Dnes sa v magazíne o legendách presúvame do dôb dávno minulých. V období medzi dvomi svetovými vojnami patril medzi ústredné postavy bieleho športu René Lacoste, ktorého meno rezonuje vo svete tenisu do dnešných dní.
Rýchly vzostup budúcej legendy
René Lacoste sa narodil 2. júla 1904 v Paríži. K tenisu sa dostal až ako 15-ročný, keď sprevádzal svojho otca na ceste do Anglicka. Hoci prvýkrát chytil raketu do rúk pomerne neskoro, už v osemnástke si zahral premiérovo na prestížnom Wimbledone 1922. Začiatky, samozrejme, veľké víťazstvá nepriniesli. Napriek tomu je obdivuhodné, že sa za tri roky vypracoval z tenisového začiatočníka na účastníka veľkého podujatia.
René Lacoste v roku 1922
Sezóna 1923 bola druhá, počas ktorej sa snažil presadiť na najvyššom fóre. Na Wimbledone už dokázal postúpiť do 4. kola. Premiéru si odkrútil aj na U.S. National Championships (dnes US Open, pozn. red.). Rok 1924 priniesol prvé grandslamové finále. Na Wimbledone prehral v piatich setoch s krajanom Jeanom Borotrom.
Prelomový rok 1925 a nasledujúce úspechy
V roku 1925 pobláznil Francúzsko. Na grandslamovom French Championships (dnes Roland Garros, pozn. red.) získal trochu nečakane singlový i deblový titul. Že nešlo o dielo náhody potvrdil o pár týždňov neskôr ziskom double na Wimbledone. Vo finále dvojhry si v oboch prípadoch poradil s Borotrom, ktorý bol zároveň jeho deblovým partnerom.
V nasledujúcom roku nedokázal obhájiť titul z French Championships, no mrzieť ho to nemuselo. V septembri totiž doplnil svoju zbierku o trofej z U.S. National Championships. Aj do tretice si to odniesol Borotra. V sezóne 1927 ukončili Francúzi 6-ročne kraľovanie Spojených štátov amerických v Davisovom pohári a Lacoste bol pri tom. Okrem toho pridal ďalšie grandslamové vavríny – z French Championships a U.S. National Championships. Tentokrát nimi umocnil americkú stratu pozícií, keďže vo finále vždy zdolal Billa Tildena.
Rok 1928 priniesol ďalšie víťazstvo Francúzska v bojoch o „šalátovú misu“. Lacoste navyše triumfoval po druhý raz na Wimbledone. V čisto francúzskom finále si poradil s Henrim Cochetom. Poslednú grandslamovú trofej získal na French Championships 1929. V epickom 5-setovom finále zdolal opäť Borotru. Po nemenej dramatickom finále spolu uspeli vo štvorhre, keď zdolali krajanov Jacquesa Brugnona so spomínaným Cochetom.
René Lacoste (vpravo) s nemeckým tenistom Ottom Froitzheimom
Zdravotné problémy a pokus o návrat
Po zisku titulu na French Championships 1929 začali Francúza trápiť zdravotné patálie. Medzi nimi sa objavili i respiračné problémy a velikán svojej doby opustil okruh. Pokus o návrat prišiel v roku 1932 na domácom grandslamovom turnaji. Lacoste to stále mal v ruke. V 3. kole si to odniesol úradujúci wimbledonský šampión Sidney Wood z USA, ale vo 4. kole ho zastavil Brit Harry Lee.
Išlo o posledné súťažné vystúpenie húževnatého francúzskeho tenistu, ktorý si za svoj nekompromisný štýl likvidovania súperov vyslúžil prezývku „Krokodíl“. V rokoch 1932 a 1933 bol nehrajúcim kapitánom francúzskeho daviscupového tímu.
Štyria mušketieri
Francúzsky tenis bol v dvadsiatych rokoch na výslní. Dominovali mu René Lacoste, Jean Borotra, Henri Cochet a Jacques Brugnon. Zrejme ste to už postrehli aj pri výpočte Lacostových úspechov. Toto kvarteto si vyslúžilo prezývku „Štyria mušketieri“. Len posledný menovaný nezískal singlový titul z grandslamových turnajov. Vynikal však vo štvorhre.
Spolu tvorili tím, ktorý vyhral v rokoch 1927 a 1928 Davisov pohár. V roku 1976 boli všetci štyria uvedení do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. V roku 2008 sa začalo hovoriť vo Francúzsku o tzv. Nových mušketieroch. Mali nimi byť Richard Gasquet, Jo-Wilfried Tsonga, Gael Monfils a Gilles Simon. Dnes je už jasné, že sa svojim predchodcom ani len nepriblížia.
Štyria mušketieri: Jacques Brugnon (vľavo hore), Henri Cochet (vpravo hore), Jean Borotra (vľavo dole), René Lacoste (vpravo dole)
Herný štýl a teórie vzniku prezývky
Odborníci označovali Lacosta za veľkého pracanta. Údajne nemal veľký talent a za všetkými jeho úspechmi stála tvrdá drina. Jeho tenis bol založený na precíznej hre od základnej čiary. Prezývka „Krokodíl“, ako bolo uvedené, sa všeobecne spája s jeho húževnatosťou a nekompromisnou dominanciou.
Existujú však aj ďalšie teórie jej vzniku. Podľa New York Times stála za jej vznikom autoritatívna výchova syna Bernarda. Ďalšia teória hovorí o stávke medzi Lacostom a tímovým kapitánom. Cenou pre víťaza mal byť kufor z krokodílej kože. Spočiatku zrejme ani sám netušil, ako mu táto prezývka zmení život a čo z nej vyťaží.
Krátky dokument s ukážkami hry:
https://www.youtube.com/watch?v=q5Wo3pjy7vM
Podnikateľské aktivity
Už počas kariéry nosil Lacoste na tričku vyšitého krokodíla. S týmto nápadom prišiel jeho kamarát Robert George. V roku 1933, keď už nemohol aktívne hrať, založil si spolu s Andrém Gillierom firmu La Société Chemise Lacoste. Spoločnosť vyrábala polokošele, aké nosieval Lacoste počas zápasov. Logom sa stal dnes už notoricky známy krokodíl (podľa niektorých zdrojov ide o aligátora, pozn. red.).
V roku 1961 sa firma pustila do výroby prvých rakiet z oceľových rúrok. S týmto typom rakety debutoval na Wimbledone 1963 Francúz Pierre Darmon. Zatiaľ čo v Európe sa tieto rakety predávali pod značkou Lacoste, v Spojených štátoch amerických mali na sebe logo firmy Wilson. Od roku 1963 prevzal riadenie firmy Reného syn Bernard.
Dominika Cibulková je v súčasnosti tvárou značky Lacoste
Osobný život
V roku 1930 sa René Lacoste oženil so slávnou francúzskou golfistkou Simone de la Chaumovou. V golfe dosiahla veľké úspechy aj ich dcéra Catherine, neskoršia prezidentka golfového klubu v Chantacu. Francúzsky velikán sa dožil úctyhodných 92 rokov. Zomrel 12. októbra 1996 v mestečku Saint-Jean-de-Luz na francúzsko-španielskych hraniciach.
Pridajte komentár