BRATISLAVA – Združenie Hrajme tenis Slovensko je výnimočným projektom, ktorý nemá v histórii bieleho športu v našej malej krajine obdobu. Trojica jeho zakladateľov: Marián Vajda, Filip Polášek a Branislav Stankovič prišla s riešením, ako čo najefektívnejšie pomôcť slovenskému tenisu.
Svojim hráčom poskytuje tím špičkových trénerov a odborníkov, individuálnu starostlivosť v ich domovskom prostredí, pravidelné sústredenia niekoľkokrát do roka, ako aj možnosť pravidelného testovania. Spolu s odborným školením osobných trénerov detí, či pomoci s materiálnym vybavením, vytvorili jeden prepracovaný algoritmus s komplexným profesionálnym zázemím, s ktorým sa nemôže pochváliť napríklad ani samotné NTC, ani žiadny iný zo špičkových slovenských klubov.
Tenisový svet.sk a združenie Hrajme tenis Slovensko uzavreli partnerskú dohodu
Združenie HTS sa v priebehu svojej dvojročnej existencie stalo jedným z tých, ktoré majú zásadný vplyv na rozvoj mládežníckeho tenisu u nás. A keďže sa náš portál stal jeho hlavným mediálnym partnerom, pokúsime sa ho na úvod našej spolupráce bližšie predstaviť čitateľom v rozhovore, ktorý sme pri tejto príležitosti urobili s jedným z jeho zakladajúcich členov, bývalým tenistom a členom Siene slávy Slovenského tenisového zväzu – Branislavom Stankovičom.
Projekt HTS pôsobí na Slovensku už viac ako dva roky. Kedy vznikla myšlienka realizácie tohto zámeru?
“Počas júnového turnaja Bratislava Open 2020 sme si s ostatnými neskoršími členmi nášho projektu sadli na kávu a rozmýšľali nad tým, ako čo najefektívnejšie pomôcť slovenskému tenisu. Povedali sme si, akým spôsobom by sme mohli zaangažovať najlepších slovenských tenistov tak, aby nepomáhali iba tým výkonnostne najlepším, ale boli nápomocní aj pri výchove talentovanej mládeže u nás. Do konca júla sme vypracovali projekt, ktorý spustil pôsobenie občianskeho združenia, pod ktorým je podpísaný Evžen Balko ako donor projektu a jeho zakladatelia Marián Vajda, Filip Polášek a ja. V novembri sme mali prvú tlačovú konferenciu a začali fungovať. Do tohto procesu zasiahlo svojim negatívnym spôsobom pandemické obdobie covidu, takže sme sa museli vysporiadať so situáciou. Absolvovali sme zaujímavý štart. Z viacerých adeptov sme vybrali šesť detí, ktoré prešli výberom a ktoré vytvorili základ nášho tímu. Momentálne máme siedmich hráčov, ďalších podpíšeme v najbližšom čase.”
Ste skupinou osobností zvučných mien. Napriek tomu viem, že vám rodičia v začiatkoch veľmi nedôverovali.
“Poviem úprimne, rodičia v začiatkoch reagovali veľmi nedôverčivo. Aj preto, že sme prišli s projektom, v rámci ktorého sme veľa dávali a takmer nič nepožadovali. A také niečo sa v našich končinách veľmi nenosí. Veľa ľudí sa nás pýtalo, prečo to robíme, čo z toho vlastne máme. Mnohí neverili, že to bude mať dlhé trvanie a budúcnosť. Niektorí za tým dokonca videli aj nekalú činnosť. Inak povedané, narazili sme na také normálne očakávania od tenisovej verejnosti na Slovensku. My sme však skupina tenistov, ktorí tu už niečo po sebe zanechali, máme svoju reputáciu a jednoducho sa nemôžeme podpísať pod niečo, čo nebude fungovať. Preto sa to snažíme robiť od srdca a najlepšie ako vieme. Nedôveru ľudí sa snažíme prelomiť predovšetkým prácou, ktorú tu už dva roky odvádzame. Verím, že sme ich už našimi výsledkami presvedčili.”
Máte stabilných hráčov, alebo ich v rámci projektu obmieňate?
“Hneď na začiatku sme do projektu zakomponovali troch chlapcov a rovnaký počet dievčat. V ich veku je náročné odhadnúť, ktorí z nich bude najlepší. Vo vekovom rozhraní 11 až 15 rokov ešte nie je možné presne odhadnúť, kedy sa naštartujú medzi elitu. Našich zverencov preto podporujeme aj vo chvíľach, keď im nevychádza sezóna podľa ich vlastných predstáv. Preto máme vo svojich radoch renomovaných trénerov, akými sú Pavol Krta, Emil Miške a Matej Lipták ako aj kondičného trénera Petra Lopatu a psychológa Tomáša Gurského.”
Akým vývinom prešiel váš projekt v priebehu dvoch rokov? Stále ešte cestujete za deťmi, alebo ich postupne sťahujete na Slovan, kde máte prenajaté kurty?
“Stále cestujeme za deťmi, ktoré nemôžu prísť za nami. Na tom sa od nášho vzniku nič nezmenilo. V Žiline napríklad pomáhame Matúšovi Petráškovi a jeho osobnému trénerovi, za ktorým chodí Pavol Krta v pozícii supervízora podľa možností aspoň dvakrát do týždňa. V Topoľčanoch pôsobí Lea Belanská, ktorá dochádza na tréningy ku mne do Piešťan, kde za ňou cestuje Emil Miške. Za Nikolkou Sevald dochádzali naši tréneri až do Nového mesta nad Váhom. V rovnakej situácii je aj Kalǐ Šupová, ktorá je z Kostolian. Takže aj dnes ešte vo väčšine prípadov naši tréneri dochádzajú za zverencami do ich klubov, kde majú vlastného trénera a svoje zázemie, ktoré dôverne poznajú.”
To sú všetko mladí tenisti zo Západoslovenského kraja.
“Tento systém je bohužiaľ náročné uplatniť pre potenciálnych adeptov, ktorým by sme chceli pomôcť napríklad aj na východnom Slovensku. Navyše viacerí z nich zatiaľ nedosahujú také výsledky, na základe ktorých by sme ich mohli pribrať. Chodíme však na turnaje po celom Slovensku a pozorne sledujeme aj ich výkony.
Pre trénerov je to náročná práca, ktorá kladie vysoké nároky okrem iného aj na cestovanie. Často cestujú za zverencami do zahraničia ako napríklad do Monte Carla za Kali Šupovou na turnaj Masters. Okrem toho sa každoročne zúčastňujú sústredení, ktoré pre našich členov pravidelne organizujeme v zahraničí. Čí už v Chorvátsku, Turecku, alebo v Španielsku.”
Ako využívate Slovan?
“Prenajímame si dvorce pre bratislavských zverencov, ktorí hrávajú za Slovan ako aj pre našich ostatných hráčov, ktorí si prídu do Bratislavy zatrénovať. Ostatní naši bratislavskí tenisti hrávajú vo svojich oddieloch na Slávii STU alebo Love 4 tennis. Veľmi dobre s nami spolupracoval aj Inter Bratislava, kde sme trénovali v zimnej sezóne 2021.”
Predpokladám, že vaši tréneri sú v permanencii každý deň.
“Pracovne sú vyťažení naozaj každý deň. Častokrát aj cez víkendy, keď cestujú so zverencami na turnaje. V pozícii supervízorov úzko spolupracujú s osobnými trénermi, ktorí sú najpodstatnejším článkom vo výchove mladých hráčov. Preto je aj spolupráca medzi osobným trénerom a našim supervízorom tak dôležitá pre ich výkonnostný rast.”
Ako majú vaši tréneri podelených hráčov? Striedajú sa pri nich, alebo sú im fixne pridelení?
“Najprv sa pri nich striedali. Neskôr sme ich rozdelili podľa typológie. Jeden tréner približne na troch konkrétnych hráčov z užšieho výberu. Samozrejme, že individuálne sledujeme aj ďalších jedenásť a dvanásťročných, ktorých si postupne zadeľujeme do našej databázy. V správnom čase ich potom oslovíme a naši tréneri si ich opäť podelia. Mávame pravidelné porady, na ktorých naši tréneri o svojich zverencoch referujú. Robíme tak preto, aby sme vedeli organizačne zareagovať v prípade, ak by niektorý z hráčov vypadol pre nejaké zranenie alebo chorobu. Alebo ak by jeden z trénerov odcestoval na zahraničný výjazd a ďalší by tak musel prebrať jeho zverencov.”
Ako vychádzajú vaši supervízori s osobnými trénermi hráčov?
“Spočiatku to bolo pomerne náročné. Ich prirodzenou reakciou na našu iniciatívu bolo, že im ideme prebrať zverencov. Tak ako rodičia, aj tréneri brali našu ponuku na spoluprácu pomerne s veľkou dávkou nedôvery. Dnes ju už našťastie vnímajú predovšetkým ako metodickú výpomoc, rovnako tak, ako pomoc pri vytváraní materiálnych podmienok. Naši supervízori vedia doplniť ich tréningy o svoje skúsenosti. Preto aj organizujeme pre spolupracujúcich trénerov školenia. Na druhej strane musím podotknúť, že aj osobní tréneri prichádzajú s podnetnými nápadmi a našim prostredníctvom ich prenášajú medzi ostatných trénerov.”
Nedá sa prehliadnuť veľká aktivita HTS pri organizovaní sústredení
“Minimálne aspoň dvakrát do roka organizujeme veľké sústredenia. Jedno čisto kondičné na jeseň v Tatrách a na jar v zahraničí, kde sa v teple pripravujú hráči na novú sezónu. Okrem toho robíme ešte niekoľko krátkodobých, cez predĺžený víkend, zvyčajne v NTC. Naposledy sme boli začiatkom decembra v pražskom športovom centre Oáza Říčany na pozvanie tenisovej akadémie Plíškovej, kde sme absolvovali trojdňové sústredenie formou Laver Cupu. Prvý deň sa uskutočnili tréningy s hráčmi z domácej akadémie a cez víkend deti odohrali vzájomné zápasy. Na oplátku sme pozvali „Plíškovcov“ na podobnú akciu, ktorá sa bude onedlho konať v Púchove. Okrem toho riešime aj malé sústredenia pre dvanásťročných adeptov, na ktorých testujeme ich kondičné schopnosti. Tento kalendár našich podujatí dlhodobo dopredu plánujeme po dohode našich trénerov.”
Koľko detí sa týchto sústredení zúčastňuje?
“Na veľkých kondičných zrazoch ich je zvyčajne viac ako dvadsať. Na trojdňových sa v priebehu roka deti striedajú. Absolvuje ich od päť do desať hráčov.”
Je možné merať vašu aktivitu konkrétnymi výsledkami vašich zverencov?
“Najpodstatnejším výsledkom našej práce je podstatne väčšia dôvera rodičov, než tomu bolo na začiatku našej existencie. A to myslím úplne vážne. Je pre nás skutočne dôležité, aby videli herný progres, ktorý sme s jednotlivými hráčmi dosiahli. Ako aj to, kam sa prepracovali. Samozrejme, že nie úplne všetci sú tak úspešní, ako sme predpokladali. To nám však vôbec nevadí. Aj naďalej s nimi spolupracujeme a pevne veríme, že sa nám to úsilie, ktoré do nich vkladáme, čoskoro vráti v podobe ďalších úspešných výsledkov. Najviac sa v súčasnosti darí Kali Šupovej, ktorá si vybojovala účasť na minuloročnom turnaji Masters v Monte Carle, kde skončila na krásnom štvrtom mieste.”
Po dvoch rokoch vášho úspešného pôsobenia by ste už mali byť na Slovensku etablovaní do tej miery, že by to mali byť rodičia, ktorí by mali mať záujem o zaradenie ich detí do vašej organizácie. Deje sa tak?
“Viac sa o nás informujú, viac sa nás pýtajú. Aj preto sme s vami nadviazali spoluprácu. Preto sa budeme stretávať a budeme vám poskytovať vždy čerstvé informácie, aby ste ich šírili ďalej. Chceme, aby sa rodičia a tréneri našej spolupráce nebáli, aby sa dozvedeli, čo prinášame do prostredia slovenského tenisu. Za tie dva roky máme už vybudované dobré vzťahy s tenisovým zväzom. Vedia, že robíme dobrý servis slovenskému tenisu. Tešíme sa vzájomnému rešpektu a v prípade potreby sa dokážeme dohodnúť.”
Aké máte vízie v súvislosti s ďalším napredovaním projektu do budúcnosti?
“Každoročne by sme chceli zastrešiť dvoch až troch nových mladých tenistov z celého Slovenska. Našou ambíciou je pracovať s nimi tak, aby sme ich mohli v šestnástich rokoch posunúť do reprezentácie, aby sa prepracovali do NTC. Zároveň si chceme vyškoliť trénerov, vybaviť ich dobrou metodikou, aby sa vyhli chybám pri základoch trénovania s deťmi.”
Z tohto dôvodu ste už zorganizovali aj veľký seminár pre trénerov.
“Oslovili sme tých, s ktorými spolupracujeme a máme s nimi veľmi dobré skúsenosti. Seminár bol veľmi slušne obsadený. Navyše máme aj výborné referencie a už sa nám aj ozvali tréneri z celého Slovenska, či by sme podobný neprišli zorganizovať aj k nim. Určite ho postupne uskutočníme vo viacerých mestách, ale všetko má svoj čas.”
Nelimitujú vás v tomto ohľade finančné možnosti?
“Máme k dispozícii svoj badžet, s ktorým si musíme vystačiť. Dúfam, že ak budeme ešte úspešnejší, všimnú si nás aj iné firmy, ktoré nám prispejú k navýšeniu rozpočtu, vďaka čomu dokážeme toho ešte viac.”
Ako funkcionár pôsobíte okrem HTS aj na klubovej pôde v rodných Piešťanoch. Stíhate byť efektívny na oboch frontoch?
“Priznám sa, že je to veľmi vyčerpávajúce. Iba pre lepšiu predstavu: desať detí predstavuje komunikáciu s dvadsiatimi rodičmi a s desiatimi osobnými trénermi. Je to veľké kvantum informácií od ľudí, ktorí sa okolo projektu točia a ktoré treba spracovať a vyhodnotiť. Každý z nich chce svojmu zverencovi pomôcť a z tohto pohľadu na vec je to zároveň aj veľmi citlivá záležitosť. Aj preto sa v počiatkoch projektu musela nedôvera najprv prelomiť a vzájomná dôvera vybudovať. A napriek tomu, že sa nám už dnes pracuje oveľa jednoduchšie, v kancelárii som takmer každý deň a pokiaľ sa dá, chodím našich zverencov sledovať aj na turnaje. Popri tom však musím stíhať riadiť aj vlastný oddiel HSC Piešťany. Našťastie mám viacero výborných kamarátov, ktorí mi s každodenným chodom klubu pomôžu. A aby toho nebolo málo, ešte organizujem aj každoročný turnaj Bratislava Open, v rámci ktorého chcem s vami nadviazať kompletnú mediálnu spoluprácu. Takže mám toho dohromady pomerne veľa.”
Kradne vám niekedy práca aj nočný spánok?
“Sú to tri odlišné manažérske oblasti, ktorých koordinácia je do určitej miery vyčerpávajúca a stresujúca zároveň. A preto, že je zároveň aj mimoriadne časovo náročná, musel som skončiť s trénovaním. Veľakrát sa mi stáva, že sa v noci prebudím a potom už nedokážem zaspať. Ak sa už raz myšlienky rozbehnú, na spánok už ani nepomyslím. Najmä vtedy, keď sa jednotlivé udalosti zbiehajú. Ako napríklad pred turnajom, keď súbežne začína deťom letná sezóna. Pracovné povinnosti sa kumulujú a všetko treba riešiť za pochodu. Táto práca ma však naozaj veľmi baví a už by som ju nemenil za nič iné.”
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár