polovice sezóny 1976 sa začal Američan pomaly vytrácať z popredia. V roku 1977 ešte po boku Austrálčana Tonyho Rocha vyhral štvorhru na Australian Open, čím nadviazal na svoj deblový titul z Roland Garros 1971. O mesiac neskôr však musel ísť na operáciu ľavej päty, ktorá si vyžiadala zdĺhavú rekonvalescenciu. Klesol až do tretej stovky rebríčka.
Vo veku 35 rokov sa ešte dokázal vrátiť do top 20, keď prekvapil postupom do semifinále Australian Open 1978 (hralo sa v decembrovom termíne, pozn. red). Finále mal doslova na dosah. S domácim Johnom Marksom prehral 4:6, 2:6, 6:2, 6:1, 7:9. Jeho kariéru ukončila operácia srdca, ktorú podstúpil v decembri 1979. Hoci si ešte vzal čas na rozmyslenie, v apríli 1980 koniec potvrdil.
Zoznam úspechov
V roku 1968 bol Arthur Ashe svetovou jednotkou podľa Harryho Hopmana. V máji 1976 dosiahol svoje rebríčkové maximum v rámci oficiálnych bodových výpočtov ako ich poznáme dnes. Dotiahol to až na 2. miesto. Na odmenách zarobil na svoju dobu úctyhodných 1,5 milióna amerických dolárov, vyhral 66 turnajov vo dvojhre a 18 vo štvorhre.
S americkým výberom sa tešil z víťazstva v Davisovom pohári v rokoch 1963, 1968, 1969, 1970. V roku 1985 bol uvedený do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.
Obdobie po ukončení kariéry
Ani po ukončení kariéry sa americký velikán od tenisu nevzdialil. Písal pre americké noviny Time a The Washington Post. Komentoval prenosy pre ABC Sports, založil Národnú juniorskú tenisovú ligu. V rokoch 1981 – 1985 bol nehrajúcim kapitánom amerického daviscupového tímu. V roku 1988 publikoval trojzväzkovú knihu A Hard Road to Glory: A History of the African-American Athlete.
stretnutie s prezidentom Ronaldom Reaganom (1982)
S manželkou Jeanne Moutoussamyovou si v roku 1986 adoptovali dievčatko, ktorému dali meno Camera. Dôvod? Povolanie manželky – fotografka. Po ukončení kariéry sa venoval aj občianskemu aktivizmu. Dvakrát bol dokonca zatknutý. V januári 1985, keď protestoval proti politike apartheidu v Juhoafrickej republike mimo pôdy veľvyslanectva a znova v septembri 1992, keď protestoval proti zásahu voči haitským utečencom v Spojených štátoch amerických.
Smrť sprevádzaná otázkami
Arthur Ashe zomrel 6. februára 1993 v newyorskej nemocnici. Desať mesiacov predtým verejne priznal, že má AIDS. Nakoniec jeho oslabený imunitný systém nedokázal bojovať so zápalom pľúc. Otázniky visia nad tým, ako sa Ashe nakazil. Sám bol totiž presvedčený, že sa vírus HIV dostal do jeho tela pri neodbornej krvnej transfúzii počas operácie srdca v decembri 1979. V posledných mesiacoch života sa venoval osvetovej činnosti v oblasti prevencie HIV a AIDS.
Posledná správa Arthura Asha:
Od roku 1997 nesie jeho meno najväčší dvorec v areáli vo Flushing Meadows, kde sa hrá grandslamový US Open.
Štadión Arthura Asha
Pridajte komentár