Sieň slávy: Pat Cash – Wimbledonská legenda, ktorá zakladala nové tradície

by Michal Pokrivka

Tenisové kroniky evidujú mnoho hráčov, ktorí získali v kariére jeden jediný grandslamový titul zaručujúci „nesmrteľnosť“. Neraz sa im to podarilo na slávnom Wimbledone. Jedným z nich je Pat Cash.

Detstvo a skvelý úvod kariéry

Patrick Hart Cash, ako znie celé meno tohto bývalého tenistu, sa narodil 27. mája 1965 v Melbourne, súčasnom dejisku grandslamového Australian Open. Športový talent zdedil po svojom otcovi Patovi staršom, ktorý sa venoval austrálskemu futbalu. Kuriozitou je, že sa mal volať Brendan, no jeho mama Dorothy, pôvodom Američanka, prvé meno v pôrodnici zmenila bez súhlasu otca.

Začiatkom 80. rokov bol Cash najlepším juniorom sveta. Vyhral dvojhru chlapcov na Wimbledone i US Open 1982. Už na prelome rokov 1981 a 1982 sa na voľnú kartu predstavil na domácom Australian Open aj medzi mužmi. Mal len 16 rokov a v 1. kole podľahol svojmu krajanovi Markovi Edmondsonovi.

O rok neskôr už hral na domácom Grand Slame štvrťfinále a v Melbourne získal svoj prvý ATP titul. Australian Open sa vtedy hrával v Kooyongu, predmestskej štvrti Melbournu. V sezóne 1983 získal titul v Brisbane, ale neskôr sa jeho rozprávkovo sa rozvíjajúca kariéra trochu pribrzdila.

cash úvod

Pat Cash na začiatku svojej kariéry

Top 10, útlm a prvá wimbledonská tradícia

V roku 1984 austrálsky mladík systematicky napredoval. Uhral semifinále Wimbledonu a US Open. V Spojených štátoch amerických prehral v boji o finále až v tajbrejku piateho setu s Čechom Ivanom Lendlom. Tento deň sa zapísal do histórie pod prezývkou „Super Saturday“, keďže sa v New Yorku hralo aj ďalšie päťsetové semifinále medzi Američanmi Jimmym Connorsom a Johnom McEnroeom a strhujúce ženské finálové derby medzi Američankami Chris Evertovou a Martinou Navrátilovou.

Záver semifinále US Open:

https://www.youtube.com/watch?v=M4UEJHgjVmQ

Pred sezónou 1985 sa melbournský rodák premiérovo dostal do top 10 rebríčka ATP, ale v ďalšom rozlete ho brzdili zdravotné komplikácie. Pred Wimbledonom 1986 podstúpil operáciu slepého čreva, napriek tomu dokráčal v All England Clube do štvrťfinále. Počas turnaja odštartoval tradíciu hádzania čeleniek a potníkov do hľadiska po víťazných zápasoch.

Snový rok 1987 a posledné veľké finále

Australian Open 1987 bol posledný, ktorý sa hral na tráve v Kooyongu. Domáci miláčik mal titul na dosah, vo finále vyrovnal z 0:2 na 2:2 proti Švédovi Stefanovi Edbergovi, ale posledný krok nezvládol. Všetko si vynahradil na legendárnom Wimbledone. Od 1. kola hral ako stroj a cestou do finále stratil jediný set! V samotnom boji o titul nedal veľa šancí Ivanovi Lendlovi a prekazil mu zisk kariérneho Grand Slamu.

Zostrih finále Australian Open 1987:

Aj tentoraz prišiel v Londýne s vlastnou oslavou, ktorá získala rokmi popularitu. Po premenenom finálovom mečbale sa vyšplhal do svojej hráčskej lóže, kde oslavoval s členmi svojho tímu. O rok neskôr obhájil Cash finále domáceho turnaja „veľkej štvorky“. Švédovi Matsovi Wilanderovi podľahol 6:8 v piatom sete. Pri wimbledonskej obhajobe sa porúčal už vo štvrťfinále a bol to prekvapivo koniec jeho veľkej slávy.

Prvé šplhanie do lóže po finále Wimbledonu:

Priemerné roky na okruhu

Od sezóny 1989 sa Austrálčan trápil. Len dvakrát postúpil do osemfinále niektorého z grandslamových turnajov. Všetky svoje veľké úspechy teda dosiahol pred dovŕšením 23 rokov života. Drobnou satisfakciou mu mohol byť už len titul z ATP turnaja v Hongkongu v sezóne 1990.

Ročníky 1992 – 1994 takmer celé vynechal. Pod jeho výkonnostný úpadok sa podpísali najmä zranenia. Koleno, Achillova šľacha, chrbát, to všetko priam zruinovalo kariéru jedného z veľkých tenisových talentov.

Pat Cash vs John McEnroe v 2. kole Wimbledonu 1992:

Záver kariéry

V sezónach 1995 – 1997 ešte Cash bojoval. Vo dvojhre však už nedosiahol žiadne výsledky, ktoré by stáli za zmienku a presadzovať sa dokázal ako-tak len vo štvorhre. Kariéru viac-menej ukončil po sezóne 1997. Zaujímavosťou je, že svoj posledný titul v nej získal na Slovensku. Na košickom challengeri ovládol deblovú súťaž po boku krajana Andrewa Kratzmanna.

V nasledujúcom roku hral už len štvorhru v Indianapolise a potom sa predstavil ešte na Svetovom pohári družstiev v edícii 1999. Následne ho sedem rokov nebolo vidieť, kým neprišli dva pokusy zo sezóny 2006. Najskôr to bola štvorhra na ATP turnaji v Čennaí a potom na ITF Futures turnaji doma v Austrálii vo Woolongongu. Tá definitívne ukončila jeho strastiplnú kariéru.

Úspechy v kocke

Predstaviteľ typického štýlu servis-volej, ktorý je považovaný za jedného z historicky najlepších tenistov z hľadiska hry na sieti, získal počas svojej kariéry šesť titulov vo dvojhre a 11 vo štvorhre. V singli bol 9. mája 1988 na 4. mieste rebríčka ATP. Vo štvorhre bol 13. augusta 1984 na 6. pozícii. V rokoch 1983 a 1986 vyhral so svojimi krajanmi Davisov pohár. V oboch prípadoch hrala Austrália proti Švédsku a Cash sa stal hrdinom, ktorý rozhodol za stavu 2:2.

Zostrih rozhodujúcej dvojhry vo finále Davis Cupu 1983:

Okrem spomínaného wimbledonského singlového titulu hral na najslávnejšom turnaji sveta aj dve finále štvorhry. V roku 1984 ani 1985 po boku krajanov posledný zápas nezvládol. V prvom prípade bol jeho partnerom Paul McNamee, v druhom John Fitzgerald.

Obdobie po skončení kariéry

Tenisová vášeň neopustila Pata Casha ani po ukončení kariéry. Žije najmä v Londýne a spolupracoval ako komentátor s BBC. Ako tréner pomáhal Gregovi Rusedskému alebo Markovi Philippoussisovi. Po celom svete otvoril niekoľko tenisových akadémií. Za zmienku stojí tá v austrálskom Gold Coaste, ako aj exotické destinácie ako Koh Samui, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny a Dominikánska republika. Od roku 2005 je členom Austrálskej športovej siene slávy. V súčasnosti sa venuje veteránskym turnajom a exhibíciám. Na jeseň 2015 si zahral aj na bratislavskej akcii Tennis Champions.

TCH15

účastníci Tennis Champions 2015

V minulosti bol dvakrát ženatý. S bývalou nórskou modelkou Anne-Britt Kristiansenovou má syna Daniela a dcéru Miu. S Brazílčankou Emily Benditovou má dvojičky Shannona a Jetta, ktorý to skúšal aj medzi tenisovými profesionálmi. Po rokoch priznáva, že nebyť detí, možno by už nežil: „Nebyť detí, možno by som sa zabil. Vo veku 19 – 35 rokov som trpel depresiami. Nie je tajomstvo, že som experimentoval s drogami, keď som bol mladší. Bolo to spôsobené stresom a očakávaniami, ktoré som mal od seba ja a ľudia okolo. Zlepšilo sa to, keď som ukončil kariéru.“

Exhibícia v Brisbane 2016 proti Goranovi Ivaniševičovi:

Okrem tenisových exhibícií sa legendárny Austrálčan venuje aj aktivizmu. Je spoluzakladateľom environmentálnej neziskovej organizácie Planet Ark.

Podobné články

Pridajte komentár

Leave a Comment

6 + fifteen =