Home Najdôležitejšie Martin Hromec o nutnosti zmien v slovenskom tenise: Sme už v tak kritickom štádiu, že…

Martin Hromec o nutnosti zmien v slovenskom tenise: Sme už v tak kritickom štádiu, že…

by Igor Uher
Martin Hromec

BRATISLAVA – Martin Hromec je rešpektovaný tréner, ktorý si svoje renomé vyslúžil vďaka výsledkom vlastnej práce. Svojimi poznatkami pomáhal viacerým významným hviezdam svetového aj slovenského tenisu k zisku titulov na hlavných okruhoch.


Okrem iných viedol aj svetovú jedenástku ženského rebríčka Shahar Peerovú. V priebehu dvojročnej spolupráce s Magdalénou Rybárikovou priviedol slovenskú tenistku z konca prvej stovky rebríčka až k titulu na turnaji v Memphise. Martin Kližan si pod jeho vedením zaknihoval dva najdôležitejšie triumfy vo svojej kariére. V druhej časti rozprávania ponúka niekdajší najlepší slovenský junior niekoľko rád a postrehov, ako zlepšiť úroveň slovenského tenisu.

Martin Hromec, Martin Kližan
Martin Kližan a Martin Hromec (Foto: TASR – Michal Svítok)

Trénerská kariéra

S trénovaním začal po ukončení hráčskej kariéry v dvadsiatich šiestich rokoch. Prvé dva roky pôsobil v Bazileji, kde sa venoval najlepším švajčiarskym juniorom. Po návrate na Slovensko trénoval rok s nádejným Filipom Horanským, ktorý bol majstrom Európy a vo svojej vekovej kategórii neprehral s rovesníkmi v priebehu ich spolupráce ani jeden zápas. Horanský hral v šestnástich rokoch štvrťfinále Roland Garros a tretie kolo Wimbledonu medzi osemnásťročnými. Neskôr Hromec spolupracoval s niekoľkými poprednými tenistkami, ako napríklad s jedenástkou v ženskom rebríčku Shahar Peerovou, ktorá porazila vo Wimbledone aj svetovú jednotku Dinaru Safinovú. Dva roky viedol Magdalénu Rybárikovú, ktorú prebral v čase, keď figurovala na hrane prvej stovky rebríčka. Pod jeho vedením získala slovenská reprezentantka vo februári 2011 titul v Memphise a neskôr hrala finále v čínskom Guangzhou. Rybáriková dokázala zdolať Petru Kvitovú na turnaji v Prahe týždeň potom, ako česká tenistka triumfovala na Wimbledone. Neskôr sa delil o svoje poznatky s nádejnou ruskou tenistkou Kseniou Pervakovovou, ktorá to dotiahla na 37. priečku. Časť svojej trénerskej kariéry venoval aj Martinovi Kližanovi, s ktorým získal dva najcennejšie turnajové tituly v Rotterdame a Hamburgu.



O slovenskom tenise

Aktuálna úroveň juniorského tenisu na Slovensku

“Nechcem nikomu krivdiť, avšak v posledných rokoch naši juniori nedosahujú až na pár výnimiek výsledky, na aké sme boli dlhodobo zvyknutí. Aj preto, že máme oveľa menšiu hráčsku základňu.”

Chýbajúca kontrola mládeže

“Niektorí dnešní mladí tenisti nedosahujú po kondičnej stránke také výsledky, aké sa očakávali od nás. Aby sa podobným situáciám predišlo, mohol by niekto poverený z STZ sledovať a kontrolovať perspektívne talenty ešte pred ich vstupom do NTC. Zodpovední funkcionári by mali byť informovaní, koho do strediska berú a to nie len na základe dosiahnutých výsledkov, ale mali by ich dlhodobo sledovať a podporovať. Vo veku od 12 do 16 rokov by mali chodiť na sústredenia, na ktoré by s nimi chodil tréner poverený zväzom, aby kontroloval aktuálnu pripravenosť adeptov na vstup do NTC. Možno to napokon aj robia, ale jednoducho pri pohľade na výkonnosť mladých to tak nevyzerá.”

Náš niekdajší najlepší junior Hromec: Akú logiku mal systém, ktorý vkladal veľké peniaze do mladých hráčov?

Rozdiel medzi zväzovým a osobným trénerom

“Na mieste zväzových funkcionárov by som si všímal trénerov, ktorí v tenise niečo dosiahli a majú za sebou výsledky. Je veľký rozdiel, ak niekto robí osobného trénera súkromnej osobe a keď niekoho pravidelne platí zväz, ktorý vám zakaždým dodá hráčsky materiál. Ak z neho nič v NTC nevychovajú, nič sa nestane. Aj ďalší deň sa ide do práce. V súkromnej sfére to však neplatí. Ak hráč nedosiahne požadované výsledky, ak si tréner nesadne povahovo so zverencom, alebo sa k nemu nehodí po odbornej stránke, tak je to tréner, ktorého vymenia. A z toho dôvodu sú osobní tréneri neustále nútení napredovať a sú pod tlakom. Tréner musí vnímať úplne všetky detaily, musí sa aj nad rámec svojich možností starať o to, aby všetko vo vzájomnej spolupráci do seba zapadalo a fungovalo.”

Zapojiť do procesu obnovy skúsených trénerov

“Možno by bola na mieste diskusia so skúsenými trénermi, či by neboli ochotní byť s tými hráčmi za určitých podmienok v NTC. Aj keby skúsený tréner ponuku neakceptoval, určite by doplnil: „Ale vážim si, že ste ma oslovili.“ A k tomuto na Slovensku nikdy nedošlo. Ak by som bol na mieste kompetentného človeka na zväze, stále by som hľadal spôsob, akým by som trénerov motivoval k ich príchodu. Snažil by som sa, aby výkonnostná zložka v NTC bola vždy na najvyššej možnej dosiahnuteľnej úrovni.”

Martin Hromec
Martin Hromec (Zdroj: Archív Martina Hromca)



Silná generácia hráčov

“Napriek tomu, že sme u nás v minulosti nemali trénerov s bohatými skúsenosťami, na Slovensku vyrástla silná generácia hráčov, s ktorými sa pracovalo jednoduchšie. Dnes je ich oveľa menej, o čom vieme už dlhšiu dobu a preto by sme mali tejto situácii aj prispôsobiť celý systém.

Doslovne je možné povedať, že pokiaľ to tréner nepokazil, tak z takého talentu, akým bol napríklad Karol Beck, Lukáš Lacko alebo Martin Kližan, jednoducho musel vyrásť hráč pre prvú stovku rebríčka. Pritom je veľký rozdiel, ak je tenista na osemdesiatom alebo tridsiatom mieste. A práve tento rozdiel by mal preklenúť tréner, ktorý disponuje potrebnými skúsenosťami zo svetového tenisu. Ani hráč alebo hráčka z prvej stovky ešte nemusí vedieť odhadnúť svoje možnosti napredovania. Avšak skúsený tréner vidí zverencove možnosti a všetky detaily dokáže poskladať do jedného celku do tej miery, aby mu účinne pomohol. V tom by mala byť najväčšia pridaná hodnota skúseného trénera. Je v tom veľa faktorov, ktoré musia do seba dokonale zapadnúť. Niektoré, ako napríklad zranenia, sa ovplyvniť samozrejme nedajú.”

Chybne nastavený systém štátnej podpory

“Z dnešného pohľadu bolo historickou chybou keď 18 – 19 ročných tenistov, ktorí neboli v prvej stovke, brali na zväze ako neperspektívnych a dopredu odpísaných hráčov. Jediný, ktorému sa podarilo naplniť ich predstavy, bol Dominik Hrbatý, ktorý našťastie na štátnu podporu odkázaný nebol. Mali sme však viacero hráčov v tomto veku okolo 350. miesta, čo nepovažujem za zlé umiestnenie a výsledok výchovy mladých. Nevšimol som si, že by sme dnes mali na týchto pozíciách čo i len jediného devätnásťročného hráča. (Aktuálne najvyššie postaveným slovenským devätnásťročným hráčom v rebríčku ATP v čase spracovania tohto materiálu bol Miloš Karol na 925. mieste. poz. red.).

Aj napriek tomu, že sa v tých časoch veľmi dobre pracovalo s juniormi, buď boli zle nastavené kritériá, alebo celý systém podpory mladých tenistov, ktorí pri prechode medzi mužov v absolútnej väčšine prípadov žiadnu podporu od štátu nedostali. A z toho dôvodu aj 99 percent hráčov z tejto silnej generácie ukončilo svoju kariéru. Nemali jednoducho finančné prostriedky na to, aby mohli cestovať po turnajoch. 

Po dostavbe a začatí fungovania NTC sa situácia samozrejme zmenila. Napriek tomu mám pocit, že s výnimkou Alexa Molčana sa na zväze ešte stále spoliehajú na tých pár starších, skúsených hráčov z rozhrania prvej a druhej stovky rebríčka. Len sa bojím, že keď oni skončia s tenisom, zostane po nich veľká diera.

Martin Hromec
Martin Hromec (Zdroj: Archív Martina Hromca)

Nutné zmeny v slovenskom tenise v súčasnosti

“Dnes sme už natoľko v kritickom štádiu, že aj keby sme okamžite začali masívnejšie podporovať mládež, možno by sme napokon dospeli k záveru, že už vlastne ani nemáme koho podporovať. Ak chceme ešte niečo zachrániť, mali by sme začať úplne zdola, na klubovej úrovni. Vytypovať si mladé talenty a snažiť sa im maximálne pomôcť v ich napredovaní. Preto hovoriť, že sme v sedemnástich rokoch vybrali niekoho do NTC a nemá výkonnosť, je len dôsledkom toho, že sme sa im málo venovali v mladosti. Napadá mi veľa spôsobov, ako tento stav zvrátiť a ako mladých motivovať.”



Slovenská extraliga a jej propagácia

“Ďalším neuralgickým bodom je Slovenská extraliga a spôsob, akým sa o nej informuje. A to napriek tomu, že ju hrali osobnosti ako Dominik Hrbatý, Karol Kučera, Ján Krošlák Karol Beck, Martin Kližan, Lukáš Lacko, Jiří Novák, Radek Štepánek, či Bohdan Ulihrach. Trápi ma, keď sa v článku na celú stranu dočítam v denníku Šport o prestupe hráča z 3. ligy na štvrtej strane. Keď som sa chcel dozvedieť, kto vyhral tento rok tenisovú extraligu, musel som noviny otvoriť až na predposlednej strane. Výsledok bol pod článkom, ktorý nepresiahol ani päť riadkov.”

Záleží zväzu vôbec na extralige?

“Rovnako považujem za dehonestáciu najvyššej tenisovej súťaže na Slovensku, ak jej aktéri hrajú zápasy o deviatej alebo desiatej dopoludnia v priebehu pracovného týždňa. Čo by sa komu stalo, keby tieto zápasy mali začiatok o štvrtej popoludní, aby sa na ňu mohla pozerať široká verejnosť? A to nehovorím, v akej atmosfére by sa mohlo hrať, keby súboje začínali o devätnástej pod umelým osvetlením. V zahraničných ligách hrajú aj slovenskí tenisti pred zaplneným hľadiskom. Najvyššie ligy som absolvoval v Nemecku, vo Švajčiarsku i v Rakúsku. Všade tam si ľudia boli ochotní kupovať lístky na tieto zápasy. Doslovne to tam žilo tenisom. Potom je samozrejmé, že tam, kde je záujem verejnosti, je aj záujem sponzorov. Ktorý sponzor však bude na Slovensku dotovať súťaž, na ktorú nemá kto prísť pozrieť počas pracovnej doby? Finále Českej extraligy už 15 – 20 rokov môžu pravidelne sledovať aj diváci na ČT 1 aj preto, že majú neporovnateľne vhodnejší termín v zimnom prípravnom období. Ako je možné, že na Slovensku sa to už 20 rokov nedeje?”

Zdroj: ts – Igor Uher

Podobné články

Pridajte komentár

Leave a Comment

two × three =