BRATISLAVA – Tak ako v posledných rokoch, malo aj tentokrát exhibičné podujatie ProAm Challenge by Adifex 2025 svoj špecifický spoločenský aspekt.
Slovenským hviezdam bieleho športu a viacerým hráčom zo zahraničia, ktorí majú v Bratislave svoje tenisové zázemie, slúži ako vzácna príležitosť pre každoročné pravidelné stretnutie.
Vo vestibule haly Slávie STU tak boli k videniu bývalí aj stále aktívni tenisti ako Karol Beck, Igor Zelenay, Denis Molčanov a viacerí z mladšej generácie. Svoje nezastupiteľné miesto v tejto spoločnosti patrí Magdaléne Rybárikovej, ktorá ako zvyčajne nešetrila úsmevom a bez problémov sa dala s každým do debaty. Aktuálne 37-ročná piešťanská rodáčka je wimbledonskou semifinalistkou z roku 2017 a bývalou svetovou sedemnástkou.
Na charitatívnom podujatí ProAm Challenge by Adifex sa spolu stretávame už niekoľko rokov. Čo vás na ňom najviac priťahuje?
„Tak, ako každý rok, je ProAm veľmi milý event. Zakaždým tu stretnem príjemných ľudí. Preto som rada, že sa v tomto čase zvyčajne vyskytujem na Slovensku a môžem prísť podporiť správnu vec.“
Vzhľadom k reálnym tenisovým možnostiam svojho partnera ste zrejme nemali v tohtoročnej edícií veľké očakávania smerom k obhajobe vlaňajšieho titulu.
„Výsledok podujatí, na ktorých spolu hrajú profesionáli s amatérmi, väčšinou závisí od kvalít amatérskeho partnera a predovšetkým od toho, ako často tenis aj hráva. Samozrejme, že ide hlavne o to, aby si poriadne zahrali predovšetkým amatéri. My sme tam len od toho, aby sme im podľa možností čo najviac pomohli. Tento rok mi vyžrebovali sympatického mladého chlapca Richarda, ktorý pred niekoľkými rokmi tenis aj pravidelne hrával. A keďže sme spolu aj vyhrali zopár zápasov, môžem iba s pokorou vyjadriť maximálnu spokojnosť a dúfam, že si to užil aj on. Napokon sme v semifinále prehrali s lepšími, takže je všetko tak, ako má byť.“
Mal som pocit, že po vašom boku mu postupne rástlo aj sebavedomie…
„Chudák chlapec, vystresovalo ho, keď ma hneď v prvom zápase pri jeho podaní brutálne zostrelil. Preľakol sa a potom sa mi hodnú chvíľu neustále ospravedlňoval. A následne potom začal aj podávať veľmi opatrne. Ja som pritom takýchto momentov počas kariéry zažila množstvo a som už zvyknutá. V priebehu ďalších zápasov sa z toho Rišo postupne dostal, uvoľnil sa a začal pri servise opäť odvážnejšie švihať.“
Nastala vo vašom živote za posledný rok nejaká zásadná zmena?
„Od kedy som mamou, žiadna významná zmena ani nepripadá do úvahy. Staráme sa o môjho trojročného syna. Občas vypomôžu rodičia preto, že zatiaľ ešte nechodí do škôlky a služby pestúnok nevyužívame. Takže je to 24 – hodinový úväzok na sedem dní v týždni. Malému sa venujeme naozaj naplno a človek potom nemá veľa voľného času na iné aktivity. Na druhej strane sa snažím vo väčšej miere starať o svoje telo, lebo som sa v posledných rokoch z pochopiteľných dôvodov dosť zanedbávala. Preto už chodievam dvakrát do týždňa cvičiť do fitka.“
Spomínali ste, že dobrou motiváciou na to, aby ste sa udržiavali vo forme, je účasť na exhibíciách. Plánujete ich absolvovať aj v budúcom roku?
„V predchádzajúcich rokoch som bola pozvaná na wimbledonskú exhibíciu legiend. Vlani som okrem nej štartovala aj na podobnej akcii v Luxemburgu, kde sa hrajú iba dvojhry a štartujú tam samé top hráčky. Aj také, ktoré ukončili kariéru iba pred rokom. Pritom je naozaj veľký rozdiel, či hráčka skončila s aktívnou kariérou pred rokom alebo pred siedmimi. Žiadny bývalý tenista si nechce urobiť hanbu a to si samozrejme vyžaduje aj adekvátnu prípravu. Preto by bolo fajn, ak by sa mi darilo hrať pravidelne aspoň raz do týždňa.“
Nedalo sa však prehliadnuť, že aj pri výmenách s bývalými hráčmi ste v rýchlosti reakcie, pohybom alebo rýchlosťou úderov absolútne v ničom nezaostávali. Skôr naopak.
„Ženy počas kariéry trénujú samozrejme aj s mužmi. S Iľjom Marčenkom som napríklad trénovala aj v časoch, kedy sme obaja boli v top forme. Ani po rokoch nám preto nerobí problém hrať s nimi vo štvorhre intenzívne krížne výmeny z miesta. Problém nastáva v situáciách, keď hráme v pohybe a samozrejme pri servise, pri ktorom muž svojou silou vo väčšine prípadov podstatne prevyšuje možnosti ženy. Muži dokonca nehrajú údery až natoľko rýchlo, aby sme im nestíhali. Jedna zo štatistík na tohtoročnom Roland Garros vypovedala o tom, že najsilnejšie údery spomedzi žien i mužov mala Aryna Sabalenková. Ich výhodou je skôr rýchlosť pohybu a hra v pohybe, pri ktorej toho podstatne viac vrátia.“
Ale reakčný čas ste pri ich podaní mala naozaj skvelý…
„Mne ani tak nevadia rýchle podania, ani tie priamo na telo. Na tieto dokážem celkom dobre reagovať. Horšie je to v prípadoch, ak sú veľmi dobre umiestnené. Tie už nestíham.“
Martin Hromec vás požiadal, aby ste prišli na tréning jeho nádejnej zverenkyne.
„Pri snahe hrať aspoň raz týždenne sa mi občas podarí trénovať aj s takými tenistkami ako napríklad talentovaná Mia Pohánková. A to ma naozaj baví. Človek si okrem iného pozrie, aká je budúcnosť slovenského tenisu. Ak niektorého trénera zaujímajú moje názory na hru jeho zverenkyne, veľmi rada mu poskytnem nielen svoje postrehy, ale aj skúsenosti. A to bol dôvod, pre ktorý ma oslovil Maťo Hromec. Chcel, aby som si zahrala a zároveň sa pozrela na jeho zverenkyňu, ktorá je vraj veľmi šikovná, dobre fyzicky stavaná a má veľký potenciál.“
A pritom vás to stále ešte neťahá zobrať si pod svoje krídla nejaký talent a stať sa jeho trénerkou?
„To určite nie. Na plný úväzok niekoho pravidelne trénovať a predovšetkým s ním cestovať po svete už naozaj nechcem. Tak, ako nechcem byť od ôsmej do sedemnástej na kurte. Momentálne som vďačná za každú chvíľu so svojim synom. Rovnako tak za to, že si môžem prejsť všetkými rodičovskými povinnosťami, čo je pre mňa v týchto dňoch absolútna priorita. Možno neskôr, až syn vyrastie, ale teraz rozhodne ešte nie.“
Zdroj: ts – Igor Uher
