Foto: osobný archív Jána Solčániho

Prirovnania majú cenu zlata – 1. časť

BRATISLAVA – V druhom vydaní svojho blogu tenisový tréner a analytik Ján Solčáni radí kolegom – trénerom, ako správne pracovať so svojimi zverencami.
 

Chcete zaujať, získať väčšiu pozornosť vašich klientov a byť efektívnejší vo svojom výkone? Nič nepomôže viac ako vaša schopnosť komunikovať so zverencom. Najmä ide o spôsob, akým sa pri tom vyjadrujete. Preniesť a využiť svoje vedomosti a skúsenosti na hráča je jednou z najdôležitejších pedagogických kvalít trénera. Nadávkovať ich v tom správnom množstve a poradí je tou ďalšou kvalitou. Zo skúseností všetci vieme, že práca na premenách, vylepšeniach a rôznych technických úpravách môže byť frustrujúcou skúsenosťou pre obe strany – hráča i trénera. Tréner by mal preto vedieť čo najjednoduchšie, výrazne a presvedčivo svojim klientom vysvetliť, čo treba upraviť, prečo to treba upraviť a ako to idú docieliť. Akoby vám lekár vysvetlil podľa výsledkov nálezov akú máte diagnózu, aké vám predpíše lieky, prečo a ako ich máte správne užívať.

Ak chceme od hráča výsledky, musí mať v prvom rade hráč jasno v tom, čo od neho očakávame. Obraz v jeho hlave my mal byť jasný. Pokiaľ sa nám nepodarí získať hráčov záujem, jeho dôveru, tak sa v celkovom procese zlepšovania len veľmi ťažko pohneme ďalej. Tu zohrávajú sebavedomie, skúsenosti a vedomosti trénera dôležitú úlohu. Ak hráč nerozumie, nedôveruje alebo nechce, tak to pôjde ťažko. Predstava jazdy so zatiahnutou ručnou brzdou nie je asi pre nikoho príjemná. Veď prečo by mal hráč namáhať svoje mozgové a telesné bunky bez garancie úspechu alebo aspoň vízie finálneho produktu, ktorá je potrebná pre sebamotiváciu, ktorá ženie hráča ďalej k dosiahnutiu stanoveného cieľa.

Dovolím si predstaviť vám pár z mojich odskúšaných fráz, ktoré robia zázraky, či už pracujete so začiatočníkom alebo profesionálnym hráčom:

„Eiffelova veža“
Nezáležiac na tom, aké postavenie hráč v danej situácii používa, jedno pravidlo by mal splniť vždy – široké postavenie pripomínajúce Eiffelovu vežu zaručuje lepšiu rovnováhu a zvládnutie fázy pred, počas a po údere. Ani jeden mrakodrap by neustál víchricu či zemetrasenie, keby mal širšiu vrchnú časť budovy ako základy. Tréner by mal byt inžinierom architektom. Taktiež plánuje a pracuje na niečom, čo má byť kvalitné, stabilné a vydržať roky.
 
„Balansuj ako surfer“
Ideálne prirovnanie pre postoj hráča medzi údermi, volejmi, pri riterne, či v polootvorenom postavení od základnej čiary. Hráč má telo jemne naklonené dopredu. Jemne „vypučený“ zadok, nohy dostatočne od seba – na šírku ramien, zaručia lepšiu rovnováhu pre vykonávanie kvalitnejších úderov.
 
„Morská vlna“
Od náprahu až po dokončenie by mal plynulý forhendový úder pripomínať tvar morskej vlny, ktorá sa pomaly dvíha, naberá rýchlosť smerom dole – ako to funguje na „kolieskovej dráhe“, ďalej znovu stúpa a akceleruje k bodu kontaktu a pri dokončení znovu klesá.  
 
„Facka“
S najväčšou pravdepodobnosťou už každý z nás v živote dostal alebo dal nejakú tú facku. Zavolajte si zverenca ku sieti a zatlačte mu na tvar zápästím (samozrejme spomalene a s rezervou) vertikálne (dohora) cez ucho a vlasy. Potom mu zatlačte na tvár zápästím horizontálne (zo stany na stranu), až kým sa mu prehne hlava a krk. Prípadne, až kým ho nevyvediete z rovnováhy. Ide o to, aby cítil rozdiel. Spýtajte sa ho, ktorá verzia bola efektívnejšia, čo sa týka energie prenesenej cez hlavu – loptičku. V bode kontaktu by si mal hráč predstaviť z tohto ponaučenia, že loptička je hlava a horizontálna akcelerácia zápästia garantuje nielen rýchlejšiu – horizontálnu rotáciu (topspin), ale aj lepšiu kontrolu a istotu úderu.
 
„Vzlet/stúpanie lietadla“
Keď už sme spomenuli výhody horizontálnej rotácie (topspinu), musíme spomenúť aj nevýhody vertikálnej rotácie (topspinu). Pri vertikálnom „stierači okna“ naráža vzduch pod loptičku porovnateľne s tým, ako to je pri „odliepaní sa“ lietadla od zeme pri odlete. Preto je tento štýl topspinu značne obmedzujúci. Úder je pomalší, lebo ho brzdí vzduch. Rýchlo stúpa, ale loptička pri zvýšenej rýchlosti len ťažko klesá do dvorca. Pokiaľ loptička nespomalí, tak ako to robí lietadlo pri pristávaní, tak pokračuje ďalej a hráč sa často vyhadzuje. Je to logické. Loptička dostáva tlak a náraz vzduchu len zdola a klesať k zemi začne až vtedy, keď výrazne spomalí.
 
„Rebrík“
Veľmi častou chybou, ktorá ostáva nepovšimnutá pri servise, je ľavá ruka (ktorá nadhadzuje loptičku) a jej funkcia pri nadhodení, a počas podania. Často ju totiž hráči nepodržia dostatočne dlho hore v smere loptičky. Tým pádom sa celé telo prepadne nadol. Bod kontaktu je nižší, ako by bol, keby ju podržali na loptičke dlhšie a vytiahli sa vďaka nej „ako po rebríku“. Vtedy by zahrali úder v čo najvyššom bode. Prirovnanie „vytiahni sa ľavou rukou hore po rebríku na loptičku“ určite pomôže zahrať podanie čo najvyššie.
 
„Otvor dvere“
Pri forhende hrá ľavá – pomocná ruka veľkú úlohu a to najmä pri vytáčaní, udržiavaní rovnováhy a akcelerácii úderu. Prirovnanie „pritiahni sa za loptičkou (ľavou – ukazujúcou rukou) akoby si otváral dvere“ by som použil pri akcelerácii do úderu. Ľavú ruku pri vytáčaní treba pre lepšiu rovnováhu a kontrolu úderu udržať v horizontálnej rovine.
 
„Otočka okolo tyče“
Hráčova os tela by mala pripomínať tyč pre tanečnice vykonávajúce pole dance. Ramená by sa nemali nakláňať do strán, stúpať, či klesať. Telo hráča by sa malo predovšetkým pri bočných úderoch v behu otáčať okolo svojej osi. Tým sa zaručí aj rýchlejší návrat do stredu dvorca – recovery.

Bio trénera Jána Solčániho

V tomto blogu sa slovenský tenisový tréner Ján Solčáni, dlhodobo pôsobiaci v zahraničí, s vami podelí o bohaté skúsenosti nadobudnuté počas trénerskej kariéry, ktorá bola a je naozaj veľmi pestrá. Už ako 37-ročný pôsobil na 4  kontinentoch a v 9 rôznych krajinách. Pracoval a pracuje ako tréner či technický poradca s mnohými hráčmi, ktorí reprezentujú svoje krajiny v Davis Cupe, Fed Cupe, a juniorských národných mužstvách. Pre ilustráciu spomenieme maďarskú mužskú a bývalú juniorskú svetovú jednotku Mártona Fucsovicsa, novozélandského deblistu Marcusa Daniella, Bulharku Diu Jevtimovovú, slávneho Američana Jana-Michaela Gambilla, čínskych reprezentantov Wu Ti a Čou Ji-miao a ďalších juniorských reprezentantov zo Švajčiarska, Srbska, Poľska, Chorvátska, Ukrajiny, či Indie. Ján písal metodické články do mesačníka Slovenský tenis, švajčiarskeho mesačníka Smash, čínskeho tenisového magazínu a v roku 2010 vydal knihu Tenista – Profil tenisového hráča. Momentálne je Ján jedným z najvyhľadávanejších technických expertov a analytikov.

About Michal Pokrivka

Check Also

Katarína Kužmová

Slováci v akcii: Streda 17. augusta

BRATISLAVA – Dnes sa na súťažných kurtoch objaví štrnástka našich zástupcov. Držíme palce! M15 Bad …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

twelve + 3 =