BRATISLAVA – Legendárny Jan Kodeš (nar. 1946) patrí nepochybne medzi najvýraznejšie osobnosti v histórii československého tenisu.
V roku 1970 zdvihol v Paríži prvý raz nad hlavu víťazný pohár Mušketierov. Veľký srdciar a bojovník nenašiel na dvorcoch Rolanda Garrosa premožiteľa ani pri obhajobe titulu v nasledujúcej sezóne. Svojho času piaty hráč svetového poradia dosiahol svoj životný úspech v roku 1973 ziskom najcennejšej wimbledonskej trofeje.
Pražský rodák mal vždy blízko aj k slovenskému tenisu. V Bratislave zaznamenal svoj víťazný debut v Davis Cupe. V úlohe nehrajúceho kapitána bol pri tom, keď si v októbri roku 1983 v Hradci Králové prvý raz obliekol reprezentačný dres v tom čase iba devätnásťročný Miloš Mečíř. Dnes už len málokto vie, že Kodeš začal súbežne so svojím projektantom na Štvanici pomáhať svojimi vedomosťami aj pri projektovaní výstavby areálu v Trenčianskych Tepliciach. Rovnako nechýbal ani pri tom, keď sa na Slovensku v roku 1990 organizoval prvý medzinárodný turnaj mužov Czechoslovak Sattelite Circuit.
Trojnásobný grandslamový šampión a od roku 1990 aj člen Tenisovej siene slávy sleduje dianie v slovenskom tenise veľmi pozorne aj v súčasnosti. Ako on sám vníma aktuálnu situáciu v slovenskom tenise sa dozviete v obsiahlom a zaujímavom rozhovore.
Pamätáte si ešte na svoj daviscupový debut v Bratislave v roku 1964?
“Tak na to sa zabudnúť nedá. Štadión na Tehelnom poli bol vypredaný, keď sme Rakúšanov zdolali 5:0. Mojím súperom bola ich jednotka Ernst Blanke, ktorého som pred tým porazil v Monte Carle, a tak sa od mňa ten úvodný bod aj očakával. Pri svojej reprezentačnej premiére som však stratil úvodné dva sety a v treťom som dokonca prehrával už 0:3. Zrejme si viete predstaviť, ako som to vtedy prežíval. Takmer stratený zápas som našťastie otočil, fyzicky som to zvládol a napokon zvíťazil v piatich setoch. Bol to začiatok toho, čo ma v priebehu mojej ďalšej kariéry ešte len očakávalo. V Bratislave na Tehelnom Poli sa mi darilo aj neskôr. Zvíťazil som na medzinárodných majstrovstvách, ktoré organizoval pán Lichner, keď som vo finále zdolal Iona Tiriaca. Bratislavu dobre poznám a na centrálnom kurte som sa vždy cítil príjemne.”
Boli ste v pozícii nehrajúceho kapitána pri dramatickej reprezentačnej premiére Miloša Mečířa v októbri roku 1983 v Hradci Králové. Ako si na jeho debut spomínate?
“Bol to dôležitý zápas o udržanie sa v svetovej skupine proti Sovietskemu zväzu. Miloš nastúpil na druhú dvojhru proti Andrejovi Česnokovovi a predstavte si, že presne ako pri mojom debute prehrával už 0:2 na sety a 0:3 v tom treťom. Bol veľmi nervózny, hral opatrne a tak som mu povedal: “Pozri Miloš, ja som tiež svoj prvý zápas v reprezentácii takto prehrával a napokon som to otočil. Tak sa do toho opri. Nemysli na to, že je dôležitý. Keď prehráš, nič sa nestane, z prvej dvojhry už bod máme.“ (Tomáš Šmíd zdolal v úvodnej dvojhre v troch setoch Alexandra Zvereva, otca aktuálnej svetovej štvorky). Ako mávnutím kúzelným prútom sa to zázračne otočilo. Miloš sa zrazu chytil, začal predvádzať výborný tenis a súperovi už nedal šancu.”
Sledujete aj v súčasnosti slovenský tenis?
“Samozrejme. Pred dvoma rokmi som si nenechal ujsť v Bratislave vyrovnaný daviscupový súboj s našimi tenistami. V NTC som bol už v roku 2005 na finále Davis Cupu proti Chorvátsku. Spomínam si, že na rozhodujúci zápas proti Máriovi Ančičovi nenastúpil Karol Kučera, ale Michal Mertiňák. Kučera už hrať nechcel a to bola tá osudná chyba.”
Martin Kližan ďalším kandidátom na post prezidenta STZ
Máte pocit, že sa odvtedy slovenský tenis výkonnostne posunul vpred?
“Väčšinou vždy výkonnostne zaujme pozornosť jeden tenista, ako napríklad Dominik Hrbatý, ktorý bol dlhé roky najlepším hráčom. Po ňom na seba upriamili pozornosť dievčatá. Osobne som sledoval Danielu Hantuchovú, keď zažiarila v Indian Wells. Neskôr Dominiku Cibulkovú, ktorá ovládla Turnaj majsteriek. Priznám sa, že ostatných hráčov som už veľmi nevnímal. Zrejme aj preto, že som skôr sledoval svetový, než domáci tenis.”
Máte prehľad o problémoch v slovenskom tenise?
“Aktuálna situácia u vás nie je veľmi vzdialená od tej, ktorá je v Čechách. Aj u nás existuje celá kopa argumentov od nespokojných funkcionárov z viacerých klubov. Aj u nás je súčasné vedenie zväzu neprirodzene dlho pri moci. Ja som vo funkcii prezidenta skončil v roku 1998 a súčasný prezident Ivo Kaderka je vo funkcii už 24 rokov. Aj keď niektorí hráči dosiahli výsledky, celkový vývoj v Čechách sa veľmi dopredu neposunul. Organizoval som dvanásť ročníkov turnaja ATP Tour, ktoré Kaderka zrušil. Pre turnajové potreby sa napríklad nevyužíva centrálny štadión na Štvanici, na ktorom nezmyselne vymenili antukový povrch za betónový a keďže naše dievčatá chcú hrať v tomto období na antuke, musia využiť vedľajší kurt s kapacitou šesťsto divákov. A z rovnakého dôvodu sa aj všetky challengerové turnaje hrajú na vedľajšom kurte. Pričom záujem divákov je neporovnateľne vyšší, než dovoľuje jeho maximálna kapacita. V podobnom duchu by som mohol hovoriť aj o polmiliónovom turnaji na Sparte, kde sa vyhadzujú veľké peniaze za montované tribúny. Samozrejme, že okrem iných aj táto situácia je terčom kritiky, pričom aj takéto problémy vzbudzujú v radoch klubových funkcionárov nevraživosť.”
Viacero renomovaných trénerov na Slovensku je za návrat k starému modelu prípravy mládeže cez tenisové strediská mládeže a vrcholové strediská, ktoré u nás postupne po rozdelení federácie vďaka novému systému prerozdeľovania financií na úkor klubov zanikli.
“Viete, riešenie otázky rozdeľovania peňazí je to najnáročnejšie a najdôležitejšie zároveň. Bez ohľadu na to, či ide o štátne dotácie, alebo sponzorské príspevky, vždy okolo toho vznikajú veľké trenice o tom, akým spôsobom sa majú rozdeliť. Či by sa viac malo investovať do organizovania turnajov, alebo do trénerov či do mládeže, alebo do výstavby nových klubov. Nikdy sa to nezaobíde bez sporu preto, že každý má na to svoj názor a pohľad. Podstatné však je, aby to rozdeľovanie bolo v súlade s poriadkom a aby nevznikali podozrenia z toho, že sa financie investujú neadekvátnym spôsobom.”
Sledujete aj dianie v slovenskom tenise pred voľbami prezidenta STZ?
“Dozvedel som sa, že na Slovensku je situácia ohľadom nespokojnosti klubov veľmi podobná. Aj keď samozrejme z iných dôvodov. Zachytil som informácie, že u vás prebiehajú rôzne rozbroje. Verte či nie, tým sa tá situácia v obidvoch republikách veľmi nelíši. Niektoré dávno dobre fungujúce veci už nie sú aj z toho dôvodu, že názory funkcionárov na ich fungovanie sa líšia. Aj vďaka tomu sa pred voľbami dostávajú do popredia rôzne nápady, ktoré však na druhej strane u iných funkcionárov vzbudzujú napätie.”
Ako vnímate reformnú skupinu okolo Martina Kližana a jeho kandidatúru na post prezidenta STZ?
“Aj keď sa nechcem štylizovať do pozície radcu, myslím si, že by nezaškodilo, ak by aj u vás vo funkcionárskej obci zavial čerstvý prievan vzduchu. Bolo by naozaj potrebné, aby aj mladí, ambiciózni funkcionári, dostali možnosť prezentovať svoje nápady a ukázať ako zlepšiť tenis a posunúť ho dopredu. A to aj z toho dôvodu, že aj na Slovensku sú niektorí funkcionári na svojich postoch už veľmi dlho a preto to ide stále iba zotrvačnosťou. Pritom sa to u vás argumentuje tak, ako u nás, v duchu: „Veď Berdych a Štěpánek dosahujú výborné výsledky.“ A pozrite, kde je český mužský tenis dnes. Nemáme ani jedného mužského zástupcu v prvej stovke rebríčka. Aj u nás boli funkcionári jednoducho zvyknutí na veľké úspechy, avšak aktuálne ich tá nečinnosť dobieha svojou zotrvačnosťou. Nie je to o tom, že občas niekto vyletí nahor. Ide predovšetkým o to, aby organizácia systému tohto športu bola na takej úrovni, aby zabezpečila jeho napredovanie a to už od mládežníckych prípraviek, súťaží a turnajov až po dorast. Je veľmi dôležité myslieť predovšetkým na vývoj tenisu a na jeho budúcnosť. Niektorí funkcionári si myslia, že by malo prísť u vás ku zmene. A proti tomu nič nenamietam. Vytvorila sa nová skupina okolo Martina Kližana, ktorá chce urobiť zmeny a má jasný plán ako na to. Ak príde nová krv, ktorá sa chce do toho oprieť a má na to chuť, nech dostane šancu.”
Istota, nádej, budúcnosť: Zmena na poste prezidenta STZ nie je o mene Martin Kližan
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár