BRATISLAVA – Jednou z neprehliadnuteľných osobností nastávajúceho podujatia Bratislava Open 2024 je aj dlhoročný člen nášho daviscupového tímu Andrej Martin. Bývalý hráč prvej stovky absolvuje reštart svojej kariéry na kurtoch TK Slovan Bratislava, kde ju musel pre pozitívny dopingový nález takmer presne pred dvoma rokmi prerušiť.
Bratislavský rodák patrí určite k najzaujímavejším respondentom z tenisového prostredia na Slovensku. Pri svojich odpovediach nemá problém úplne podrobne hovoriť napríklad aj o najrôznejších aspektoch svojej prípravy, ale predovšetkým poskytne čitateľovi možnosť nahliadnuť hlbšie pod povrch svojho zmýšľania a tiež svojho vnímania tenisu ako takého z pohľadu vyzretého športovca, ktorý je absolútne vyrovnaný a s nohami pevne stojacimi na zemi je pripravený opäť začať úplne od nuly.
Po dvoch rokoch nastúpite na súťažný zápas. Aké máte z toho pocity?
„V prvom rade sa už neviem dočkať, tie dva roky mi prišli ako celá večnosť. Aj keď som v ich priebehu robil a zažil pekné a produktívne veci, za ktoré som vďačný, stále to bolo v rámci čakania, pokým budem môcť začať hrať. Takže konečne môžem ísť pracovať a posúvať sa v tom, čo stále považujem za svoju hlavnú náplň.“
Nemáte pred prvým zápasom trému, alebo určité obavy z prípadného neúspešného návratu?
„Určite áno a myslím si, že je to úplne prirodzené. Mal by ich mať každý, komu na tom aspoň trochu záleží. Aj keď to na tréningoch nie je vôbec zlé, tak chvíľu potrvá, kým si znovu nájdem ideálne zápasové rozpoloženie. Niekto to môže nazývať formou. Na druhej strane, môj prvý zápas a turnaj beriem skôr ako taký symbolický a emočný návrat na kurty. Samozrejme, že nechám na kurte všetko. Ale hrať po dvoch rokoch nútenej pauzy tam, kde som vyrastal a bol som pozitívne testovaný, pred zrakmi ľudí, ktorí stáli a stoja pri mne, je veľmi špeciálna udalosť. Plánujem si to predovšetkým poriadne užiť a nepripustiť si žiadny tlak. Skutočný reštart ale pre mňa začína až v nasledujúcich týždňoch na turnajoch Futures, ktoré budem musieť hrať, keďže začínam v rebríčku úplne zo suterénu.“
Viete si spomenúť, akú najdlhšiu prestávku počas celej doterajšej kariéry ste mali od tenisu a kedy a za akých okolností to bolo?
„Bolo to nedávno cez Covid. Myslím, že som vtedy nedržal raketu v ruke zhruba tri mesiace. Ale s touto situáciou sa to nedá ani trochu porovnať. Po 15 rokoch na Tour som mal konečne poriadny oddych od tenisu a v tom čase mi to padlo len vhod. Široká laická, ale aj tenisová komunita, si podľa mňa len veľmi málo uvedomuje, koľko psychicky vyhorených hráčov pôsobí aktuálne na okruhu. A je to úplne prirodzené, lebo turnajový a rebríčkový systém ATP jednoducho núti hráčov hrať a naháňať body jedenásť mesiacov v roku. Je to tiež jedna z vecí, ktorú mi táto pauza pomohla si uvedomiť.“
Kedy ste začali s hernou prípravou?
„Dlhá pauza mi poskytla dostatočný priestor k jej naplánovaniu. Od začiatku roka som veľa behával, aby som nabral výdrž. Od marca som začal tvrdú kondičnú prípravu dvakrát denne vo fitku. Herne som sa len udržiaval, respektíve súkromne pracoval na čisto technických veciach, na ktoré nie je počas sezóny čas. Apríl a máj, odkedy už mám povolenie aj oficiálne trénovať, sa niesli už v znamení množstva odohratých úderov na kurte.“
Ako vyzerá váš aktuálny tréningový deň? Koľko času denne trávite na kurte?
„Aktuálne, týždeň do štartu prvého turnaja, už postupne vypúšťam objemy, zameriavam sa skôr na vyladenie rakiet a toho, aby som bol čo najlepšie fyzicky pripravený odohrať veľké množstvo zápasov. Posledné týždne bolo toho tenisu požehnane. Snažil som sa odohrať na kurte v priemere 4 až 5 hodín denne, takže niektoré dni som mal aj trojfázové tréningy alebo tréningy, ktoré trvali aj dlhšie ako tri hodiny. Na Slovensku je tenisová komunita v pomere na kilometer štvorcový dostatočne veľká, takže zohnať partnerov na sparing a prispôsobiť si ich pre vlastné potreby nie je žiadny problém.“
Už viacero rokov hrávate bez trénera. Nezvažovali ste pred návratom, že by vám s tým niekto pomohol?
„Po hernej stránke mi pomáha kamarát a budúci skvelý tréner Maťo Dobrý, ktorý končí vysokú školu. Plánujeme spolu aj cestovať po turnajoch ako tím. Manažujem si to sám, ale jeho spätná väzba a postrehy sú pre mňa neoceniteľné, keďže sa stáva, že v zápale hry nevidím všetko vždy úplne objektívne. Máme na veci podobný pohľad a je tu pre mňa vždy, keď to potrebujem. Bez individuálnych tréningov, na ktorých ladíme detaily, by to taktiež nešlo.“
Koľko času venujete kondičnej príprave, prípadne regenerácii?
„Nadobudnutú kondíciu teraz už iba udržiavam dvakrát do týždňa. Odmakal som veľmi kvalitné obdobie pod vedením Sebastiána Smoleňáka, ktorý pracuje aj s Jojom Kovalíkom a inými skvelými športovcami. Fyzio mávam pravidelne tiež dvakrát do týždňa s najlepším fyzioterapeutom akého poznám – Erikom Kerpčárom. Popri tom, raz do týždňa absolvujem aj masáž. Perfektné tréningové zázemie mám v Empire Trnava a v ústrety mi vyšli aj v NTC, kde môžem takisto trénovať.“
Ako často a s kým hrávate prípravné zápasy?
„Preto, že som neabsolvoval jediný súťažný zápas už dva roky, snažím sa aktuálne odohrať prípravný zápas aspoň raz denne. Nie som veľký vyznávač drilu a pravidelných hitovačiek, aj keď aj tie sú občas potrebné. Ako som už spomínal, hráčov na každej výkonnostnej úrovni tu máme dosť, preto nie je problém nájsť kvalitný sparing. Či už spomedzi našich top hráčov, alebo mladých ambicióznych pušiek. Zameranie tréningových zápasov sa vždy dá prispôsobiť tak, aby som z toho vyťažil pre seba niečo užitočné.“
Pri našom vlaňajšom rozhovore ste spomínali, že máte dostatok času venovať sa viacerým športom a to najmä behu, cyklistike, futbalu, či florbalu. Chceli ste vyskúšať aj ďalšie. Ku ktorým ste sa už dostali a ktoré ste nestihli?
„Najbližšie som mal v poslednej dobe asi k behaniu, keďže som spojil príjemné s užitočným a poňal som to ako začiatok svojej prípravy. Pričuchol som trochu k ultrabehom a musím povedať, že je to neuveriteľná skúsenosť, vyskúšať si na sebe, čoho je telo schopné. Navyše, bolo veľkým plusom, že som vďaka tomu trávil veľa času v prírode. Doposiaľ sa viac menej venujem aj ostatným hobby športom. Aj keď v poslednej dobe bolo kvôli mojej príprave toho času málo. Trošku ma mrzí, že som nevyskúšal počas pauzy biatlon.“
Z toho vyplýva, že by ste mali byť vo veľmi dobrej fyzickej kondícii…
„Kondícia je trochu ošemetný výraz, lebo ľudské telo je neuveriteľne prispôsobivé na to, čo práve robí. Napríklad, začiatkom roka som odbehol takmer sto kilometrov v kopcoch, ale o týždeň neskôr som na kurte nevládal odohrať desať úderov v rade. Aj keď sa bavíme o hernej kondícii, nikoho zrejme nezaujíma, koľko vydržím na tréningu hrať „pravá-ľavá“, ale koľko zvládnem ťažkých zápasov v rade. Tie som nehral už dva roky. Z tohto uhla pohľadu sa to nezdá, ale napätie v tele je počas tréningov a zápasov úplne iné. A preto aj chvíľu potrvá, kým si na to zvyknem a budem sa pri tom cítiť takpovediac doma. Ak to mám však zhodnotiť pocitovo, tak fyzicky sa cítim veľmi dobre. Príprava prebehla bez akýchkoľvek komplikácií a zranení. A to je to najdôležitejšie, lebo tým pádom sa mi podarilo stihnúť všetko to, čo som mal v pláne.“
Stíhate ísť občas aj na váš obľúbený golf?
„Teraz naozaj len veľmi sporadicky, keďže som absolvoval veľké tréningové objemy. Onedlho bude možno toho času trochu viac. Medzi turnajmi sa mi totiž aktívny oddych, či už fyzický alebo aj psychický určite zíde.“
| Zdroj: ts – Igor Uher |
