Predvčerom nás navždy opustila jedna z najväčších postáv česko-slovenského a neskôr českého tenisu. Jana Novotná zažiarila na olympiádach, prešla si wimbledonským sklamaním a napokon sa dočkala satisfakcie.
Tenisové začiatky spojené s deblovými úspechmi
Jana Novotná sa narodila 2. októbra 1968 v metropole Moravy – v Brne. Na profesionálny okruh vstúpila v roku 1986. Spočiatku sa presadzovala najmä vo štvorhre. V osemdesiatych rokoch získala vo dvojhre iba dva tituly, ale v debli žiarila.
Na olympiáde v Soule 1988 získala po boku Heleny Sukovej striebro. Česko-Slovensko sa vtedy profilovalo ako skutočná veľmoc. Miloslav Mečíř pridal zlato vo dvojhre a po boku Milana Šrejbera aj bronz vo štvorhre.
Na Wimbledone 1989 zahviezdila Jana prvýkrát na grandslamovej scéne. Po boku svojej výbornej kamarátky Sukovej získala titul. Jej štýl servis-volej bol mimoriadne atraktívny, no spočiatku ho nedokázala využívať rovnako efektívne aj vo dvojhre. Výrazné zlepšenie nastalo s príchodom deväťdesiatych rokov. Leví podiel na tom mala Hana Mandlíková, ďalšia česká legenda, ktorá ju trénovala.
Cesta medzi špičku
V roku 1990 triumfovala brnenská rodáčka vo štvorhre na Australian Open, Roland Garros i Wimbledone. Od dokonalého zápisu ju delil jediný víťazný zápas. Na US Open stroskotali s Helenou Sukovou až vo finále. Vo dvojhre dokázala zaujať semifinálovou účasťou na parížskom Grand Slame.
Vo všeobecnosti sa však viac presadzovala na rýchlejších povrchoch, kde mohla účinne aplikovať svoj agresívny útočný prejav. V sezóne 1991 si zahrala prvé veľké singlové finále. Na Australian Open nestačila na Moniku Selešovú po setoch 7:5, 3:6, 1:6.
Zostrih finále Australian Open 1991:
Česko na nohách, Novotná siahala na wimbledonský titul
Písal sa rok 1993 a Jana Novotná postúpila suverénne do finále Wimbledonu. Cestou zdolala ikony ako Gabriela Sabatiniová či Martina Navrátilová. Vo finále ju čakala posledná prekážka – Nemka Steffi Grafová.
Prvý set stratila Češka v tajbrejku, no postupne sa rozohrala a nemeckú favoritku valcovala. Druhý set získala pomerom 6:1, a keď viedla v rozhodujúcej časti 4:1, 40:15; všetci ju už videli ako novú víťazku. Nebola by to však legendárna Steffi, keby nepredviedla niečo výnimočné. Jej obrat na 6:4 patrí dodnes medzi najväčšie v histórii grandslamových finále.
Brnianska rodáčka pocítila, aká tenká je hranica medzi večnou slávou a neprekonateľným sklamaním. Jej pozápasové slzy nemohli byť úprimnejšie a spolu s ňou plakal i nejeden český tenisový fanúšik.
Novotnej slzy obleteli v roku 1993 svet
Druhé wimbledonské sklamanie
Tituly zo štvorhry pribúdali a aj olympijská sláva sa vrátila. V Atlante 1996 získala Jana singlový bronz a s Helenou Sukovou aj ďalšie deblové striebro. Len ten vytúžený grandslamový vavrín z dvojhry visel stále privysoko. Finálová šanca č. 3 prišla na Wimbledone 1997.
A znova to mala rozohraté výborne. V prvom sete zničila Martinu Hingisovú výsledkom 6:2, ale znova to nedotiahla. Len 16-ročný švajčiarsky zázrak získal zvyšné dve dejstvá pomerom 6:3.
Rozprávkový Wimbledon 1998
Roky pribúdali, ale Novotná sa svojho sna nemienila vzdať. Ako uviedla naša Karina Cíleková-Habšudová: „Hovorila som si, že ak existuje tenisová spravodlivosť, raz tento slávny turnaj vyhrá.“ V roku 1998 mala Češka na Wimbledone znova neuveriteľnú formu a cestou do finále stratila jediný set. Na jej rakete pritom skončila aj Martina Hingisová, či vtedy mladučká Venus Williamsová.
V boji o titul narazila na Nathalie Tauziatovú z Francúzska. Konečne bola vo finále v pozícii jasnej favoritky. Tentoraz si príležitosť nenechala ujsť. Zvíťazila 6:4, 7:6(2) a splnila si najväčší športový sen.
s vytúženou trofejou
Koniec kariéry
Rok 1999 bol posledný v jej impozantnej kariére. Výkonnosť klesala vo dvojhre i štvorhre. Wimbledonská obhajoba sa skončila vo štvrťfinále na silovo hrajúcej Američanke Lindsay Davenportovej. Akoby to predznamenalo budúcnosť ženského tenisu. Servis-volej vymrel, variabilitu úderov nahradila sila, celodvorcové pojatie prestrelky od základnej čiary.
Svoj posledný zápas odohrala Jana na októbrovom turnaji v nemeckom Filderstadte. V 1. kole podľahla Talianke Silvii Farinovej Eliovej. V roku 2003 sa jednorazovo vrátila, keď absolvovala štvorhru na ITF turnaji v americkom Palm Beach Gardens. Bola z toho prehra v úvodnom kole.
Úspechy v kocke
Novotná získala počas aktívnej kariéry 24 singlových a 76 deblových titulov z turnajov hlavného okruhu. V roku 1988 bola členkou víťazného česko-slovenského fedcupového tímu. Vo štvorhre má 12 grandslamových vavrínov, triumfovala na každom z podujatí „veľkej štvorky“. V debli bola svetovou jednotkou, v singli bola najvyššie na 2. mieste.
V roku 1998 ju delilo jediné víťazstvo od pozície singlovej jednotky. Dobre rozohraté semifinále US Open však nedotiahla do úspešného konca. Znova ju zarmútila Hingisová, ktorá vyhrala po obrate 3:6, 6:1, 6:4.
Obdobie po skončení kariéry a blesk z jasného neba
V roku 2005 bola Jana Novotná uvedená do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. K tenisu mala stále veľmi blízko. Hrávala rôzne exhibície, ako spolukomentátorka sa objavila v Českej televízii i na Eurosporte. Vo februári 2013 sa stala trénerkou Francúzky Marion Bartoliovej. Neskôr pomáhala svojej talentovanej krajanke Barbore Krejčíkovej.
v roku 2010 vyhrali s Martinou Navrátilovou štvorhru legiend na Roland Garros
Paradox je, že to bola v roku 2010 práve ona, kto bol naporúdzi Martine Navrátilovej, keď bojovala s rakovinou prsníka. Kým Martina sa z problémov dostala, rakovina pripravila 19. novembra o život Janu. Vždy bola veľká bojovníčka a aj teraz sa s chorobou bila statočne.
O jej problémoch vedela len rodina a najbližší priatelia. Celý tenisový svet žil v presvedčení, že je s českou ikonou všetko v najlepšom poriadku. Bohužiaľ, nebolo. V kruhu rodiny tento svet navždy opustila, ale jej športový i ľudský charakter jej zabezpečil nesmrteľnosť v srdciach všetkých fanúšikov.
Posledná rozlúčka sa uskutoční v pondelok 27. novembra v Brne.
Pridajte komentár