BRATISLAVA – Miluje ruskú literatúru a píše básničky. Baví ju fotografia, učí sa filmový strih. Mladá sympatická Moskovčanka Nadežda Šamenkovová prišla na Slovensko aj s rodičmi za lepšími podmienkami, keď mala ešte len štrnásť.
Dnes už študuje online na Moskovskej štátnej univerzite M.V. Lomonosova prvý ročník trénerského odboru. A predovšetkým, pod vedením Petra Miklušičáka zarezáva denne na kurtoch najvychytenejšej slovenskej tenisovej akadémie Love4Tennis.
V dvoch dieloch vám prinášame rozhovor s dvojicou mladých ruských tenistov, s Nadeždou a Alexandrom, ktorých odlišné osudové cesty sa náhodou preťali a spojili práve v spomínanej bratislavskej akadémii. Ak by ste chceli poodhaliť mentalitu a nahliadnuť do duše mladých ruských športovcov, nasledujúce riadky vám ju ponúknu ako na dlani.
V Bratislave ste už tri a pol roka. Ste tu spokojná?
„Zamilovala som si to tu. V klube mám veľmi dobré tréningové podmienky, mám skvelého trénera, sú tu kvalitné kurty. Okrem toho je všeobecne známe, že na Love4Tennis nie je problém nájsť dobrého sparingpartnera. Nemenej dôležité je aj to, že na turnaje do Rakúska, či Maďarska je to len na skok. A v neposlednom rade oceňujem aj osobnú starostlivosť. Ak mám nejaký zdravotný problém, vedia ma hneď poslať za špecialistom.“
Už ste boli aj vážnejšie zranená?
„Mala som problémy s chrbtom, takže tréner ma automaticky poslal do nemocnice na magnetickú rezonanciu. Rýchle určenie diagnózy mi samozrejme veľmi pomohlo.“
Pochádzate z Moskvy, ktorá má pre tenisový rozvoj talentov určite výborné podmienky. Prečo ste si za ďalšie svoje pôsobisko vybrali práve Bratislavu?
„Predovšetkým pre problémy s cestovaním. Ak by ste chceli ísť z Moskvy na turnaj kamkoľvek do Európy, museli by ste cestovať iba cez Turecko, čo je vzhľadom na vzdialenosť veľmi nevýhodné.“
Mohli ste ísť však kamkoľvek inam. Prečo práve Bratislava?
„Rodičia môjho dobrého kamaráta, Zangara Nurlanulyho (22. v rebríčku ITF), ktorí tu žijú už dlhšiu dobu, uistili tých mojich o výborných životných podmienkach vo vašom hlavnom meste. A tak sme dorazili, niekoľkokrát som si tu zatrénovala a napokon som sa aj rozhodla, že v kariére chcem pokračovať práve tu. Vďaka priateľovi som si tu našla aj vhodné zázemie a plánujem tu aj naďalej trénovať a práve odtiaľto cestovať na turnaje.“
Aký je rozdiel v tréningových podmienkach typického moskovského klubu oproti tomu bratislavskému?
„V Bratislave je systém prípravy lepšie zorganizovaný. Plánuje sa v predstihu. Na každý jeden deň máme dopredu daný tréningový rozpis, ktorý navyše vie byť v prípade potreby úplne flexibilný. V Moskve som musela každý jeden deň volať trénerovi, či nie je náhodou v danom termíne voľný.“
V čom je Moskva lepšia z pohľadu mladého človeka? Väčší výber obchodov, diskoték…
„Na diskotéky vôbec nechodím a obchody sú všade rovnaké. Moskva je samozrejme väčšia. Ale rozdiely vám popísať nedokážem. Som typický domased a celkom vážne som za tých tri a polroka môjho pôsobenia v Bratislave poriadne ani z bytu nevyšla.“
Na Slovensko ste prišli, keď ste nemali ešte ani 14 rokov. Je to vaše prvé pôsobisko mimo domova. Nebáli ste sa nového prostredia?
„Spočiatku to bolo psychicky náročné. Ale skutočne len spočiatku. Zvykla som si pomerne rýchlo. Mám tu dobrých trénerov a predovšetkým tu stretávam dobrých ľudí. Takže sa tu cítim naozaj dobre. Moskovčania mi často pripadali veľmi dvojtvárni. Tu sú ľudia úprimnejší a ústretovejší. Aj preto som si ich rýchlo obľúbila.“
Čo vám tu z Moskvy chýba najviac? Červené námestie, dopravné zápchy…
„Poviem to takto. Dnes mi to na aute trvá na kurty maximálne tak desať minút. V Moskve som na kurty cestovala autom denne dvadsať až tridsať minút. To je akoby ste šli napríklad z Love4Tennis do Trnavy.“
Nepripadáte si tak trocha odtrhnutá od domova?
„Samozrejme, niekedy ma prepadne nostalgia za domovom. Moskva mi chýba, vždy to bude pre mňa to najlepšie mesto na svete. Avšak beriem to tak, že tu v Bratislave mám väčšiu šancu sa presadiť v tenise, než keby som zostala doma.“
Našli ste si v Bratislave kamarátov aj z iného, ako vyslovene tenisového prostredia?
„Priznám sa, že mimo tenisu ich naozaj veľa nemám. Je to dané tým, že mimo tréningov von často nechodievam. Väčšina z mojich kamarátov pôsobí priamo v našej akadémii. Samozrejme, že tým najbližším je Saša, ktorý ma vo všetkom podporuje. Okrem neho rada pokecám napríklad so Slavom Avščenikovom, alebo Alexandrom Čajkom. Z báb sa kamarátim so Simi Juríkovou a Olexandrou Ifailovovou. Keď sa podarí, niekedy spolu vybehneme na kofolu.“
Ako teda vypĺňate najmä cez víkendy svoj voľný čas?
„V priebehu víkendu predovšetkým študujem a vo voľnom čase píšem poéziu.“
O čom? O láske?
„Úplne o všetkom. A samozrejme v rodnej ruštine. Píšem, najmä keď chcem zachytiť slovami obrazy, ktoré mám v hlave. Ich prostredníctvom sa snažím vyjadriť svoje pocity.“
Rusi sú často vnímaní ako ľudia hrdí na svoju kultúru. Ako ste na tom vy? Máte prečítanú komplet klasickú ruskú literatúru?
„Nie úplne celú, ale literatúru naozaj milujem. Mojim najobľúbenejším autorom je Nikolaj Vasilievič Gogoľ a najradšej mám jeho dielo Taras Buľba.“
Aký je váš obľúbený filmový žáner, alebo konkrétny film?
„Mojím najobľúbenejším filmom je Hačikó – príbeh psa z roku 2009. Milujem tie emócie, ktoré v človeku takýto typ filmu vyvoláva.“
Čo všetko vás okrem toho baví?
„Čo sa týka hudby, milujem rock, pop a elektroniku. Zo známych umelcov počúvam Billie Eilish, Deftones, Rammstein a mnoho ďalších. Zaujímam sa aj o fotografiu a videografiu a okrem iného sa učím aj filmový strih.“
Chodíte aspoň na Vianoce do Moskvy?
„Domov chodíme na Vianoce pravidelne. A okrem toho cestujem do Moskvy aj koncom školského roka, aby som absolvovala skúšky na fakulte.“
Na štedrovečernom stole bude u vás kapustnica, alebo boršč?
„Mám tu rodičov, takže voľba je jednoznačná, boršč :)“
Za akých okolností ste sa zoznámili s Alexandrom? Poznali ste sa ešte z Ruska, alebo až po príchode do Bratislavy?
„Stretli sme sa až v akadémii Love4Tennis. Bola som tu asi pol roka, keď sa tu objavil on. Bol mi naozaj veľkou oporou. Rozišli sme sa tak rok a pol dozadu, ale zostali sme kamarátmi.“
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Zostanete v Bratislave, pôjdete niekam ďalej do zahraničia, alebo sa vrátite domov?
„Všetko sa bude odvíjať od toho, aká budem úspešná. Ak by sa mi podarilo v tenise presadiť, určite by som zostala trénovať v akadémii Love4Tennis. Ak sa mi to nepodarí, tak sa vrátim, doštudujem doma a možno bude raz zo mňa aspoň úspešná trénerka.“
Ako by ste chceli, aby vás Slováci vnímali?
„Jednoducho, ako obyčajného človeka.“
Zdroj: ts – Igor Uher
