BRATISLAVA – V poslednej časti rozsiahleho rozhovoru s Ivanom Gabovičom opisuje náš najznámejší tenisový kondičný tréner svoje skúsenosti s vedením STZ, pričom bez servítky a otvorene prezentuje svoj názor.
Z pozície renomovaného trénera, ktorý pri svojej práci aplikuje prepracovanú didaktiku, podrobil ostrej kritike kondičnú prípravu v NTC, pričom sám ponúka možnosti nápravy. Ivan Gabovič má naozaj dlhoročné skúsenosti s trénovaním najlepších slovenských tenistov. Pôsobil aj pri reprezentačnom výbere a preto môžeme jeho osobnosť vnímať ako nestrannú autoritu, ktorá naozaj nemá dôvod, aby udalosti a problémy posudzovala inak ako z nadhľadu a nezaujato.
„Chcel by som sa vrátiť do histórie, kedy ešte nebolo postavené NTC, do obdobia rokov 1992–95, keď sa na zväz chodilo ešte na Junácku ulicu. Do čias Braňa Stankoviča, Mariána Vajdu, Karin Habšudovej. V tomto období, počas môjho pôsobenia na FTVŠ UK som spoznal na zväze viacerých popredných zväzových funkcionárov. Pri rôznych rozhovoroch s nimi som skromne navrhol, aby sa celková športová príprava plánovala a vytvárala koncepčne. To znamená dlhodobo, s presnými diagnostickými údajmi, s kritériami výberu hráčov, s ich testovaním, vyhodnocovaním a sledovaním. A spolu s tým som navrhol, aby sa riešilo finančné zabezpečenie trénerov mládeže nielen pri reprezentačných výberoch, ale aj v TSM, SVŠ a v kluboch. To všetko by sa dialo celoročne a predovšetkým v úzkej spolupráci so športovými lekármi, fyzioterapeutmi, diagnostikmi a odborníkmi z FTVŠ UK.“
Pán M
„Naivne som dôveroval pánovi M, ktorý tvrdil, že po vybudovaní NTC, sa budú o vybraných hráčov starať po celý rok. Dodnes neviem, odkedy sa s profesionálnou starostlivosťou začalo aspoň u tých niekoľko vyvolených. Neviem o tom, že by vôbec niekedy boli jasne stanovené kritériá ich výberu, že by boli stanovené ich výkonnostné ciele, alebo zhodnotenie výsledkov týchto hráčov v jednotlivých etapách ich športovej kariéry. Prostriedky, ktoré by si takáto starostlivosť vyžadovala, chcel pán M použiť úplne inak. Šiel zrejme cestou manažéra, ktorý sa v začiatkoch projektu NTC orientoval na výchovu jedného, maximálne dvoch hráčov, ktorých si aj sám vybral. A o ktorých sa aj sám, jemu vlastným spôsobom, staral. V názore na profesionálnu starostlivosť o hráčov sme sa už od začiatku so zväzom absolútne rozchádzali. A pravdu povediac, osobne si myslím, že nič z toho sa doteraz nezmenilo.
Pánovi M nikdy nevyhovovalo, keď mal na STZ ľudí s inými názormi ako on. Vždy chcel ísť výhradne len svojou vlastnou cestu, na konci ktorej rozhodoval o všetkom len on. Jeho predstava o mojom pôsobení pri reprezentácii ako kondičného trénera bola založená na jednotýždňovom sústredení pred daviscupovým zápasom. To znamená, že som mal k dispozícii takto vymedzený čas k tomu, aby som dokonale pripravil hráčov po kondičnej stránke. A to bol jeden z dôvodov, pre ktoré som svoje ďalšie smerovanie v oblasti kondičnej prípravy tenistov radšej presmeroval na individuálnu, profesionálnu prácu s jednotlivými hráčmi, pri ktorej sme si zmluvne dohodli všetky podmienky.
O tom, že to bolo správne rozhodnutie, ma presvedčil príklad z vlastnej skúsenosti. Na návrh Dominika Hrbatého sme v roku 2003 pribrali na naše individuálne kondičné sústredenie do Tatranskej Lomnice juniorskú reprezentáciu. Zobrali sme desať juniorov s tým, že nám zväz preplatí aspoň časť nákladov. Po skončení sústredenia nám však pán M oznámil, že nám zväz uhradí len určitú čiastku, ktorá však vôbec nezodpovedala nami požadovanej sume za náklady. Takže náš záujem o ďalšiu spoluprácu tým skončil.“
Problémy s kondičnou prípravou v NTC
„Viacerí hráči, ktorí prišli do NTC výkonnostné očakávania nenaplnili. Na druhej strane, viacerí z nich prišli do NTC s určitými očakávaniami, ktoré sa napokon tiež nenaplnili. V konečnom zúčtovaní tomu zodpovedali aj výsledky za obdobie posledných 20-25 rokov, ktoré môžeme dnes vidieť na vlastné oči. A tomu zodpovedá aj stav, v akom sa súčasný tenis na Slovensku nachádza.
Keď to zovšeobecním, vždy mi niečo konkrétne na práci v NTC chýbalo. Nedokážem celkom presne a úplne objektívne zhodnotiť všetky údaje, analýzy, plány ani kontroly. Z jednoduchého dôvodu. Nemal som z čoho vychádzať zrejme aj preto, že som podobnú prácu v NTC nikdy nezaregistroval. Dlhoročnú trénersko – pedagogickú prácu môžem tak sledovať len podľa jej výsledkov v danom období rokov 1995-2020. Tieto výsledky sú však vzhľadom na naznačené možnosti veľmi diskutabilné.
Úroveň práce v NTC sa od svojho vzniku nikdy nepozdvihla na kvalitatívne zodpovedajúci vyšší stupeň. Navyše existovali a doposiaľ stále ešte pretrvávajú príklady jednoznačného protekcionizmu pri prijímaní nových členov. Vedenie a riadenie NTC je pritom stále čiastočne v rukách jediného človeka. V tejto oblasti som sa už dávno snažil vyvinúť iniciatívu, avšak osobne som necítil nijakú podporu.
V NTC mi chýbal aj konkrétny individuálny prístup trénera k hráčovi vo vzájomnom prepojení na danom tréningu a to s plným nasadením trénera pre konkrétneho hráča. Naďalej sa trénuje stále po starom a úplne jednoducho. Všetci 5-8 hráči sú spolu, bez náznaku konkrétnej spätnej väzby, čiže masovo a naraz celá skupina.
V kondičnom tréningu s hráčmi v NTC absentuje základná špecifikácia a individuálna tréningová stratégia. A to ani nespomínam medicínsko – telovýchovné lekárske sledovanie. Nepoužívajú sa športtestery, v dôsledku čoho chýbala priama, aktuálna, spätná kontrola výkonnosti v náväznosti na regeneráciu. Tá by nasmerovala ďalší plán športovej prípravy, ktorý by bol
nastavený práve na základe konkrétnych výsledkov z tréningov.
Žiadny tréner nemôže predsa určiť diferenciáciu tréningovej záťaže bez konkrétnych údajov z tréningov, bez analýzy a rozboru tréningových metód, foriem, prostriedkov, podmienok, plánov a ich vyhodnotenia. Nezaobíde sa bez ďalšieho nasmerovania s ukazovateľmi intenzity, dĺžky zaťaženia, formy, času a tempa zaťaženia.
Rovnako nemôže pracovať bez znalosti dát o individuálnych pulzoch zo športtesteru, z reflotronu a bez poznania hodnôt hladiny laktátu pri záťaži a po záťaži. To znamená, že nevie stanoviť ani objem a intenzitu záťaže, ani to, aký by mal byť ďalší tréning. Nevie, aká bude individuálna odozva organizmu na tréning a aké sú možnosti regenerácie. Tak toto si nevie v NTC predstaviť naozaj nikto?
Alebo, že by niekomu vyhovoval takýto, akože kondičný tréning? Jednoducho povedané, v NTC doteraz asi nemali a zrejme doposiaľ nemajú zavedený žiadny konkrétny systém práce. Nevidel som doteraz nikdy žiadne tréningové denníky, ani celoročné kondičné plány.“
Aké zmeny v práci NTC by ste navrhli?
„Celý systém práce v NTC je predovšetkým nevyhnutné čo najskôr sprofesionalizovať. NTC predsa nesie spoluzodpovednosť za výsledky svojich hráčov. Každoročne aj v dlhodobejšom horizonte 2-4 ročného cyklu by mal byť vyhodnotený každý jeden tréningový proces. Plán celkovej športovej prípravy by mal pritom vychádzať z evidencie tréningových denníkov a záznamov trénera.
Chcem zdôrazniť, že moje kondičné plány a tréningové záznamy o hráčoch, s ktorými som spolupracoval od roku 1987 (R. Kukal, od 1989 M. Vajda, B.
Stankovič, neskôr K. Habšudová, K. Studeníková. Od roku 1996 D. Hrbatý
a potom H. Nagyová, D. Hantuchová, D. Cibulková a M. Kližan), mám doteraz archivované. Vždy boli základným podkladom k mojej práci aj s ďalšími športovcami.“
Aká veľká by podľa vás mala byť skupina hráčov na kondičnom tréningu?
„Zastávam názor, že na profesionálnej úrovni sa jeden tréner môže venovať maximálne dvom hráčom. Čas venovaný niekomu tretiemu by už bol na niečí úkor. Väčší počet je už absolútne nežiaduci. Pravdupovediac, nie som vôbec zástancom masového prístupu ku kondičnej tenisovej príprave. Pri tejto forme nemá tréner na hráča čas, aby všetko sledoval, vyhodnocoval, opravoval chyby, či zapisoval údaje. Pracovať profesionálne je náročné aj s dvoma hráčmi, ktorí sa musia zhodovať a navzájom dopĺňať.“
Didaktika, alebo čo všetko by príprava mala spĺňať
„Nielen z vlastných skúsenosti, ale aj zo znalostí odbornej verejnosti z oblasti športu viem, že rovnako tak, ako profesionálni hráči, aj tenisová mládež potrebuje viacročnú, všestrannú, športovú aj kondičnú prípravu. Práve tak, ako je tomu v iných športoch.
Táto príprava musí byť orámcovaná presne stanovenými cieľmi a úlohami a s konkrétnymi plánmi. Musí zahŕňať vstupnú a výstupnú diagnostiku, ako aj pravidelnú kontrolu. Treba rátať s úpravami dlhodobých (štvorročných), aj čiastočných plánov v jednotlivých obdobiach prípravy v danom roku až po úroveň k mikrocyklom a makrocyklom. Popri tom všetkom je nutné zabezpečiť lekársku starostlivosť a regeneráciu. Možnosť dlhodobého plánovania komplexnej prípravy bola dôvodom, pre ktorý som sa vždy s konkrétnymi hráčmi v mojej starostlivosti snažil zaviesť aspoň 3-4 ročný systém spolupráce.
V priebehu tréningov je nevyhnutné postupne zvyšovať, alebo uberať záťaž a intenzitu. Každý tréning je dôležité presne zaznamenať, vyhodnotiť, upraviť a predovšetkým naplánovať na ďalšie obdobie, aby si hráč udržal a postupne vylepšoval svoju športovú formu.
Pri tom však musí byť do tréningového procesu zahrnutá aj analýza a diagnostika tréningu, vyhodnotenie a sledovanie jeho výsledkov, či má výkonnosť stúpajúcu alebo klesajúcu tendenciu. Určite by prospela aj oponentúra s ďalšími trénermi, ako aj komunikácia s odborníkmi a športovými lekármi z FTVŠ UK.
Každý individuálny tréning s ktorýmkoľvek mojim zverencom som evidoval a vyhodnocoval, vďaka čomu som pravidelne mohol trénovať podľa plánu. Vyhodnocoval som každý výstupný údaj z konkrétneho cvičenia. A to priebežne počas celého roka v spolupráci s odborníkmi z FTVŠ UK. Táto evidencia bola dôležitá nielen preto, aby sa údaj z cvičenia zapísal, ale aby zároveň poslúžil ako podklad na ďalšie testovanie.
Kondičné schopnosti sa v dnešnej dobe dajú veľmi exaktne, odborne presne sledovať, merať, analyzovať a určiť možnosti ich rozvoja. Je možné určiť, ktoré kondičné schopnosti majú tenisti spĺňať. Ktoré z nich sú merateľné, ktoré sa dajú aj celoročne rozvíjať, upravovať, udržiavať a kontrolovať ich úroveň. Je dôležité poznať nielen aktuálnu, ale aj celoročnú výkonnosť hráča v domácej príprave. Rovnako tak je nutné sledovať údaje o jeho aktuálnom fyzickom stave na turnajoch aj v priebehu celého roka.
Z môjho pohľadu bola vítaná a zaujímavá vzájomná spolupráca s ďalšími športovcami, v rámci ktorej sme s Dominikom Hrbatým dali viackrát príležitosť nielen tenistom ako Dominike Cibuľkovej, Daniele Hantuchovej, alebo v tom čase mladšej Michaele Hončovej. Kondičku sme robili aj s rôznymi zástupcami z iných športov. Trénovali sme aj s viacnásobným majstrom Slovenska v bedmintone Mariánom Šulkom, s cyklistami Štefanom Petergáčom a Filipom Polcom, alebo bežcom Marcelom Mataninom, s ktorými sa Dominik špeciálne pripravoval. Neskôr sme spoluprácu rozšírili aj o ich trénerov. Takto sa ukázalo, čo boli títo športovci ochotní danému tréningu obetovať. Niektorí z nich po vzájomnej dohode s nami spolupracovali dlhodobejšie a k prospechu oboch strán.
Na záver by som chcel poďakovať za spoluprácu s trénermi: Janom Kukalom, „Murom“ Mihalom, Milošom Mečířom, Marošom Vajdom, Braňom Stankovičom, Danielom Trávničkom, Ivanom Wernerom, Tiborom Tóthom a Dominikom Hrbatým.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár