BRATISLAVA – Najväčšie antukové podujatie na Slovensku Bratislava Open 2024 ponúkne fanúšikom tenisu na dvorcoch TK Slovan dve významné udalosti v podobe reštartu kariéry dvojice výrazných osobností slovenského tenisu. Okrem Martina Kližana zažije svoj comeback aj dlhoročný člen daviscupového tímu a bývalý hráč prvej svetovej stovky Andrej Martin, ktorý sa premiérovo objaví na kurtoch po nútenej dvojročnej pauze.
Napriek tomu, že nemá na svojom konte turnajový triumf z hlavného okruhu, je osobnosťou, ktorá má pre svoj vzťah k reprezentácii v histórii slovenského tenisu svoje nezastupiteľné miesto. V druhej časti rozhovoru sme sa okrem iného nevyhli ani téme jeho pozitívneho dopingového nálezu. Ešte zaujímavejšie však vyznela konfrontácia jeho úvah o motivácii v súvislosti blížiacim sa reštartom kariéry tohto 35-ročného tenistu v porovnaní s názormi na túto tému v podaní jeho rovesníka, večného rivala a povahového protikladu Martina Kližana. Prvú časť rozhovoru s Andrejom Martinom nájdete TU.
Aký je váš nastávajúci turnajový program?
“Keďže začínam od nuly, budem štartovať predovšetkým na turnajoch kategórie Futures, kde sa zrejme nevyhnem ani kvalifikáciám. Vnímam to však pozitívne, keďže si prejdem celý ten tenisový „ekosystém“ ešte raz, ako kedysi. Tentokrát už ako starší, skúsenejší a možno aj rozumnejší. Bude to podobné, ako keby ste si po rokoch prečítali nejakú dobrú knihu. Občas sa mi možno podarí dohodnúť voľnú kartu na niektorý Challenger, ale veľmi sa na to nespolieham. Moje meno predsa len nie je dostatočne zvučné na to, aby prilákalo davy divákov aj v zahraničí. Do tohto konceptu budem musieť zapojiť aj klubové súťaže v zahraničí, ktoré mi dopomôžu prilepšiť si finančne, aby som mohol financovať aj svoje ďalšie turnaje. Do určitej miery to bude taký manažérsky freestyle, v rámci ktorého nebudem môcť plánovať svoj program príliš dopredu a pravdepodobne odohrám veľmi veľa zápasov. V každom prípade, hlavné je pre mňa to, že sa môžem znovu do tohto kolotoča zapojiť a nesmierne sa na to aj teším.”
Akú máte predstavu o tom, koľko turnajov by ste chceli v tomto roku absolvovať?
“Bude ich zrejme veľa. Nemám presné výpočty, ale cesta naspäť nie je krátka a ja mám obrovskú túžbu stúpať rebríčkom nahor. Samozrejme, že budem musieť byť obozretný, aby som to neprepálil a tiež chcem tráviť určitý čas aj doma so svojimi najbližšími. Najväčšou výzvou zrejme bude to, ako to všetko správne skĺbiť.”
Stanovili ste si nejaký rebríčkový cieľ, na ktorom mieste by ste chceli byť na konci roka?
“Nie, nemám žiadny. Do konca sezóny však zostáva pol roka a za tú dobu sa dá získať celkom dobrý prehľad o tom, na čom som a čo od seba môžem ešte očakávať. Myslím, že už mám vek na to, aby som to vedel v tomto časovom horizonte triezvo zhodnotiť.”
Po vynesení verdiktu Jednotky pre integritu tenisu, ktorá vám udelila trest zákazu činnosti na dva roky za porušenie antidopingových pravidiel, ste tvrdili, že je to veľmi ťažko stráviteľný fakt. Ako ste sa s tým po čase vyrovnali?
“Pravidlá som porušil neúmyselne a vyšetrovanie preukázalo fakt, že samotné porušenie mi nemalo ako pomôcť, alebo ma nejakým spôsobom zvýhodniť. Preto konečný verdikt, aj keď mohol byť ešte tvrdší, som ani nemohol niesť ľahko. Na druhej strane, nie som človek, ktorý by sa dlho trápil vecami, ktoré neovplyvní. Hlavne nie tými negatívnymi. Nútená pauza mala nie len svoje negatívne dôsledky, priniesla mi aj veľa pozitívneho. Zrejme vďaka pauze som si našiel snúbenku, vďaka ktorej som strávil najkrajší rok svojho života a ktorá mi je obrovskou oporou pri mojom návrate. Práve vďaka tomu, že som tenis dva roky hrať nemohol, som si uvedomil, ako veľmi a prečo ho chcem hrať aj naďalej. Momentálne mám snáď najväčšiu motiváciu, akú som kedy mal počas mojej celej doterajšej kariéry.”
Ako ste vnímali podporu z vášho okolia?
“Bol to šok pre všetkých, čo ma poznajú, lebo vedeli, že by som nikdy nič podobné nespravil. Musím povedať, že som sa vo svojom blízkom okolí nestretol s jedinou negatívnou reakciou, čo ma výrazne povzbudilo. Negatívne reakcie som zaznamenal iba od ľudí, ktorí ma nepoznajú. Je pochopiteľné, že bez bližšieho poznania veci sa ľahko súdi, pričom počítam s tým, že sa týmto reakciám nevyhnem ani v budúcnosti.”
Váš bývalý daviscupový kolega Martin Kližan spomínal, že si pred návratom dal lehotu pol roka na to, aby zistil, či má ešte význam potiahnuť kariéru ďalej. Stanovili ste si aj vy, za akých okolností to potiahnete ďalej? Máte predstavu o časovom horizonte svojej kariéry po jej reštarte?
“V tomto ohľade máme zrejme tú polročnú lehotu rovnakú s tým rozdielom, že ja začínam z pochopiteľných dôvodov až v júni. Kritériá na pokračovanie kariéry však nemám žiadne. Sám som zvedavý, čo všetko prinesie návrat na kurty a ako sa s tým vysporiadam nielen v profesionálnom, ale aj v osobnom živote. Predsa len za tie dva roky sa určité veci v mojom živote zmenili a preto budem túto etapu kariéry vnímať už trochu inak.”
Kližan sa tiež zmienil, že k zápasom pristupuje zodpovednejšie predovšetkým pre to, že cíti, ako sa mu čas kráti a preto ide za každým fiftínom naplno. Obaja ste rovnako starí. Cítite to podobne?
“Obaja sme toho zažili naozaj dosť. Počas kariéry sme veľakrát objavili cesty, ktoré nás niekam posunuli, ale aj slepé uličky. Je len na nás, ako sa z toho poučiť a opakovať len tie pozitívne veci. Ak si „Kližo“ našiel motiváciu na to, aby robil veci lepšie vďaka svojmu veku, tak je to super. Ja som rád, že robí opäť niečo, v čom je dobrý a z čoho môže mať pozitívny prínos. Prajem mu to. Čo sa mňa týka, vždy som sa snažil dbať o svoj vlastný rozvoj, či už ako hráča, alebo človeka, bez ohľadu na svoj vek. To mi dáva presvedčenie, že ak zostanem zdravý a motivovaný, tak nie je dôvod na to, aby som sa nevrátil na pozície, kde som už raz bol, či dokonca ešte vyššie.”
Ako by ste to prežívali, keby ste s Kližanom nastúpili proti sebe v niektorom kole hlavnej súťaže?
“Verím, že pre verejnosť by to bol veľmi štipľavý a zaujímavý zápas. Pre nás by bol zrejme ako hociktorý iný, len s tým rozdielom, že sa za tie roky do bodky poznáme a nemáme sa príliš čím prekvapiť. V každom prípade by to pre mňa znamenalo, že som postúpil z kvalifikácie. Vyhral by som minimálne dva zápasy a mal svoje prvé body na konte. Čo by na začiatok nebolo vôbec zlé.”
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár