V dnešnom vydaní magazínu Sieň slávy si pripomenieme jednu z najpozoruhodnejších postáv svetového tenisu. Jaroslav Drobný (na fotografii vľavo), český rodák, menil niekoľkokrát občianstvo a vrcholovo hrával aj ľadový hokej.
Detstvo a začiatky na tenisovom okruhu
Jaroslav Drobný sa narodil 12. októbra 1921 v Prahe. Tenis začal hrávať ako päťročný. Veľkou motiváciou bolo preňho sledovanie veľkých tenisových hviezd, keďže robil zberača loptičiek. Inšpiroval ho najmä iný slávny Čech Karel Koželuh.
Drobný strávil celú svoju kariéru na amatérskom okruhu. Ten je v súčasnosti minimálne rovnako uznávaný ako vtedajší profesionálny okruh, ak nie ešte viac. Debut na grandslamovom turnaji absolvoval už vo veku 16 rokov. V sezóne 1938 sa pod vlajkou Česko-Slovenska predstavil prvýkrát na legendárnom Wimbledone. Následne prišla druhá svetová vojna. Počas nej reprezentoval vtedajší Protektorát Čechy a Morava.
Cesta medzi svetovú špičku
Medzi najlepších sa dostal Drobný až po vojne. V roku 1946 hral svoje prvé grandslamové finále. Na French Championships (dnešný French Open, pozn. red.) prehral s domácim Marcelom Bernardom, hoci viedol 2:0 na sety. V sezóne 1948 vyhral v Paríži štvorhru i miešanú štvorhru.
Vo dvojhre však opäť neuspel vo finále. Proti bol tentoraz americký tenista Frank Parker. Bola to jeho posledná šanca na veľký singlový titul pod vlajkou Česko-Slovenska. Nasledujúce dejinné súvislosti mu totiž vstúpili do života väčšmi než samotná vojna.
Jaroslav Drobný na turnaji v nemeckom Erlangene
Komunistický prevrat a zmena občianstva
V roku 1948 sa dostali v Česko-Slovensku k moci komunisti. S tzv. víťazným februárom, ako mu komunisti hovoria, sa pražský rodák zmieroval ťažko. O rok neskôr opustil v reakcii na túto skutočnosť svoju vlasť. Pokúšal sa získať občianstvo Švajčiarska, Spojených štátov amerických alebo Austrálie. Neúspešne.
Útočisko nakoniec našiel nečakane v africkom Egypte, pre ktorý neskôr získal veľké tenisové úspechy na medzinárodnom fóre. Reprezentoval ho od roku 1950. Ešte predtým si zahral neúspešné finále na Wimbledone 1949, kde ho zastavil Američan Ted Schroeder. O prípadné víťazstvo by sa z hľadiska krajín zrejme viedli dodnes polemiky, keďže bol český rodák v tom čase tak trochu utečencom bez domoviny.
Grandslamové úspechy
Finále French Championships 1950 proti ďalšiemu Američanovi Budgovi Pattymu ešte Drobnému nevyšlo. O rok neskôr sa však v Paríži konečne dočkal. Vo finále zdolal hladko v troch setoch v „čisto africkom derby“ Erica Sturgessa z Juhoafrickej republiky.
Drobný je dodnes jediným reprezentantom Egypta s grandslamovým vavrínom. Titul na French Championships o 12 mesiacov neskôr obhájil, keď porazil vo finále Franka Sedgmana z Austrálie. Rovnaký súper mu zakrátko zmaril sen o titule z Wimbledonu. Jeho posledný a zároveň najväčší úspech prišiel v sezóne 1954. V 32 rokoch sa dočkal pod vlajkou Egypta titulu na posvätnej wimbledonskej tráve po finálovom skalpe Austrálčana Kena Rosewalla.
Reportáž z finále Wimbledonu 1954:
Ďalšia zmena občianstva
V roku 1959 menil rodák z Prahy opäť občianstvo. Tentokrát z egyptského na britské. V sezóne 1960 sa vo veku 38 rokov predstavil poslednýkrát na legendárnom Wimbledone. Pri svojej rozlúčke reprezentoval symbolicky Veľkú Britániu, lúčil sa teda ako domáci hráč. V športovo pokročilom veku sa už žiadnych úspechov nedočkal.
Hokejová kariéra Jaroslava Drobného
Ľadovému hokeju sa Drobný venoval na vrcholovej úrovni v rokoch 1936 až 1949. Hrával vtedy za klub LTC Praha. Patril medzi najlepších hokejistov v Česko-Slovensku a bol stabilným členom reprezentačného výberu. Na Majstrovstvách sveta hral už ako 17-ročný v roku 1939. Najväčšie hokejové úspechy prišli po vojne.
Na MS 1947, ktoré sa konali v Česko-Slovensku, získal s tímom zlatú medailu, vôbec prvú pre ČSR v histórii. V siedmich zápasoch strelil 15 gólov! O rok neskôr získal striebro na olympiáde vo švajčiarskom St. Moritzi. V roku 1949 sa mohol stať prvým Európanom v NHL. Odmietol však ponuku Bostonu Bruins, pretože sa chcel venovať okrem hokeja aj tenisu, čo by nebolo zlúčiteľné s pôsobením v najprestížnejšej lige sveta. Pri hokeji tak zostal len ako amatér.
hokejový tím na MS 1947 (Jaroslav Drobný štvrtý zľava v hornom rade)
Ocenenia pre športovú ikonu, zaujímavosti a obdobie po skončení kariéry
V roku 1954 bol Drobný vyhlásený za svetovú jednotku (oficiálny renking sa neviedol, pozn. red.). Celkovo získal vyše 130 titulov, a tak je logické, že sa v roku 1983 dočkal uvedenia do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. V roku 1997 prišla pocta aj z hokejového sveta. Uvedený bol do Medzinárodnej hokejovej siene slávy. Pozoruhodná kombinácia, akú si dnes nedokážeme predstaviť.
V mladosti utrpel pri hokeji zranenie oka a pri tenise musel nosiť okuliare. Dodnes je jediným mužským wimbledonským šampiónom s týmto „doplnkom“. Medzi ženami hrali v okuliaroch víťazky Billie Jean Kingová a Martina Navrátilová. V roku 1955 napísal Drobný autobiografiu Šampión v exile. Za zmienku stojí úryvok z nej: „Všetko čo som mal, bolo zopár tričiek, zubná kefka a 50 dolárov.“
Drobný takto opísal chvíle, keď v roku 1949 vycestovali spolu s krajanom Vladimírom Černíkom na turnaj do švajčiarskeho Gstaadu a domov sa už nevrátili. Napriek emigrácii z rodnej krajiny je v Česku dodnes uznávaný. V roku 2012 mu bola na pražskej Štvanici odhalená pamätná doska aj za prítomnosti vtedajšieho prezidenta Václava Klausa.
pamätná doska na Štvanici
Vo Veľkej Británii sa oženil po skončení kariéry s britskou tenistkou Ritou Andersonovou. Zomrel 13. septembra 2001 v Londýne vo veku 79 rokov.
Pridajte komentár