BRATISLAVA – Niektorí tenisti sa zapísali do histórie vďaka veľkým víťazstvám, iní vďaka škandálom. A niektorí to dokázali spojiť. Aj keď, pravda je taká, že Niki Pilič za najväčší tenisový bojkot vinu neniesol.
Detstvo v hrôzach vojny a tenisové začiatky
Nikola „Niki“ Pilič sa narodil 27. augusta 1939 v chorvátskom Splite (vtedy súčasť Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, pozn. red.). Priviesť dieťa na svet takmer v predvečer druhej svetovej vojny nebolo veľkou výhrou. Na zábavky typu tenis nebol priestor. K „bielemu športu“ sa dostal Niki až v roku 1952, keď začal počas stredoškolského štúdia stavby lodí trénovať v rodnom Splite. Neskôr absolvoval nadstavbu v Novom Sade. Vtedy už bolo jasné, že jeho osudom bude tenis.
Handsome Eight
V roku 1968 bol jedným z okteta hráčov, ktorí rozbiehali WCT (World Championship Tennis, pozn. red.). Tento okruh bol konkurenciou podujatí organizovaných Medzinárodnou tenisovou federáciou (vtedy pod skratkou ILTF, pozn. red.). Okrem 191 centimetrov vysokého ľaváka zlákali David Dixon, Lamar Hunt a Al Hill Jr aj Dennisa Ralstona, Johna Newcombea, Tonyho Rochea, Cliffa Drysdalea, Earla Buchholza, Rogera Taylora a Pierrea Barthésa. Popri WCT turnajoch sa urastený Chorvát objavoval aj na Grand Slamoch. Už v roku 1967, teda tesne pred začatím tzv. otvorenej éry, si zahral v semifinále Wimbledonu. Ešte v sezóne 1962 bol finalistom wimbledonskej štvorhry.
Grandslamový titul a stagnácia
Grandslamového titulu sa Pilič dočkal na US Open 1970. Spolu s Francúzom Pierrom Barthésom zdolali vo finále elitných Austrálčanov Roya Emersona a Roda Lavera 3:1 na sety. V ďalších rokoch rodák zo Splitu stagnoval. Na Grand Slamoch neprešiel ani raz do štvrťfinále. Jeho trápenie umocnili v roku 1972 aj zdravotné komplikácie. Vynechal takmer celú sezónu.
Parížska šanca na singlový vavrín
Na Roland Garros 1973 Niki zahviezdil. Cestou do finále stratil iba dva sety a získal možnosť zabojovať o titul. Na opačnej strane kurtu stál kontroverzný Ilie Nastase. Rumun hral vo výbornej forme a chorvátskemu súperovi nedal žiadnu šancu. V jednom z najjednoznačnejších parížskych finále zvíťazil 6:3, 6:3, 6:0. Juhoslovanský sen o grandslamovom triumfe sa rozplynul skôr, ako sa očakávalo. Ako zdolaný finalista spomína, keď pokryl všetky náklady, zostalo mu z prémie 500 amerických dolárov.
Ilie Nastase vs Niki Pilič – fragmenty finále:
Veľký bojkot Wimbledonu
Na Wimbledone 1973 mal patriť Pilič do okruhu favoritov. V máji však Juhoslovanská tenisová federácia oznámila, že ich najväčšia hviezda odmietla reprezentovať v súboji Davisovho pohára proti Novému Zélandu a oheň bol na streche. Verdikt bol nekompromisný – suspendácia. Medzinárodná tenisová federácia trest potvrdila. Hoci bol zákaz činnosti znížený z pôvodných deviatich mesiacov na jeden, Chorvát prišiel o možnosť štartu na posvätnej londýnskej tráve. Reakcia väčšiny jeho súperov bola jasná – bojkot.
Až 81 hráčov, ktorí mali právo štartu, sa ho vzdali. Medzi nimi až dvanásti z pôvodne nasadenej šestnástky. Chýbali mená ako Smith (obhajca trofeje), Ashe, Newcombe, Rosewall, či Emerson. Elitnou štvoricou, ktorá sa k bojkotu nepridala, boli Jan Kodeš, Ilie Nastase, Alex Metreveli a Roger Taylor. V prípade reprezentantov Česko-Slovenska, Rumunska a Sovietskeho zväzu išlo aj o politický aspekt a prejav podpory rozhodnutia spriaznenej Juhoslávie.
Brit Taylor zase štartoval, aby nenarušil priebeh domáceho podujatia, aj to až po nátlaku médií a usporiadateľov. ATP všetkým zúčastneným pohrozila trestom, pretože vtedy zvádzala zákulisný boj s ILTF. Výsledkom bojkotu bolo, že sa do „pavúka“ mužskej dvojhry dostalo 29 kvalifikantov a rekordných 49 „lucky loserov“. Medzi nimi aj rôzni amatérski hráči. Niki má na tých, ktorí nastúpili, ťažké srdce, a tvrdí, že chceli využiť situáciu a vyhrať. Či už išlo o politiku alebo o sen o titule, Wimbledon sa odohral. Cenná trofej putovala zásluhou Jana Kodeša do Česko-Slovenska.
Trápenie v ďalších rokoch a koniec
Po mesačnom treste sa chorvátsky tenista na okruh vrátil. Už nikdy sa však nevrátil do formy, ktorá ho zdobila pred Wimbledonom 1973. Na singlovej grandslamovej úrovni dokráčal len raz do 4. kola, vo štvorhre si zahral aspoň semifinále Wimbledonu 1975 a štvrťfinále o rok neskôr. S gradslamovou úrovňou sa rozlúčil na Roland Garros 1978 vo veku 38 rokov. V 2. kole ho zastavil Jan Kodeš. Definitívne posledný zápas absolvoval v Barcelone o dva roky neskôr. Vo štvorhre vypadol po boku Španiela Juana Avendana v 1. kole.
Úspechy v kocke
Počas dlhočiznej tenisovej kariéry vyhral Nikola Pilič 9 turnajov vo dvojhre a 6 vo štvorhre. V singlovom rebríčku bolo jeho maximom 6. miesto z roku 1968, hoci oficiálny renking vtedy ešte nebol vedený a zostavovali ho rôzni športoví žurnalisti. Hoci mala naňho vtedajšia juhoslovanská politická elita ťažké srdce, v 60. rokoch priniesol domov aj medaily. Deblové zlato získal na Stredozemných hrách aj Univerziáde. Na rovnakých podujatiach pridal striebro a bronz vo dvojhre.
Obdobie po ukončení kariéry
Ešte väčšou legendou sa stal Niki po ukončení kariéry. Ako nehrajúci kapitán vyhral Davisov pohár s tromi rôznymi krajinami! S Nemeckom (1988, 1989, 1993), Chorvátskom (2005) a Srbskom (2010). V posledných rokoch žil dlho v Mníchove. V neďalekom Oberschleissheime má vlastnú tenisovú akadémiu, v ktorej trénovali esá ako Michael Stich, Novak Djokovič alebo Ernests Gulbis. Pred dvoma rokmi sa presťahoval do chorvátskej Opatije. Pôsobí ako predseda organizačného výboru tamojšieho ITF Futures turnaja. Od roku 1970 je ženatý so srbskou herečkou Mijou Adamovičovou.
Chorvátski víťazi Davisovho pohára
O rozruch sa postaral legendárny tenista a tréner vlani. V období, keď tenisovým svetom otriasal dopingový škandál Marie Šarapovovej, obvinil v srbskom bulvárnom časopise ALO! z užívania meldónia mladého Nemca Alexandra Zvereva.
Pridajte komentár