Presadiť sa v tenise, ak meriate len okolo 160 centimetrov, je sizyfovská práca. História si však pamätá niekoľko takých prípadov. Dnes sa presúvame do Slovinska, odkiaľ pochádza Mima Jaušovecová, vzrastom malá, výkonmi veľká, tenisová pýcha bývalej Juhoslávie.
Detstvo a fantastické juniorské úspechy na všetkých povrchoch
Mima Jaušovecová sa narodila 20. júla 1956 v slovinskom Maribore. Ako dieťa hrávala s bratom a kamarátmi najmä futbal, dokonca jej prischla prezývka Garrincha podľa brazílskej futbalovej legendy. Mama Radmila si spomína, že prvý kontakt s tenisom nadviazala v piatich či šiestich rokoch. Inšpiráciou bol opäť starší brat Zoran. Keď jej na miestnych kurtoch nechceli požičať raketu, lebo bola príliš maličká, bol to on, kto chodil za správcom pod zámienkou, že je to preňho.
Postupom času sa ukázalo, že subtílna dievčina má veľký talent. Obrovské úspechy dosahovala už v juniorskom veku. Napriek nespornému hendikepu, ktorým je výška 160 centimetrov, sa presadzovala na všetkých typoch povrchov. Na Roland Garros 1973 vyhrala dvojhru dievčat, o rok neskôr získala singlový titul aj na juniorskom Wimbledone.
Už na Wimbledone 1974 pripravila Martine Navrátilovej senzačnú jedinú kariérnu prehru v 1. kole. V sezóne 1975 získala status profesionálky. V začiatkoch jej pomohol česko-slovenský tím, s ktorým cestovala po svete, keďže pre osamotenú Juhoslovanku to bolo logisticky náročné.
s česko-slovenským tímom
Z čista jasna ku grandslamovému titulu
Vtedy sa jej na okruhu vôbec nedarilo a zvažovala, že to vzdá. Psychologická i finančná pomoc prišla od rodiny. Razom sa všetko na dobré obrátilo. Znovu na seba výrazne upozornila medzi profesionálkami v máji 1976, keď získala v Ríme svoj prvý titul na okruhu WTA. Premiérový signifikantný grandslamový výsledok prišiel o pár mesiacov na US Open. Mima skončila až v semifinále na rakete domácej legendy Chris Evertovej. Tesne predtým sa tešila v Toronte z druhej trofeje pre víťazku WTA podujatia.
V ďalšej sezóne dobyla parížsky Roland Garros. Dnes to vyznieva ako prekvapenie, no treba priznať, že išlo o jeden zo slabších ročníkov a juhoslovanská reprezentantka bola nasadenou jednotkou. Titul neobhajovala Britka Sue Barkerová, chýbala aj spomínaná Evertová. Keď sa pozrieme na zoznam nasadených, mnohé mená laickej verejnosti nič nehovoria – Janet Newberryová, Lesley Huntová či Renáta Tomanová nikdy nepatrili medzi absolútnu špičku.
Vo finále zdolala Jaušovecová nenasadenú Rumunku Florentu Mihaiovú 6:2, 6:7(5), 6:1. „Bola som pevne presvedčená, že je to šanca, ktorú nemôžem premrhať. V treťom sete ma bolelo koleno, ale povzbudzujúci diváci mi dodali motiváciu,“ spomína si po 40 rokoch na finále.
po víťazstve na Roland Garros 1977
Parížsky úspech vo štvorhre, boj o druhý singlový triumf
Že nešlo v roku 1977 o dielo náhody potvrdila slovinská bojovníčka o 12 mesiacov neskôr. Na parížskej antuke znova hviezdila. Obhajoba vo dvojhre jej však nevyšla, keď prehrala vo finále s Rumunkou Virginiou Ruziciovou 2:6, 2:6. Tentokrát bola veľká favoritka, keďže plnila pri ďalšom slabšie obsadenom štartovom poli rolu nasadenej jednotky. Navyše, ostatných 15 zápasov nad svojou rumunskou kamarátkou vyhrala!
Všetko si vynahradila vo štvorhre práve po boku svojej rumunskej finálovej premožiteľky. Vo finále si poradili s Francúzkou Gail Sherriffovou a Austrálčankou Lesley Turnerovou-Bowreyovou. Na titul siahal slovinsko-rumunský tandem aj na Wimbledone. Vo finále podľahol Austrálčankám Kerry Melvillovej-Reidovej s Wendy Turnbullovou, hoci mal dva mečbaly. „Najhoršia prehra mojej kariéry, dodnes sa mi o tých mečbaloch sníva,“ priznáva dnes Slovinka.
Stagnácia a nečakané parížske povstanie
V rokoch 1979 – 1982 rodáčka z Mariboru trochu stagnovala. Patrila síce do širšej svetovej špičky, no výraznejších výsledkov sa nedočkala. Až na jednu výnimku. Obrovské suchoty zastavila v Los Angeles 1982, kde získala prvý singlový WTA titul po štvorročnom mlčaní. Zároveň sa po prvý raz tešila na koberci a nie na antuke.
Definitívny návrat na výslnie mohol prísť na Roland Garros 1983. Od 1. kola hrala Mima výborne a jej spanilú jazdu ukončila až vo finále Chris Evertová. Slovinkina neobľúbená súperka zvíťazila v boji o parížsky primát suverénne 6:1, 6:2.
Zostrih finále Roland Garros 1983:
https://www.youtube.com/watch?v=jEsJyXkoQ4Y
Posledné roky kariéry a koniec
Jaušovecová, hoci pomaly strácala kontakt so svetovou špičkou, vydržala na profesionálnom okruhu do leta 1988. Posledné tri roky však boli jej štarty viac-menej sporadické, keďže nebola zdravotne stopercentne v poriadku. V sezóne 1985 operované ľavé koleno ovplyvnilo jej pohyb a nikdy ju neprestalo limitovať. Posledný turnajový zápas absolvovala v Aténach. S domácou Grékyňou Angelikou Kanellopoulouovou prehrala v úvodnom kole 1:6, 2:6.
Juhoslávii ešte niekoľkokrát pomohla v Pohári federácie. Do konca roka 1989 hrávala aspoň štvorhru. Aj keď už v podstate oficiálne ukončila kariéru, stále dokazovala svoje kvality a z posledných šiestich štartov mala na konte päť víťazstiev.
Úspechy v kocke
Jedna z najútlejších špičkových tenistiek histórie vyhrala iba 5 WTA turnajov vo dvojhre a 11 vo štvorhre. V singlovom rebríčku bola najvyššie v marci 1982 na 6. pozícii. Dodnes je jedinou slovinskou singlovou grandslamovou šampiónkou. V roku 1979 ovládla dvojhru i štvorhru na Stredomorských hrách. Je štvornásobnou slovinskou športovkyňou roka (1975, 1976, 1977, 1980), dvakrát uspela aj na úrovni Juhoslávie (1976, 1977).
Krátky medailón hráčky:
Späť k výške. Spolu s americkou víťazkou Roland Garros 1968 Nancy Richeyovou sú najnižšími grandslamovými šampiónkami v tzv. otvorenej ére. Na Australian Open 2014 sa k nim mohla pridať rovnako drobná Dominika Cibulková.
Na odmenách zarobila mariborská rodáčka v kariére 933 926 amerických dolárov. Pre zaujímavosť, v roku 2017 prišlo Lotyške Jelene Ostapenkovej za triumf na Roland Garros na účet 2,1 milióna eur (cca 2,6 milióna amerických dolárov).
Obdobie po ukončení kariéry
Po skončení kariéry nebolo o úspešnej Slovinke istý čas počuť. Aspoň nie vo svete. V Slovinsku sa tešila obrovskej popularite i záujmu médií. V roku 1991 porodila syna Tima, v 1995. otvorili s bratom v Maribore Tenisové centrum Mima. Dnes je trénerkou slovinského fedcupového výberu a v roku 2012 bola uvedená do Slovinskej siene slávy športu.
Mima Jaušovecová v súčasnosti – v slovinskej televízii:
https://www.youtube.com/watch?v=gKaxf7dARBQ
Svoju popularitu skúsila, podobne ako mnohí iní športovci, využiť v politike. V roku 2004 neúspešne kandidovala do Európskeho parlamentu za Slovinskú ľudovo-demokratickú stranu.
Pridajte komentár