BRATISLAVA – Do začiatku Wimbledonu zostávajú 3 dni. Dnešné vydanie rubriky venovanej legendám je preto spojené s týmto najslávnejším turnajom sveta. Priblížime si prvú zahraničnú šampiónku – Američanku May Suttonovú.
Detstvo v Anglicku a tenisové začiatky
May Godfrey Suttonová sa narodila 25. septembra 1886 v anglickom Plymouthe do rodiny kapitána Kráľovského námorníctva Adolphusa DeGrouchyho Suttona a Adeline Esther Godfrayovej. Keď mala 6 rokov, rodina sa presťahovala do kalifornskej Pasadeny. Otec postavil na ich ranči tenisový kurt, na ktorom začínala May hrávať spolu so staršími sestrami Violetou, Florence a Ethel.
Z talentovaného dievčatka mladá šampiónka
Mala len 17 rokov, keď útočila na U.S. Championships 1904 (dnes US Open, pozn. red.) na víťazné triple. Vo dvojhre zdolala vo finále krajanku Elisabeth Mooreovú hladko 6:1, 6:2. Vo štvorhre sa tešila po boku ďalšej Američanky Miriam Hallovej a titul jej tesne ušiel iba v mixe. Po boku F.B. Dallasa prehrala až vo finále.
Wimbledonská zmena status quo
V rokoch 1884 – 1904 bol Wimbledon výlučne doménou britských tenistiek. Všetko zmenila až Suttonová. Vo finále v sezóne 1905 zdolala domácu Dorotheu Lambertovú Chambersovú 6:3, 6:4. Londýn šokovala nielen narušením hegemónie Britiek, ale aj svojím imidžom. Oblečenie jej totiž odhaľovalo predlaktia i členky, čo bolo dovtedy v konzervatívnom Anglicku nevídané.
Ďalšie dva úspešné wimbledonské štarty a koniec
Vo finále Wimbledonu si zahrala Suttonová aj v rokoch 1906 a 1907. Pri obhajobe podľahla starej známej Lambertovej Chambersovej 3:6, 7:9. Svoju veľkú rivalku dokázala o ďalších 12 mesiacov zosadiť z trónu po víťazstve 6:1, 6:4. V nasledujúcich sezónach sa na svoje wimbledonské úspechy nesnažila nadviazať. V decembri 1912 sa vydala za 3-násobného deblového víťaza U.S. Championships Toma Bundyho a pred tenisom dostala prednosť rodina.
Návrat a spolupráca s dcérou
Reštart kariéry sa začal v roku 1921. Americká hviezda sa rýchlo vrátila do formy a postupne sa dostala späť medzi širšiu špičku. Na U.S. Championships 1925 hrala po boku krajanky Elizabeth Ryanovej neúspešné finále štvorhry. V rokoch 1928 a 1929 si zahrala na rovnakom turnaji štvorhru spolu s dcérou Dorothy Cheneyovou. Práve rok 1929, ktorý bol jej posledným úspešným, sprevádzali aj ďalšie zaujímavosti. May sa totiž po 22 rokoch vrátila na Wimbledon, kde dokráčala v zrelom veku až do štvrťfinále! Postúpila aj do svojho jediného 2. kola na Roland Garros.
Obdobie po ukončení kariéry
Prvá americká víťazka Wimbledonu hrávala pravidelne tenis na rekreačnej úrovni v podstate do konca života. Dobové pramene uvádzajú, že aj po 80. narodeninách ju bolo možné stretnúť na kurte. Za svoje úspechy bola v roku 1956 uvedená do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. Zomrela 4. októbra 1975 v Santa Monice vo veku úctyhodných 89 rokov. Jej pozostatky ležia na cintoríne Woodlawn Memorial Cemetery.
Pridajte komentár